Slovenská výslovnosť
SLOVENSKÁ VÝSLOVNOSŤ: VÝVOJ, ŠTÝLY A SÚČASNÝ STAV- Spisovná výslovnosť s.j. vychádza zo stredoslovenskej výslovnosti.
- Pred vznikom ČS bol základom slovenskej spisovnej výslovnosti tzv. martinský úzus (výslovnosť pracovníkov Matice slovenskej).
- Počas 1. republiky sa popri matičnej výslovnosti považovala za spisovnú aj scénická reč SND.
- Súčasný stav: neexistuje inštitúcia so všeobecnou autoritou v oblasti spisovnej výslovnosti.
Norma výslovnosti:
- ustálený štandardný vzor spisovnej slovenčiny
- pomocou neho sa hodnotí rečové správanie jednotlivcov a inštitúcií
- záväzná podoba znenia jazykových prostriedkov
Zvukovo kultivované prejavy: Sú tie, ktoré v súlade so základnými pravidlami jestvujúcej kodifikácie, cieľavedome, funkčne a citlivo využívajú zvukové prostriedky slovenčiny.
Kodifikácia: opis normy v úradne schválenej príručke.
Zvuková jazyková norma: Je nadindividuálny jav. Z jeho spoločenského jestvovania vychádza jeho vnútorná dynamika.
Úspešné verejné vystúpenie: Je možné len v súlade so spoločenskou jazykovou normou.
Hodnotenie recipientom: je tým prísnejšie:
- čím má prejav vážnejší obsah
- čím je určený väčšiemu počtu divákov
- čím vážnejšia je situácia v ktorej sa prejav uskutočňuje
Reč: Je súvislý prúd artikulačných i percepčných procesov a zvukových (akustických) javov.
Reč: je zložená s jednotiek: hlásky → slabiky→ slová→ atď.
Hlásky:
- Sú najmenšie artikulačno-akustické jednotky, z ktorých sú zložené významové jednotky reči – slová.
- sa v konkrétnom jazykovom prejave stáva súčasťou väčšieho celku a vplýva na ňu množstvo faktorov ako je: jazykové okolie hlásky - Každý konkrétny výskyt určitej hlásky predstavuje novú situáciu.
banka – žena: inak sa vyslovuje (n)
kyjak – kyj: inak sa vyslovuje (j)
ľad – lipa: inak sa vyslovuje (l)
Náuka o správnej výslovnosti zahrňuje:
- ortofóniu: sa zaoberá správnym tvorením hlások a ich spájaním v súvislej reči
- ortoepiu: podáva pravidlá o správnom používaní hlások
Fonetika: Je jazyková disciplína, ktorá študuje zvukovú stránku jazyka Jej predmetom je štúdium tvorenia reči a procesov jej počutia a porozumenia.
Písmo:
- je jedným so spôsobov transformácie a fixácie ľudskej reči
- je konvenčné, neobsahuje prvky autodynamiky
- leží na ňom ťarcha literárnej tradície a vývojových epoch
Reč: Je živá, vyvíja sa a odráža vývin jazykového spoločenstva.
Písmo, pravopis nemôže byť správnym vodidlom pre správnu výslovnosť, lebo medzi hovorenou a písanou podobou jazyka existujú určité rozdiely:
- pri rozprávaní nie je toľko prestávok, ako pri písaní medzier
- vety končiace rovnakým interpunkčným znamienkom, môžu mať rôzny intonačný priebeh. atď.
Rečový prejav – komunikát tvorí relatívne uzavretý celok, ktorého časti sa ovplyvňujú a podmieňujú. Určitá zvuková realizácia dodáva komunikátu určitý obsahový a komunikačný náboj, zúčastňuje sa na tvorení a dopĺňaní jeho zmyslu. text sa nielen číta, ale musí sa aj správne interpretovať.
Reč: premieta duševné a telesné stavy hovoriaceho
Štýly spisovnej slovenčiny:
- Neutrálny štýl výslovnosti:
- Je základná a najfrekventovanejšia podoba zvukového znenia hovorených prejavov v spis. slov.
- úradné rokovania, verejné prejavy, vyučovanie, televízni a rozhlasoví redaktori
- Vyšší štýl výslovnosti:
- prejavuje sa v situáciách, keď jazykový prejav nadobúda určitú osobitnú fónickú a artikulačnú podobu
- poukazuje na svedomitú prípravu
- dbá na artikulačné rozvinutie reči (ä – široké e)
- výraznejšie sa naznačujú slovné spojenia
- pomalšie tempo
- slávnostné prejavy, čítanie poézie, alebo prirodzený prejav osobnosti herca, spisovateľa atď.
- Nižší štýl výslovnosti.
- tvorí prechod k fonicky nespisovným prejavom
- uvoľnenosť artikulácie
- rýchlejšie tempo reči
- štýl súkromného styku
- využívanie prvkov, ktoré dodávajú prejavu charakter menšej záväznosti, bezprostrednosti, spontánnosti
Pre používanie v prostriedkoch masovej komunikácie a propagácie je najvhodnejší neutrálny štýl výslovnosti.
Zones.sk – Najväčší študentský portál