Analýza odvetvia a konkurencie v oblasti masmédií

Slovenský jazyk » Žurnalistika

Autor: mata
Typ práce: Referát
Dátum: 02.01.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 818 slov
Počet zobrazení: 4 964
Tlačení: 491
Uložení: 509
Analýza odvetvia a konkurencie v oblasti masmédií
Úspešná existencia podniku na trhu je závislá na jeho poznaní všetkých konkurentov a neustálej snahe uspokojiť  potreby zákazníkov lepšie než to robí konkurencia.  Konkurenčné prostredie má veľký význam, pretože pod jeho  tlakom sa podniky
• usilujú o zníženie svojich nákladov na výrobu a predaj,
• snažia sa zdokonaľovať svoje výrobky a úpopdmienky ich  použitia,
• dosiahnuté efekty využívajú predovšetkým na zvýšenie  svojich obchodných obratov,
• sú ochotné deliť sa s odberateľmi o výsledky, ktoré boli  dosiahnuté znížením jednotlivých nákladových položiek.
Rozoznávame dva základné typy konkurenčných aktivít:
• Komoditná konkurencia je konkurencia medzi dodávateľmi  rovnakého druhu tovaru. (Napr. kiná - videopožičovne -  káblová televízia)
• Substitučná konkurencia vzniká medzi dodávateľmi tovaru z  rôznych odvetví, ktorý je však určený jednému okruhu  spotrebiteľov. Môže ísť o rôzne produkty, slúžiace rovnakému  účelu, snahu o zmenu spotrebných návykov v prospech vlastných  výrobkov, inovácie uspokojujúce súčasné potreby na vyššej  úrovni.

Pri získavaní informácií a ich následnej analýze je  nutné zaoberať sa predovšetkým analýzou a prognózami
• štruktúry trhu
• možnosťami a bariérami vstupu na trh
• stupňom koncentrácie zákazníkov
• preferenčnými hodnotami a nákupným správaním zákazníkov
• cenovou úrovňou konkurenčných výrobkov
• silou konkurenčných firiem
• cenovou dostupnosťou materiálových vstupov
• úrovňou pracovných síl
• distribučnými kanálmi, - integračnými možnosťami firmy atď.
Zvláštnu rolu, popri analýze nákupného správania zákazníkov,  ktorá je predovšetkým oblasťou hlbších marketingových  analýz, tu hrá analýza konkurencie, ale aj analýza možností  spolupráce na trhu ako alternatívne cesty konkurencie.
Pri hodnotení konkurencie je potrebné stále mať na zreteli, že konkurencia znamená oveľa viac než rivalitu vo vnútri  daného odvetvia, ale aj ďalšie vzťahy ako je možnosť vstupu  nových konkurentov na trh, neustále sa zvyšujúce sila  spojených dodávateľov, ale aj odberateľov a distribútorov a v  neposlednom rade aj substitučné výrobky.
Pri analýze konkurencie preto treba zamerať pozornosť predovšetkým na:
• Existujúcu konkurenciu
• Potenciálny vstup novej konkurencie
• Silu dodávateľov a odberateľov - hrozba integrácie
• Substitučné výrobky
• Spoluprácu ako alternatívnu cestu konkurencie.

Spolupráca - alternatívna cesta konkurencie
Napriek tomu, že konkurencia sa neustále prehlbuje  a formy konkurencie sa stávajú čoraz viac zložitejšie  a rozmanitejšie, asi od 90. rokov sa začína prejavovať viac  aj alternatívna cesta spolupráce vo forme formálnych aj  neformálnych partnertsiev firiem.
Spolupráca a partnerstvo firiem prináša rad výhod od  prístupu na nové trhy, získanie možnosti nových distribučných  ciest, cez skvalitnenie procesu inovácií a jeho skrátenie až  po zlepšenie kvality aj kvantity informácií o reakciách trhu.

Oblasť masmédií
Tu sa musíme spoľahnúť na vlastný rozum. Možno stojí zato spomenúť fúzie (čítaj likvidácie) celoštátnych denníkov, akými boli napr. Práca, politické pokusy typu Nový deň a pod.
Z televíznej oblasti škandály okolo TV NOVA/JOJ – zastavenie vysielania Novy v slovenských káblových rozvodoch, jej opätovné zavedenie na čierno a znovu zastavenie. Btw: oficiálnym dôvodom na zastavenie vysielania Novy na Slovensku boli licenčné podmienky distribučných spoločností, ktoré predávajú do vysielania filmy. V skutočnosti bolo treba prečistiť slovenský trh, na ktorom mala Nova veľký podiel a vypratať miesto pre JOJku. Nova mala v káblovke vysokú sledovanosť a hlavne keď ešte u nás nesmela byť reklama na alkohol, tak to využívali domáce spoločnosti a umiestňovali túto reklamu na Nove. Podobne sa cezhraničná spolupráca uplatňovala pri týždenníkoch, ktoré boli tlačené v Česku, aby tak neprišli o príjmy z alkoholovej a tabakovej reklamy. Treba však uviesť, že týmto praktikám je vďaka úpravám v zákonoch, už dávnejšie koniec.
Z reklamného hľadiska a konkurencie sú zaujímavé lokálne rádia a TV, siete regionálnych rádií predávajúce reklamu atď. Príslušnú omáčku si vymyslite.

Charakteristika masmediálneho prostredia (japonský model)
Nasledujúce state sú určené už len skalným priaznivom Ivantyšyna a jeho prednášok:

ORGANIZÁCIA JAPONSKÝCH NOVÍN
Redakcie sú si navzájom veľmi podobné. Na prvom a druhom  poschodí v blízkosti vchodu sú odbytové, reklamné a v  niektorých denníkoch kultúrne oddelenia. Oddelenie pre  zhromažďovanie správ je v srdci budovy na treťom poschodí.  Tam, ako aj na druhom poschodí, sú sadziarne, kde sa (v r.  1972) z rukopisov dierujú dierne štítky pre vysokorýchlostné  sádzacie stroje. Odtiaľ idú platne do tlačového lisu, ktorý  sa nachádza v prízemí alebo v suteréne. Noviny sa viažu a  prenášajú do pristavených nákladných áut. Autori úvodníkov a  redakční pracovníci ako aj riadiaci pracovníci sa nachádzajú  na najvyšších poschodiach budovy.
Rozdelenie útvarov v rámci redakcie celoštátneho denníka
________________________________________________________
Zber informácií Správa
Tlač Účtovníctvo
Reklama Kultúrne činnosti
Odbyt Miestnosť redaktorov
Publikácie Iné
________________________________________________________
Oddelenie pre kultúrne činnosti má na starosti kultúrne  výmeny (výstavy, koncerty apod.), ktoré celonárodné denníky  podporujú.
Dvoma hlavnými zdrojmi príjmov pre noviny sú reklama a  predplatné. Až do roku 1963 predstavovalo predplatné hlavný  zdroj úpríjmov. V súčasnosti vedie reklama, vzťah je však  pomerne vyrovnaný. Napr. v prípade Asahi - reklama - 54,9 %,  predplatné - 45,1 %.
Štruktúra čitateľov sa dôkladne skúma. Pre jednotlivé noviny  sa mierne odlišuje. Nippon Keizai má o niečo vyššie percento  čitateľov so slobodným povolanímnež ostatné noviny. Najväčšiu  časť čitateľov Asahi tvoria administratívni pracovníci a
Sankei priťahuje najvyššie percento manuálnych pracovníkov.
Existujú aj geografické rozdiely. Denník Yomiuri sa slabo  predáva v oblasti Nagoya, pretože na tomto trhu je len  krátko, ale má silnú pozíciu v centre Tokia, pravdepodobne  preto, že je tu sídlo jeho baseballového mužstva. Asahi má  najsilnejšiu pozíciu v tokijskjých predmestských štvrtiach.  Sankei sa darí v Osake. Rozdiely sú však menej dôležité ako  podobnosti. Všetky noviny sa v celej krajine snažia  pritiahnuť rovnaké publikum.
Prax donášky novín do domu v Japonsku znamená, že noviny nie  sú odkázané na senzačné správy, čo je tendencia novín, ktoré  sa väčšinou predávajú na ulici. Predplatné sa platí raz za  mesiac, noviny teda nemajú bezvýhradne pozorné publikum.  Väčšina čitateľov však zostáva verná jednému titulu. Redakcie  neprestajne verifikujú svoju politiku a ich činnosť  štvrťročne hodnotí revízne oddelenie pre sledovanie nákladu.  Úspešné postupy sa rýchlo imitujú. Neúspech znamená prudký  pád. Redakcie inovujú, ale veľmi opatrne. Nikto sa príliš  nevzďaľuje od ostatných. Počet odberateľov sa veľmi nemení,  ak všetky noviny vyzerajú rovnako. Vládne stagnácia.
Japonsko však nie je jedinou krajinou, v ktorej sú prvky  masmédií navzájom podobajú. Napokon aj u nás sme často  svedkami vzájomného napodobňovania rôznych inovácií v  médiách.
 Základná štruktúra redakcií sa vytvorila približne v  tridsiatych rokoch a odvtedy sa veľmi nemenila.
Politické oddelenie je zodpovedné za vnútornú a štátnu  politiku. Jeho reportéri prinášajú správy z ministerstiev,  veľvyslanectiev, politických strán, parlamentu, úradu  predsedu vlády a z kabinetu.
Ekonomické oddelenie informuje o bankách, podnikoch, burze,  priemysle a ekonomických činnostiach vlády.
Oddelenie pre správy zo zahraničia prináša informácie od  zahraničných korešpondentov a prekladá správy zahraničných  spravodajských kancelárií alebo články zo zahraničných novín.  Tieto tri redakcie sú súhrnne známe pod menom "úderná  skupina".
Športové oddelenie, vedecké oddelenie a fotografické  oddelenie netreba bližšie charaktrizovať.
Oddelenie pre ženy pokrýva činnosti, ktoré sa zam,eriavajú na  domácnosť.
Kultúrne oddelenie má na starosti vzdelávanie, divadlo, film  a ďalšie formy zábavy. V niektorých novinách je rubrika pre  ženy a rubrika pre kultúru zjednotená, inde je kultúra  kombinovaná s rubrikou o vede.
Spoločenské oddelenie je porovnateľné s redakciou miestnych  správ v amerických novinách. Zaoberá sa činnosťou polície,  súdov, nehodami, incidentmi a takmer všetkým, čo nespadá pod  iné oddelenie.. Spoločenská redakcia má najväčšiu skupinu  reportérov. Tieto redakcie tvoria tzv. "mäkkú skupinu".
Celoštátne noviny si vyžadujú osobitné zariadenia. Regionálna  redakcia má na starosti získavanie správ z pobočiek.  Telegrafné oddelenie má zodpovednosť za prenášanie správ  napísaných v Tokiu do ostatných vydavateľských centier.  Väčšina celoštátnych denníkov má štyri vydavateľské  strediská. ASAHI má napr. centrá v Tokiu, Nagoye, Osake a  Kita Kyushu. Oddelenie interných komunikácií dostáva od  ostatných vydavateľských stredísk požiadavky a píše novinové  články, ktoré majú "tokijského ducha", ale píšu o otázkach  miestneho záujmu.
Rozhlasové a televízne redakcie pripravujú a vysielajú správy  televíznym a rozhlasovým staniciam, ktoré patria novinám.  Hospodárske oddelenie zohráva rovnakú úlohu ako archív s  materiálmi o žijúcich významných osobnostiach v amerických  novinách. Korektori v japonských novinách sa od korektorov v  amerických novinách údajne líšia tým, že sú bystrozrakí a  presní. Tlačové chyby sú zriedkavé.
Oddelenie obsahovej analýzy porovnáva články uverejnené vo  vlastných novinách s článkami konkurenčných novín. Každé ráno  sa zhromažďujú vedúci jednotlivých redakcií, ktorí si  vypočujú jeho verdikt.
Niektorých redaktorov možno ťažko zaradiť do konkrétnej  rdakcie, pretože sa venujú špeciálnym témam. Iní sa stávajú  autormi redakčných článkov.
Oddelenie pre technickú prípravu preberá články od ostatných  oddelení, hodnotí ich podľa dôležitosti, rozhoduje o ichj  rozmiestnení a píše vedľajšie a hlavné titulky. Bežné  problémy rieši administratívne oddelenie. Nad všetkými týmito  operáciami dohliada šéfredaktor. Ten sa stretáva s  riaditeľmi, majiteľmi a poradcami novín a reprezentuje noviny  vo vzťahu k ostatným novinám a k okolitému svetu. Má troch  alebo štyroch námestníkov, z ktorých jeden má vždy službu.

PRÁCA REPORTÉRA
Pracovná dráhe reportéra sleduje pevne stanovený kurz. Do  novín sa dostáva po prijímacej skúške po absolvovaní vysokej  školy, obyčajne niektorej z najlepších univerzít. Najprv  pracuje vo vidieckej pobočke, kde sa tri až päť rokov učí  svojmu remeslu, rozvíja svoje záujmy a dokazuje svoje  schopnosti. Ak je sľubný, zavolajú ho do Tokia, kde je  pridelený do niektorej redakcie. Je veľmi pravdepodobné, že v  tejto redakcii zostane počas celej svojej reportérskej praxe. Každá redakcia má svoj stereotyp. O politickom reportérovi sa  predpokladá, že bude ako politici, o ktorých píše. O  ekonomickom reportérovi sa predpokladá, že je dobre oblečený  a má džentlmenské správanie. Spoločenský reportér má byť zasa  drzý, ale pritom má mať vysoko vyvinutý zmysel pre  spravodlivosť. Reportér pre zahraničné udalosti má mať zasa  akademický prístup. Redakcie sú však organizované všetky rovnako. Na ich čele  stojí šéfredaktor alebo vedúci oddelenia. Zástupcovia  šéfredaktorov, ktorí sa označujú anglickým výrazom "desk"  (redaktor), redakciu vedú. Pod nimi stoja reportéri, z  ktorých niektorí pracujú vo vlastnej redakčnej kancelárii,  zatiaľ čo iní pracujú mimo, buď v kluboch zriadených pri  ministerstvách, alebo ako "potulní reportéri". Niektoré  ministerské kluby majú z daných novín viac reportérov - v  takom prípade je jeden vybraný pre funkciu kapitána. Počet  reportérov v jednej redakcii sa pohybuje od niekoľkých (v  prípade redakcie vedy) až po vyše stovky (v prípade  spoločenskej redakcie).

Prvou úlohou nového reportéra v politickej redakcii bude  pravdepodobne práca v osemčlennom tíme (v prípade ASAHI),  ktorý má na starosti sledovať ministerského predsedu.  Reportér prichádza do rezidencie tohoto činiteľa zavčasu  ráno, kde striehne na osoby, ktoré sa objavia ráno. Po celý  deň sleduje ministerského predsedu, kým tento večer nezostane  vo svojom dome. Po dvoch rokoch šéfredaktor politickej  redakcie presunie reportérov na iné miesto. Po tomto čase  reportér pravdepodobne začne pokrývať jednu z politických  strán. Pri ďalšom presune môže byť reportér pridelený  Ministerstvu zahraničných vecí alebo inam. V priebehu ďalších  asi dvanástich rokov prejde reportér postupne jednotlivými  miestami, ktoré sa vyskytujú v jeho redakcii. Ku koncu tohoto  obdobia sa stáva kapitánom jedného z väčších tímov alebo  zástupcom šéfredaktora.  Keď dosiahne reportér vek štyridsiatich rokov, čaká ho zmena.  Môže sa stať vedúcim redaktorom danej redakcie. Táto funkcia  môže viesť k vymenovaniu za zástupcu hlavného šéfredaktora  a to mu otvára cestu k zvoleniu za hlavného šéfredaktora  novín. Ak má menej šťastia, môžu ho vymenovať za vedúceho redakcie v  niektorom z vydavateľských stredísk. Odtiaľ sa môže vrátiť do  funkcie zástupcu hlavného šéfredakltora, pričom ešte stále má  šancu stať sa hlavným šéfredaktorom. Ak nemá šťastie, odchádza z redakcie a začne vykonávať  administratívne práce v iných častiach denníka. Môže napr.  dostať na starosť problémy pracovných vzťahov so sadzačmi,  alebo nábor nových distributérov novín. Môže skončiť vo  vydavateľstve kníh. Pravdepodobne už nebude písať.  Administratívne funkcie bude vykonávať až kým nedosiahne vek  päťdesiatich piatich rokov.  Pred štyridsiatkou má teda len málo významnú konkurenciu, po  štyridsiatke ho čaká zúrivá konkurencia na obsadenie jedného  z obmedzeného počtu významnejších miest.

OD UDALOSTI K ČLÁNKU
Od reportérov sa očakáva, že sú schopní získať informácie,  sformulovať prijateľné vety a dobre pracovať v tíme. Táto  tretia schopnosť môže byť najdôležitejšia. Politická redakcia  je malá - tvorí ju len asi štyridsať osôb. Každý z nich pozná  ostatných pomerne dôverne. Každý rok sa dvaja-traja dostanú  vyššie a rovnaký počet nastúpi odspodu. Tváre sa teda  vymieňajú len postupne. Konkurencia by vniesla sociálne  trenie, ktoré tu nie je namieste a preto po dlhé roky tí istí  ľudia spolu pracujú a žijú.
Reportérske techniky si vyžadujú spoluprácu. Zahraniční  korešpondenti sú jediní, čo podpisujú články svojím menom.  Domáce články nie sú podpísané, pretože sú obyčajne výsledkom  skupinovej spravodajskej práce. Priestoru je v japonských  novinách málo, reportérov veľa. Preto sa prdpokladá, že na  každom článku pracuje niekoľko reportérov. Píše ho jeden z  nich, obvykle kapitán. Ostatní reportéri majú za úlohu  poskytnúť mu informácie.
Skupinové spravodajské činnosti vedú k napísaniu takých  článkov, aké by žiaden reportér nemohol napísať sám. Nie všetky reportáže sú výsledkom skupinového zberu  informácií. Reportér sám múže napríklad napísať dobrý  analytický materiál. Ak je reportáž vynikajúca, šéfredaktor  za ňu poskytne finančnú odmenu. Peniaze však dostane celá  redakcie, nie autor. Vedúci redakcie ich obyčajne dá k  dispozícii a redakcia ich prepije. Aj cesta reportáže od autora po uverejnenie je skupinová.  Repotrér odovzdá svoju reportáž zástupcovi šéfredaktora.  Tento ako prvý vyhodnotí jej hodnotu pre noviny. Ak je príliš  dlhá, skráti ju. Ak je príliš krátka, skombinuje ju s inými  reportážami alebo s analýzou. Jeden exemplár reportáže ide do  rozhlasovej a televíznej redakcie, ďalší do telegrafného  oddelenia, odkiaľ sa odovzdáva ostatným vydavateľským  strediskám, tretia kópia ide technickému redaktorovi. Ďalšie hodnotenie robí technický redaktor (umiestnenie v  novinách, titulky, medzititulky, doplnenie fotografiami  atď.).

Každé z ostatných vydavateľských stredísk dostane kópiu  tokijskej reportáže. Každé vydavateľské stredisko robí  vlastné nezávislé rozhodnutia.. Noviny sa v skutočnosti robia  v štyroch variantoch. Úsudok každého vydavateľského strediska  sa porovnáva s ostatnými. Do hry vstupujú ďalšie noviny. V priebehu dňa majú jednotlivé  vydania uzávierku asi každých tridsať minút. Keď sa každé  vydanie uverejní a distribuuje, ostatné noviny ho študujú.  Jedny noviny môžu priniesť správu, ktorú iné noviny nemajú.  Ak sa tak stane, vyšle sa reportér, aby túto medzeru zaplnil.  Jedny noviny môžu fakty interpretovať inak ako druhé. V takom  prípade príslušný reportér je vyzvaný, aby zdôvodnil svoje  pozorovania. Jedny noviny môžu príbeh nafúknuť, iné mu zasa  venujú len málo miesta. V obidvoch redakciách potom technické  redakcie pravdepodobne urobia príslušné úpravy. Keď sa potom  zverejňujú večerné vydania, prakticky všetky celkonárodné  denníky vyzerajú skoro rovnako. Konkurencia je však napriek tomu prítomná. Výhradné správy sú  veľmi význmamné, aj keď sa uverejnia len s predstihom jednej  hodiny a vzhľadom na mesačné predplatné noviny na nich  nezarábajú. Určitá konkurencia existuje aj medzi redakciami v  tých istých novinách. (Niektorú informáciu môže jedna  redakcia považovať za nevýznamnú, iná redakcia ju považuje za  dôležitú a novinársky ju spracuje. Tým môže spustiť lavínu  článkov - práve vďaka spomenutému trvalému vzájomnému  porovnávaniu obsahov novín)

TLAČOVÝ KLUB
Tlačové kluby fungujú pri každej vládnej agentúre a pri  ostatných významných inštitúciách. Najväčší je kluib NAGATA.  Má dvestosedemdesiat členov zo 72 novinových spoločností. Má  na starosti informácie o ministerskom predsedovi a jeho  kabinete. Najmenší tlačový klub môže tvoriť desať novinárov,  ktorí poskytujú informácie o starostovi malého mesta. Klubov  je asi tisíc a sú hlavnýmm mechanizmom pre prinášanie  informácií pre noviny. Pri cisárskom parlamente (podľa záznamov) existoval  novinársky klub už v roku 1890 a pri niektorých  ministerstvách v r. 1902. Pôvodné poslanie klubov - potešenie  (obed) plus práca (výmena príbehov) ešte stále platí.
Klub je obvykle tvorený jednou veľkou miestnosťou. Jednotlivé  noviny tu majú pracovné stoly pre svojich reportérov.(obvykla  1 - 5) K dispozícii sú tiež telefóny. Kluby majú obmedzené  členstvo - sú určené iba pre reportérov, ktorých noviny  patria do Združenia japonských novín (sú teda vylúčení  novinári straníckych, náboženských, podnikových, odborových  a zahraničných novín).  Medzi klubmi a novinami dochádza k sporom o tom, kto má  hovoriť za reportérov. Ide obyčajne o to, ako postupovať v  prípade správy, o ktorej sa klub dohodol a noviny odmietli  túto dohodu akceptovať. Denníky hlavného prúdu predpokladajú, že ich reportéri si  osobne zistia každú správu. Preto sa nezdržiavajú vždy  v klube. Snažia sa byť v kontrakte s úradníkmi. Väčšinu času  sa však rozprávajú medzi sebou. Celé hodiny trávia  rozhodovaním o tom, čo je dôležité a čo nie, analyzujú záujmy  a hľadajú motívy. Nezriedka majú tieto diskusie taký záver,  ktorý sa objaví vo všetkých novinách. Kluby teda často robia  úsudok kolektívne. Reportéri sa už naučili, že keď majú  všetky reportáže rovnakú interpertáciu udalostí, redakcie sa  ich nevypytujú. Telefóny zvonia len vtedy, keď sa jedna  reportáž líši od druhej. Kluby založili novinári v snahe vynútiť si pozornosť štátnych  úradníkov. Tí veľmi rýchlo zistiuli, že kluby fungujú aj v  ich záujme. Ľahšie je reagovať na jednu požiadavku klubu, ako  na jednotlivé požiadavky všetkých reportérov individuálne.  Štátni úradníci môžu veľmi ľahko zistiť, čo si reportéri  myslia a akým spôsobom budú robiť reportáž. Klub je užitočným  nástrojom informovania verejnosti zo strany ministerstva. Kluby existujú aj medzi japonskými zahraničnými  korešpondentmi, sú však trochu odlišné.
Odborníci sa väčšinou zhodujú v tom, že napriek istým výhodám  japonského systému najnebezpečnejším aspektom japonskej  žurnalistiky je jej konformnosť. Vypukle sa prejavila napr. v  prístupe novín k Čínksej ľudovej republike. (Japonské noviny  neprotestovali proti tvrdým zásahom Číny voči japonským  novinárom. Aby mohli vyslať svojich spravodajsov do Číny,  boli japonské noviny ochotné prijať tri zásady, nanútené  čínskou vládou:
• že nebudú presadzovať nepriateľskú politiku voči Číne
• nezúčastnia sa žiadnej snahy o vytvorenie "dvoch Čín"
• nebudú klásť prekážky obnoveniu normálnych vzťahov medzi  Japonskom a Čínou.
Za "protičínsku činnosť" boli japonskí novinári vykazovaní z  Číny, dokonca aj väznení. Pritom japonská verejnosť nebola  informovaná o tom, čo sa robí.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Žurnalistika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu