Slovenská výslovnosť
SLOVENSKÁ VÝSLOVNOSŤ: VÝVOJ, ŠTÝLY A SÚČASNÝ STAV
- Spisovná výslovnosť s.j. vychádza zo
stredoslovenskej výslovnosti.
- Pred vznikom ČS bol základom slovenskej spisovnej výslovnosti tzv. martinský úzus (výslovnosť
pracovníkov Matice slovenskej).
- Počas 1. republiky sa popri matičnej výslovnosti považovala za spisovnú aj scénická reč SND.
- Súčasný stav: neexistuje inštitúcia so všeobecnou autoritou v oblasti spisovnej výslovnosti.
Norma
výslovnosti:
- ustálený štandardný vzor spisovnej slovenčiny
- pomocou neho sa hodnotí rečové správanie
jednotlivcov a inštitúcií
- záväzná podoba znenia jazykových prostriedkov
Zvukovo kultivované prejavy: Sú
tie, ktoré v súlade so základnými pravidlami jestvujúcej kodifikácie, cieľavedome, funkčne a citlivo využívajú zvukové prostriedky
slovenčiny.
Kodifikácia: opis normy v úradne schválenej príručke.
Zvuková jazyková norma: Je
nadindividuálny jav. Z jeho spoločenského jestvovania vychádza jeho vnútorná dynamika.
Úspešné verejné
vystúpenie: Je možné len v súlade so spoločenskou jazykovou normou.
Hodnotenie recipientom: je tým
prísnejšie:
- čím má prejav vážnejší obsah
- čím je určený väčšiemu počtu divákov
- čím vážnejšia je
situácia v ktorej sa prejav uskutočňuje
Reč: Je súvislý prúd artikulačných i percepčných procesov a zvukových
(akustických) javov.
Reč: je zložená s jednotiek: hlásky → slabiky→ slová→ atď.
Hlásky:
- Sú najmenšie artikulačno-akustické jednotky, z ktorých sú zložené významové jednotky reči – slová.
- sa
v konkrétnom jazykovom prejave stáva súčasťou väčšieho celku a vplýva na ňu množstvo faktorov ako je: jazykové okolie hlásky -
Každý konkrétny výskyt určitej hlásky predstavuje novú situáciu.
banka – žena: inak sa vyslovuje (n)
kyjak – kyj: inak sa
vyslovuje (j)
ľad – lipa: inak sa vyslovuje (l)
Náuka o správnej výslovnosti zahrňuje:
-
ortofóniu: sa zaoberá správnym tvorením hlások a ich spájaním v súvislej reči
- ortoepiu: podáva pravidlá
o správnom používaní hlások
Fonetika: Je jazyková disciplína, ktorá študuje zvukovú stránku jazyka Jej
predmetom je štúdium tvorenia reči a procesov jej počutia a porozumenia.
Písmo:
- je jedným so spôsobov
transformácie a fixácie ľudskej reči
- je konvenčné, neobsahuje prvky autodynamiky
- leží na ňom ťarcha literárnej
tradície a vývojových epoch
Reč: Je živá, vyvíja sa a odráža vývin jazykového spoločenstva.
Písmo,
pravopis nemôže byť správnym vodidlom pre správnu výslovnosť, lebo medzi hovorenou a písanou podobou jazyka existujú určité rozdiely:
- pri rozprávaní nie je toľko prestávok, ako pri písaní medzier
- vety končiace rovnakým interpunkčným znamienkom, môžu mať
rôzny intonačný priebeh. atď.
Rečový prejav – komunikát tvorí relatívne uzavretý celok, ktorého časti sa
ovplyvňujú a podmieňujú. Určitá zvuková realizácia dodáva komunikátu určitý obsahový a komunikačný náboj, zúčastňuje sa na
tvorení a dopĺňaní jeho zmyslu. text sa nielen číta, ale musí sa aj správne interpretovať.
Reč: premieta duševné
a telesné stavy hovoriaceho
Štýly spisovnej slovenčiny:
- Neutrálny štýl výslovnosti:
- Je základná a najfrekventovanejšia podoba zvukového znenia hovorených prejavov v spis. slov.
- úradné rokovania, verejné
prejavy, vyučovanie, televízni a rozhlasoví redaktori
- Vyšší štýl výslovnosti:
- prejavuje sa
v situáciách, keď jazykový prejav nadobúda určitú osobitnú fónickú a artikulačnú podobu
- poukazuje na svedomitú prípravu
- dbá na artikulačné rozvinutie reči (ä – široké e)
- výraznejšie sa naznačujú slovné spojenia
- pomalšie
tempo
- slávnostné prejavy, čítanie poézie, alebo prirodzený prejav osobnosti herca, spisovateľa atď.
- Nižší
štýl výslovnosti.
- tvorí prechod k fonicky nespisovným prejavom
- uvoľnenosť artikulácie
- rýchlejšie tempo
reči
- štýl súkromného styku
- využívanie prvkov, ktoré dodávajú prejavu charakter menšej záväznosti, bezprostrednosti,
spontánnosti
Pre používanie v prostriedkoch masovej komunikácie a propagácie je najvhodnejší neutrálny štýl
výslovnosti.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta