Technika hovoreného slova
„Hovorenie je súbor určitých motorických zvyklostí nášho tela, t.j. pohybov, ktoré sú riadené z nervového centra /ústredia/ a určené
tým telesným orgánom, ktorými hovoríme. Ku každému slovu alebo vete, ktorú chceme vysloviť, vznikne pri voľnom popude v našom mozgu
motorický slovný obraz / súhrnná predstava všetkých artikulačných pohybov/, ktorý uvedie do pohybu svalstvo dýchacie, hlasové
a hláskotvorné.“
Výsledkom tejto koordinovanej spolupráce je zvuková reč.
Rečové orgány
rozdeľujeme do troch skupín:
1. Dýchacie /respiračné/- sú zdrojom výdychového prúdu vzduchu, ktorý je
nevyhnutný pre
vznik hlasu.
2. Hlasový /fonačný/ orgán- tu sa vytvára hlas a rôzne spôsoby
modulácie reči.
3. Artikulačné /upravujúce alebo modifikačné/ orgány- tu sa tvoria hlásky
1.Dýchacie orgány
- pľúca, majú respiračnú funkciu – zaobstarávajú výmenu dýchacích
plynov medzi
alveolárnym vzduchom a krvou a
ventilačnú funkciu – činnosťou dýchacích svalov vykonávajú výmenu
vzduchu v pľúcach a v dýchacích cestách zmenou
objemu hrudnej dutiny.
Pľúca sú uložené v hrudnej dutine a sú
rozdelené na dva vaky:
Pravý vak – sa skladá z troch lalokov
Ľavý vak – sa skladá z dvoch lalokov, pretože je tu uložené
srdce.
Cesta vzduchu z prostredia do organizmu vedie cez nosovú alebo ústnu dutinu do nosohltana, ďalej hrtanom, priedušnicou do
priedušiek.
Priedušky sú dve –ľavá a pravá /každá v jednom pľúcnom vaku/. Rozvetvujú sa na priedušinky a tie sa ďalej
členia n apľúcne vačky – alveoly. Tu sa realizuje respiračná funkcia pľúc. Pľúcny vačok má veľkosť asi 1/3 mm a v celých pľúcach
je asi 150 miliónov alveol. Dýchacia plocha ich stien je asi 80 až 100 m². Dospelý človek denne spotrebuje asi 500 litrov kyslíka. Vydýchne
asi 450 litrov kysličníka uhličitého a asi pol litra vydýchne v podobe pary.
Dýchacie pohyby sú riadené automaticky –
neurohumorálnou reguláciou, ale podliehajú tiež vôli. Keď dýchame v pokoji, nádych a výdych je rovnomerný a ich pomer je asi 2:3. Pri
rozprávaní však musíme s dychom šetriť a pomer nádychu a výdychu je asi 1:7, 1:12 a viac. To znamená, že dýchanie pri reči je
naučené, ak chceme dosiahnuť správnu rečovú techniku, potrebujeme dýchanie vedome riadiť.
Nie každá hláska je rovnako náročná
na spotrebu artikulačného prúdu- veľká výdychová spotreba je pri fonácií spoluhlások H a CH.
Pri
jednom výdychu sa vymieňa asi 500 cm³ vzduchu. Celkove pľúca obsiahnu asi 5 000 cm³ a pri normálnom dýchaní zadržia asi 2 500 cm³
Rozoznávame 4 typy dýchania:
1. Hrudné – kostálne, je založené na práci medzirebrových svalov.
Bránica, ktorá oddeľuje hrudnú dutinu od brušnej dutiny je pri tom pasívna
2. Bránicové – diafragmatické, je
založené hlavne na intenzívnej činnosti bránice. Medzirebrové svaly rozširujú hrudník len v jeho najspodnejšej časti
3.
Zmiešané – kostoabdominálne, je založené na aktívnej činnosti medzirebrového svalstva, bránice a brušných svalov.
Vzduch sa dostáva do spodnej časti hrudného koša, ktorý sa rozšíri. Bránica klesá, pod jej tlakom sa vyklenie brušná dutina, pritom ale
plecia a horná časť hrudnej dutiny ostávajú v pokoji. Pľúca sa pri tomto type dýchania napĺňajú vzduchom aj v horizontálnom aj vo
vertikálnom smere.
4. Horné – klavikulárne. Pri tomto type dýchania sa vzduch dostáva do hrotov
pľúc, vytláča hrtan a tak tón, ktorý vzniká je kŕčovitý, forsírovaný. Navyše sa prejavuje aj opticky – zdvýhaním pliec.
Najvhodnejším typom dýchanie je zmiešané dýchanie. Možno pri ňom dosiahnuť veľký objem vdychu a úsporný
výdych. Je to ekonomický spôsob dýchania a aj najprirodzenejší, pretože napr. takto dýcha človek v spánku.
Objem pľúc ovplyvňuje
techniku reči. 4 primárne objemy:
1. Respiračný objem – množstvo vzduchu, ktoré sa vymieňa pľúcach pri každom
nádychu a výdychu. Pri pokojnom dýchaní je to asi 500 cm³
2. Inspiračný rezervný objem (doplnkový, komplementárny
vzduch), t.j. množstvo vzduchu, ktoré sa môžeme nadýchnuť maximálnym nádychom okrem obvyklých 500cm³. Je to asi 2 500 cm³.
3. Expiračný rezervný objem (zásobný, rezervný vzduch) t.j. množstvo vzduchu , ktoré môžeme ešte
vydýchnuť po obvyklom výdychu maximálnym výdychom. Je to asi 1 000 cm³.
4. Reziduálny objem
(zvyškový reziduálny vzduch) t.j. množstvo vzduchu, ktoré ostane v pľúcach aj po najintenzívnejšom výdychu. Je to asi 800 cm³.
Objem pľúc – vitálna kapacita – je množstvo vzduchu, ktoré vytlačíme z pľúc po maximálnom nádychu.
Zaznamenáva to prístroj – Spirometer
Priemerná vitálna kapacita pľúc u žien – 3 a štvrť litra vzduchu
u mužov – 4 litre
Priemerná dĺžka výdychu dosahuje asi 20 s.
Dospelý človek sa priemerne za minútu nadýchne 12 – 16
krát.
Dýchanie výrazne ovplyvňuje rečový výkon, preto je dôležité:
1. zvyšovať
kapacitu pľúc /čím väčšia, tým lepšie sú podmienky pre dobrú fonáciu a dikciu/
2. dodržiavať správnu ekonómiu výdychu /
schopnosť dobre hospodáriť s dychom pri jeho využití pre reč/
2. Hlasový /fonačný/ orgán
Hrtan je prirovnávaný, kvôli svojej rozmanitosti tónov, k hudobnému nástroju.
Hrtan – larynx, je orgán, v ktorom
vzniká hlas. Skladá sa z chrupiek, väzov, svalstva a sliznice, ktorá vypĺňa jeho vnútrajšok. Chrupavky tvoria kostru hrtana. Anatomicky sú
to štítna chrupka, prstencovitá chrupka a hlasivkové chrupky. Hlasivkové chrupky sú spojené s prstencovitou chrupkou väzivom a zložitým
kĺbovým systémom, ktorý patrí medzi najzložitejšie v ľudskom organizme a umožňuje najrozmanitejší pohyb hlasivkových chrupiek:
približovanie, odďaľovanie, vytáčanie, sklápanie, zdvíhanie. Tento pohyb chrupaviek sa prenáša na hlasivky a má veľký význam pri
tvorení hlasu.
Medzihlasivkový otvor sa nazýva hlasová štrbina – glottis.
Vnútorné hrtanové svalstvo priamo
ovplyvňuje pohyb hlasiviek tak, že rozvierače rozširujú štrbinu, zvierače uzatvárajú hlasovú štrbinu
a napínače vykonávajú vlastnú hlasotvornú činnosť. Napínače sú dva, vonkajší vpredu približuje štítnu a prstencovú
chrupku, a tým napína a predlžuje hlasivky. Vnútorný napínač približuje hlasivkové chrupky k štítnej chrupke a tým skracuje
a uvoľňuje hlasové väzy.
Hlas vzniká rozkmitávaním vzduchového stĺpca nad hlasivkami, teda jeho periodickým zhusťovaním
a zrieďovaním, ktoré spôsobujú hlasivky periodickým roztváraním a zatváraním hlasivkovej štrbiny.
Teórie vzniku hlasu:
1.
myoelastická - /klasická/ kmitanie hlasiviek je závislé od výdychového prúdu vychádzajúceho z pľúc
2. neurochronaxová –
neuromuskulárna – ku každému kmitu hlasivky dostávajú impulz z nervového ústredia a na jeho základe vzniká aktívna kontrakcia svalstva.
Vlastnosti hlasu - sila, výška a farba
3. Artikulačné /upravujúce alebo
modifikačné/ orgány
- rezonančné dutiny / - nadhrtanové - hlavové /dutina klinovej kosti, čelná dutina a vš.
lebečné dutiny/
- stredné / hrdlová, ústna, nosová dutina/
- podhrtanové - prsné dutiny – priedušnoca,
priedušky a priestor
hornej časti hrudného koša
- a orgány ústnej dutiny, ktoré ohraničuje svalstvo perné, žuvacie
a lícne
Artikulačné orgány ústnej dutiny sú veľmi dôležité pre výslednú modifikáciu rečového signálu, pretože sú to
orgány vedome ovládané. Zraková opora klásky.
Artikulačné orgány :
- pevné / zuby, ďasná,
horná čelusť, tvrdé podnebie/
- pohyblivé /pery, jazyk, sánka, mäkké podnebie s čapíkom /
Jazyk –
najpohyblivejší a najdôležitejší artikulačný orgán
- koreň , chrbát a konček
Pri normálnom rozprávaní
zaujímajú artikulačné orgány asi 600 rôznych postavení za minútu. Artikulácia každej hlásky sa skladá z troch fáz:
-
intenzia – príprava art. org na artikulačné postavenie
- tenzia – zrcholová fáza artikulácie
- detenzia – návrat
artk. org do pokojovej polohy
Artikulácia dlhých hlások trvá asi 2x toťko á= a + a
Chyby artk.:
Sigmatizmus /šušlavosť/ - sykavky – s, z, c, š, ž, č
Rotacizmus – chybná
výslovnosť spoluhlásky r
Kapacizmus – k, g
Zones.sk – Zóny pre každého študenta