prvým predchodcom fotoaparátu takzvaná Cameraa Obscura (lat. tmavá komora) (1. zmienky 11.stor., prácu s ňou 1.opísal Leonardo Da Vinci, v 16.stor. sa jej nákres objavil v tlači)
19.8. 1939 bol francúzovi Daguerrovi priznaný vynález fotografie (pozitívny proces nazvaný Daguerrotypia, negatívnu metódu vynašiel Niepce už 1826, jeho neskorší spoločník Daguerr naňho po jeho smrti akosi zabudol...)
1.
praktický fotoaparát so zvitkovým celuloidovým filmom sa v roku 1888 sa dostal na trh. Meral 15 x 9 x 10 cm.
Špecializovaná firma za 10 dolárov vyvolala fotografie a vymenila film v aparáte. Bola to firma KODAK. K jej začiatkom patrí nesmrteľný
reklamný slogan „You press the button, we do the rest“.Za vynálezcu bol uznaný americký farár H. Goodwn, nie Estman z firmy
KODAK.
Dovtedy fotografi vozili svoju výbaviču na káre a v teréne potrebovali tím nosičov.
Na začiatku 20. storočia sa experimentuje s farebnou fotografiou. 1916 ponúkla Agfa farebné dosky, systém bol odvodený od technológie bratov Lumiérovcov
Využítie fotografie:
Ešte za čias priamej fotografie (iba 1 exemplár na doske, ktorá sa vkladala do
aparátu) – módne fotografie z cudzích kajín – dokumentačné
Popularita foto portrétovania stále stúpala (1840 1. ateliér v NY,
o niekoľko mesiacov – kde inde ako v Moskve...)
Reportážne a dokumentárne fotografovanie – s rozvojom techniky a skrátením
expozičného času
Digitálna fotografia
Nový druh záznamu – digitálny, vo forme bitmap
Svetlo prechádzajúce
objektívom špeciálne zariadenie prevedie na digitálne dáta
Tie sa ukladajú na záznamové médium vo forme bodov (pixelov) do mriežky
určitej hustoty (počet bodov na jednotku plochy vyjadruje kvalitu záznamu – rozlíšenie)
Do vývoja sa veľa investuje (digitálna fotografia
má veľa výhod napr. nižšie náklady, priebežná kontrola na LCD dispeji, ľahký prenos a úpravy), achylovou pätou je zatiaľ svetelnosť
objektívov dig. foťákov.
Fotografika – PC grafika pracujúca s fotografiou, dnes sú úpravy samozrejmosťou
sa presadila až v 20.tych rokoch 20.stor., takmer storočie po
vynáleze
módna fotografia sa oddelila ako samostatná umelecká disciplína (prezentovaná najmä v časopisoch napr. FR: Vogue – fotograf
George Hoyningen-Huene) V 60.tych rokoch reklamná fotografia definitívne nahradila kresbu v časopisoch. Dnešné najčastejšie využitie –
bilboardy, inzercia, katalógy, plagáty...teda ako tlačená a tlačová, ale aj na obaloch, v svetelnej a priestorovej R, dokonca ako potlač 3D
reklamných predmetov.
Obraz je vnímaný skôr ako text, má možnosť pritiahnuť pozornosť
Fotografia v propagácií slúži ako
účinný emocionálny apel, ale môže sa využiť aj vyslovene ako racionálny apel, pokiaľ ide o presné zobrazenie produktu, jeho použitia.
Fotografia je účinnejšia a dnes používanejšia ako ilustrácia
Zo začiatku bola absolútne dôveryhodnou kópiou reality, to už dávno
neplatí 99% záberov je aranžovaných a upravovaných (PC), ale všetci sa radi necháme klamať (spomenula by som neetické zavádzanie napr.
o veľkosti produktu, pri pohľade na „mega“ hamburger odfotený pri mini servítke sa málo kto ešte zaujíma o gramáž)
Veľmi
účinné je využitie fotografie ako jednotiaceho prvku na prepojenie TV spotu, inzerátu a bilboardu, prípadne iných tlačených
prop. prostriedkov v rámci komplexnej kampane (integrovaná MK)
Dôležitý je námet, model, osvetlenie, uhol záberu, kompozícia, využitie
technických pomôcok (pri fotení alebo následnej úprave) napr. rybie oko, farebný filter, ...
K reklamnej a umeleckej fotografii ktosi povedal, že reklama dnes visí v galériách a umenie vidíme na inzertných stranách. Je to značne premiešané a mnoho umeleckých fotografov sa živí reklamou.
Len máloktorý reklamný fotograf mal to šťastie, že sám tvoril námet. Ten, ako iste viete, príde z hlavičiek
kreatívcov v agentúre, podrobne rozpísaný alebo dokonca rozkreslený. S art direktorom sa konzultuje až do konečného cvaknutia. Fotograf je
teda len nástrojom, ale mal by to byť profesionál, aby investícia do kampane stála za to a fotka nevykazovala školácke chyby.
Ideálny
príklad propagačného fotografa tvoriaceho ideu kampane je Luciano Benetton (ak máte pocit, že ten čo sa pripravuje píše ako žeravý, opíšte
niekoľko jeho kampaní: napr. ženský zadok v rifliach Jesus „kto ma miluje, ten ma nasleduje“, aké asi bolo fotiť „čerstvé“ bábätko,
alebo umierajúceho na AIDS...viď. otázka z histórie L.B.)
Iní svetoví propagační fotografi:
Richard Avedon (NY, Harpers Bazaar,
Vouge)
Francois Kollar
D. Šimánek ČR
Na Slovensku bolo 1981 založené Photo Design Studio – zakladateľ absolvent FAMU – Fedor Nemec (koncom 70tych rokov začal produkovať reklamné fotografie)
Súčasní SR Vladimír Bača (design studio ABV)
Lubo
Špirko
Tono Stano a Vasil Stanko (celkom prijemne na pamatanie)
Druhy popagačnej fotografie
Nenašla som žiadne oficálne členenie,
ja by som to vyriešila takto:
Podľa farby:
farebná
čierno–biela
tónovaná
Podľa námetu:
Portrét (individuálny/skupinový, na 1000 spôsobov)
Krajina (spomeňme si na Slovensko – Švajčiarsko Fedora
Flašíka)
Zátišie – produkt, komponenty (typický príklad sú predajné katalógy)
Reportážnej a dokumentaristickej fotografii sa
približujú scény zo života, situácie zobrazované v súvislosti s použitím produktu, alebo na navodenie nálady
Akt – má mať
odôvodnenie v propagovanej skutočnosti a byť decentný
Špeciálne:
Fotoseriál – komix, teasing
Makro
fotografia – vo výnimočných prípadoch (detail kvetu, hmyzu,...)
Fotografia na obaloch buduje image výrobku.
Módna fotografia je síce aj
umeleckou disciplínou, ale hojne využívaná v R.
Ogilvy odporúčal:
Príbeh vo fotografii zaujme, ak ho nemáme,
dobrý je aj produkt, alebo výsledok použitia (pred a po funguje)
Najviac pozornosti priťahujú sentimentálne zábery detí, zvierat
a erotika
Pozor na kvalitu reprodukcie! Niekedy je lepšie vzdať sa fotografie
Davové scény a nadživotné zväčšeniny častí ľudskej
tváre odpudzujú (platí pre inzeráty, nie pre bilbordy)
pri jedle radšej fotiť hotové, ako komponenty