Extralingvistické výrazové prostriedky

Extralingvistické výrazové prostriedky
-  dodávajú  obsahu okrem jazykových a paralingvistických ďalšie informačné dimenzie
-  mimojazykové faktory, ktoré dokresľujú prejav
 
1.  osobnosť hovoriaceho
každá osobnosť má svoje sociálno podmienené a individuálne kvality :
intelektuálne, emocionálne, vôlové
Psychologické vlastnosti: charakter, temperament, vnímanie...
Osobnosť je súvislý súhrn vnútorných čŕt a zvláštností človeka determinovaný všetkými vonkajšími vplyvmi.
Z vonkajších znakov osobnosti patrí fyzický zjav a upravenosť hovoriaceho. Dôležitou súčasťou celkového vyznenia hovoriaceho je jeho oblečenie „Šaty robia človeka“
Okrem odevu je veľmi dôležité dobré vystupovanie a slušné správanie.
 
Vnútorné zložky osobnosti: inteligencia, charakter, sila osobnosti.
Žurnalista v TV by mal mať silne vyvinuté sebaovládanie. Mal by byť emocionálne stabilný, ambiciózny, schopný prijímať kritiku. Mal by venovať pozornosť rozvoju svojej vlastnej osobnosti, neustále na sebe pracovať. Nemal by mu chýbať optimizmus a zdravá dávka sebadôvery, cieľavedomé správanie, vysoká miera nezávislosti a chuť poznávať, empatia.......
Tiež by mal byť výkonný v poznávacích funkciách /vnímanie, pamäť, celistvosť vnímania/ mal by byť schopný vyhľadávať informácie, pružne ich prijímať, jasne prezentovať myšlienku, formulovať koncepcie, myslieť v súvislostiach.
Významným prostriedkom na nadväzovanie medziľudských vzťahov je úsmev....
 
2.  adresát
Hovoriaci berie ohľad na intelektuálnu úroveň prijímateľov, ich povahové vlastnosti....
Rešpektovanie adresáta sa prejavuje v v prispôsobovaní prejavu v celej šírke – náročnosti podania, uplatňovaní expresívnych prvkov, šírke výrazu, zaangažovaní autorovej osobnosti.
Je dôležité vedieť komu hovoríme, významné sú demografické znaky. Existuje pre to množstvo výskumov cieľovej skupiny... kvalitatívne výskumy /MML, Slovenský spotrebiteľ, AISA / počúvanosť, sledovanosť, peoplemetre...
Podľa toho sa prispôsobuje prejav, obsah aj forma.....
Treba rozprávať o sledovanosti televízií, počúvanosti rozhlasu, čítanosti tlače....
Že kto pozerá telenovely  a prečo.... akým jazykom sa v nich hovorí...
Že po 89 vzrástol záujem o spravodajstvo,  po 68 sa zvýšila celková sledovanosť médií...
 
3.  téma
Prejav žurnalistu v médiu má najmä žurnalistickú funkciu. Vedľajšie funkcie sú: dokumentárna, informatívna, výchovnovzdelávacia, esteticko – výchovná a zábavná.   
Téma predurčuje postupy svojho stvárnenia a ovplyvňuje výber výrazových prostriedkov, čo sa prejavuje vo forme určitého žánru. Téma ovplyvňuje žáner.
Závažnosť témy ako extralingvistického prostriedku potvrdzuje aj fakt, že téma a s ňou príležitosť situácia, cieľ, to sú činitele, ktoré nie sú síce zakotvené priamo v slovnej časti prejavu, no tvoria rámec, ktorý môže byť účinnejší ako celý text.
 
Téma je v každej forme jazykového prejavu štylistickým prvkom. Čím je aktuálnejšia, príťažlivejšia a adresátovi bližšia, tým je jej vplyv na jazyk priaznivejší. Každý, kto má vystupovať na obrazovke, musí si vopred vytvoriť istú predstavu o tom, ako divák príjme tú ktorú tému a ako rozložiť proporcie v exponovaní témy a exponovaní reči komunikátora.
S témou súvisí aj názov relácie, či tilulok, kt. by mal byť výstižný natoľko, aby prijímateľovi naznačil, čím sa bude  relácia či článok zaoberať...
 
4.  aranžmán prejavu
-  usporiadanie, úprava  prejavu
-  vonkajšia forma, kt. rámcuje prejav, ale spolupôsobí pri ovplyvňovaní kvality
Dôležitou okolnosťou je miesto a čas prejavu.  Prostredie výrazne ovpyvňuje prejav žurnalistu a determinuje výber jazykových i paralingvistických jazykových prejavov
V masovokomunikačných prostriedkoch je významným extralingvistickým prostriedkom aj umiestnenie relácie  v rámci programového celku.
Hlavné faktory, kt. ovplyvňujú skladbu prejavu v televízii sú štruktúra diváckej obce, životný rytmus diváka, počet programov, základné charakteristiky vysielacej plochy, stavebné prvky televízneho programu, dramaturgia televízneho vysielania a predpokladaný divácky ohlas.
Jazykový prejav súvisí aj s tým, v ktorej časti dňa sa vysiela, nakoľko je vysielací čas exponovaný. Je to moment, kt. ovplyvní účinnosť a hodnotu čistého jazykového výrazu analogicky ako napr. v rétorike ča  s, v ktorom sa prednáša /predpoludním, v pracovnej dobe, popoludní, večer/