Hrozí Slovensku Blackout?

Súčasťou veľtrhu práce Job Expo 2016 a celoštátnej predajno-prezentačnej výstavy stredných odborných škôl a stredísk praktického vyučovania Mladý tvorca 2016 bola aj tlačová konferencia, na ktorej sa kompetentní zástupcovia vyjadrili k nedostatočnej symbióze medzi požiadavkami ľudí z praxe a vedomosťami absolventov škôl.
 
Absolventi po ukončení štúdia totiž často nezodpovedajú požiadavkám zamestnávateľov a trhu práce. Ich vedomosti sú na veľmi teoretickej úrovni alebo neaktuálne. Jedným z navrhovaným riešením tohto problému by malo byť duálne vzdelávanie, ktoré prepája všeobecné a odborné teoretické vzdelávanie na strednej škole s praktickým vzdelávaním u zamestnávateľa. Odborníci sa vyjadrili aj k prieskumu spokojnosti zamestnávateľov z IT a elektrotechnickej oblasti so vzdelávaním na stredných a vysokých školách, ktorý prebehol v posledných mesiacoch.
 
„Keďže systém duálneho vzdelávania je založený na vzťahu medzi spoločnosťou, zamestnávateľom, a školou, potrebné je pri plánovaní duálneho vzdelávania zapracovať požiadavky zamestnávateľov a hlavne overiť, či je dostatočný záujem z ich strany o spoluprácu so školami a do akej miery,“ tvrdí prezident Asociácie spoločností IT priemyslu Slavomír Terezka. „Zamestnávateľ tvorí v tomto systéme veľmi dôležitú úlohu, zodpovedá za praktické vyučovanie a tiež hradí všetky náklady, ktoré počas vzdelávania vznikli, nie je teda možné plánovať systém duálneho vzdelávania bez neho.“
 
Na základe prieskumu možno konštatovať, že zamestnávatelia sú nespokojní s kvalitou vedomostí a zručností absolventov stredných a aj vysokých škôl. Po prijatí absolventa spoločnosti musia vynakladať pomerne vysoké finančné prostriedky na ich zaškolenie. Náklady sa pohybujú až okolo 10 000 € na jedného absolventa. Prijatie absolventa si tiež vyžaduje dlhšiu adaptáciu do pracovného prostredia, tak aby sa stal plnohodnotným zamestnancom. V prípade absolventov strednej školy ide až o 6 mesiacov. Pri vysokoškolských absolventoch v porovnaní so stredoškolskými absolventmi je toto obdobie o niečo kratšie „Vzdelanie je kľúčová oblasť, vysokoškolský študent však musí mať prepojenie na firmu už počas štúdia a robiť projekty vhodné na praktické využitie,“ hodnotí generálny sekretár Zväzu elektrotechnického priemyslu Andrej Lasz.
 
K danej problematike sa vyjadril aj Martin Džbor, Head of Strategic Development, T-Systems Slovakia: „Dopad nedostatočnej kvalifikácie nie je teoretický problém IT sektoru, je to problém veľmi reálny už dnes. Väčšina firiem združených v košickom klastri IT Valley už dnes čelí situáciám, keď musia odmietať zákazky, a to z dôvodu nedostatočného prísunu pracovníkov do IT. To so sebou nesie veľké riziko - odmietnutý zákazník sa na Slovensko nevráti a vezme svoj biznis do Rumunska či Estónska. Ak Slovensko nechce zakrpatieť na úrovni fabriky na lacné informačné technológie, je najvyšší čas vziať odborné vzdelávanie pre IKT vážne a pracovať na ňom s plným nasadením čo najviac IT firiem.“
 
Rovnako sa k vyjadreniam pripojil Stanislav Mucha, PR & Communication, Ness KDC:
„Vzdelávací systém nedokáže pokryť dopyt po kvalitnej pracovnej sile v oblasti IT. Firmy v tomto odbore reagujú na situáciu individuálnymi vzdelávacími aktivitami, tie sú však len krátkodobým riešením. Výchova IT-čkárov musí začať už na tých najnižších stupňoch. Úlohou nás, firiem z oblasti IT, je zadefinovať požiadavky trhu, prispieť k propagácii IT odboru a zabezpečiť prepojenie vzdelávania študentov a ich učiteľov s praxou. ASIT je z nášho pohľadu perspektívnym partnerom, ktorý musí tieto naše požiadavky tlmočiť štátu a v spolupráci s kompetentnými umožniť realizáciu potrebných krokov v rámci vzdelávacieho systému."
 
Z výsledkov prieskumov medzi zamestnávateľmi napokon vzišlo 9 kľúčových bodov, ktoré sú vlastne aj akýmisi odporúčaniami na skvalitnenie vzdelávacieho procesu:
 
1. Zamerať sa na rozvoj jemnej motoriky a IT vzdelávania už od materských a základných škôl, tak aby si žiaci osvojili základné zručnosti a kvalitnejšie pokračovali vo vzdelávaní na stredných školách.
2. Aktívne vytvárať regionálne, ale aj celoslovenské kooperácie škôl a zamestnávateľov s ohľadom na ich požiadavky, ktoré sa následne musia zapracovať do školských vzdelávacích programov.
3. Venovať väčšiu pozornosť odborným predmetom, inovovať vzdelávanie, a to zavádzaním inovatívnych vzdelávacích metód a vzdelávacích pomôcok do vyučovacieho procesu, ako sú
napríklad robotické sady, či rôzne digitálne vzdelávacie pomôcky.
4. Pripraviť návrh zmeny a mechanizmu novej koncepcie základných škôl, tak aby bolo možné identifikovať nadanie a talent žiaka, a odporučiť mu vhodné zameranie štúdia na strednej škole podľa jeho záujmu a reálnych schopností.
5. Vytvoriť aktívnu formu spolupráce základných a stredných škôl v regióne podporenú zamestnávateľmi.
6. Vytvoriť pracovnú skupinu zamestnávateľských zväzov ktorej výstupom by boli návrhy zmien pre štátne vzdelávacie programy a kvalifikačné karty povolaní.
7. Vybudovať na základných školách špeciálne laboratóriá zamerané na IT technológie a rovnako pripraviť a preškoliť pedagogických zamestnancov stredných škôl v spolupráci so zamestnávateľmi.
8. Dbať na systém prideľovania odborov podložený o požiadavky na normatív a kvalifikáciu učiteľov.
9. Minimálne raz ročne usporiadať celoslovenskú konferenciu, ktorá sa bude venovať problematike regionálneho školstva a bude informovať o nových požiadavkách z trhu práce a inovatívnych zmenách vzdelávacieho procesu.
 
Celé znenie prieskumu a jeho výsledky sú zverejnené na stránke www.asitsk.com.