Zvukové prostriedky reči

Zvukové prostriedky reči 

Základom dobrého a kultivovaného hovoreného prejavu je ovládanie správnej artikulácie hlások, dobrej výslovnosti jednotlivých slov...

Aby reč neznela monotónne, človek využíva svoju schopnosť zosilňovať, zvyšovať, či znižovať hlas, zmeniť jeho farbu, zrýchľovať či spomaľovať tempo reči a členiť fonický rad. 

Toto všetko sa prejavuje v prozotických vlastnostiach reči

slabičná dĺžka, prízvuk, dôraz, melódia, tempo, prestávka - Zvukové /akustické/ prostriedky reči

Výrazný prednes predpokladá dobrú:
dikciu /techniku hovoreného slova – dobré ovládanie rečových orgánov a správne zaobchádzanie so zvukovými /fonickými/ prvkami a zložkami reči/
elokvenciu /výrečnosť/
 
Zvukový a zmyslový obraz súvislej reči vytvára intonácia. Jej zložky sú: prízvuk, dôraz, melódia reči, tempo, rytmus a prestávka.

Prízvuk je prostriedok silovej /dynamickej/ modulácie hlasu. V slovenčine je potenciálny prízvuk na prvej slabike slova. V slovných spojeniach s predložkami preberajú predložky tento prízvuk na seba / po kvetiny /  Dynamický prízviuk má dva stupne: hlavný, najsilnejší a vedľajší, slabší ako hlavný. Vo viacslabičných slovách sa strieda prízvučná slabika s neprízvučnou.
 

Vetný prízvuk – dôraz , slúži na podčiarknutie niektorých slov vo vete.. Obyčajne je na konci vety, ale nie je to pravidlo.
Pr.: Bránil svoju vlasť do posledného dychu.
Dôraz je dôležitý najmä pri frázovaní /delení dlhších viet na významové časti/
 
Pauza - je najdôležitejším prostriedkom frázovania, pretože ňou prerušujeme plynulý prúd reči. Pauza sa delí na: fyziologickú a významovú alebo umeleckú.
Významovou pauzou rozčleňujeme prejav podľa potrieb. Ak delí vetu  logicky, je to pauza logická, syntaktická a ak chceme vyvolať citový účinok, je to pauza citová, emfatická.
 
Melódia reči – je vlnenie výšky hlasového tónu v priebehu hovoreného prejavu. Melódia má dve funkcie:

1.  dotvára obsah prenášaných viet, robí ich poslucháčovi zrozumiteľnými a výraznými

2.  slúži na vyjadrenie osobného citového postoja hovoriaceho k textu
Pri melódii hovoríme o absolútnej výške melódie /priemerná výška tónu, kt. sa hovorí/, frekvencii vlnenia /ako často sa melodické schémy opakujú/ a tónových intervaloch /vzdialenosť dvoch krajných tónov v jednej melodickej schéme najvyšší - najnižší/
Melódia sa využíva ako emocionálny prostriedok reči.
Frekvencia vlnenia upravuje dynamickosť reči.

Základné typy melódie v spisovnej slovenčine: 

Kadencia - melódia vetného úseku, za ktorým nasleduje prestávka naznačujúca koniec vety
Má klesavý ráz, vypovedá, že je veta ukončená.

Polokadencia – melódia vetného úseku, za ktorým nasleduje prestávka neoznačujúca koniec vety. Melódia od začiatku vetného úseku klesá, ale na poslednom takte pred prestávkou sa zvýši a na tejto výške ostáva až do poslednej slabiky celého taktu. Polokadencia naznačuje, že hovoriacii ešte neskončil a že bude pokračovať.

Antikadencia – ak sa končí melódia vetného úseku neuspokojivo. Je typická pre zisťovacie opytovacie vety, kt. si žiadajú ich potvrdenie alebo popretie. Pr.: Máš to? Videl si to?
 
Rytmus – rytmický impulz vzniká pri prvom opakovaní Štylistická sila rytmu je trojaká:
1.  vzniká na mieste impulzu, pri zrode vznikne a vzápätí doznieva
2.  tvorí sa opakovaním ako v hudbe
3.  svojrázna a štylisticky najúčinnejšia forma
Široké uplatnenie má v poézii. V jazykových prejavoch je to jazykový materiál a kontextový jav.
 
Tempo – je modulácia časová. Ide o rozloženie hovorených jednotiek v čase – rýchlosť prejavu.

Celkové tempo – je dané temperamentom človeka, situáciou, postojom hovoriaceho k prednášanému obsahu...

Čiastkové tempo – rýchlosť rozprávania, ktorú hovoriaci vedome reguluje. Je to významný prostriedok z hľadiska zámeru hovoriaceho. Agogika – zmena tempa
Tempo vetné /čítanie textu v zátvorke, al. poznámok pod čiarou/
Tempo slovné /zrýchľovanie reči pri niektorých, najmä dlhších slovách/