Utorok, 23. septembra 2014, meninyZdenka, zajtra Ľuboš, Ľubor
Dnes prezretých 19874 študentských prácOnline: 1800 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Vyššie rastliny - výtrusné cievnaté rastliny

Autor: Chlapec maturant (25)
Hodnotenie: 5
Dátum: 14.09.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1622 slov
Počet zobrazení: 12805
Tlačení: 630
Uložení: 1013
Podríša: Vyššie rastliny – Cormobionta
-  ich telo je kormus /gr.cormus = kmeň, stonka/;
-  mnohobunkové, prevažne autotrofné, eukaryotické rastliny;
-  trváce pletivá sú funkčne a stavebne diferencované;
-  telo-kormus je rozčlenené na : a/ vegetatívne orgány – koreň, stonka, listy
  b/ reprodukčné orgány – výtrusnice /výtrusné rastliny/
  - kvety /semenné rastliny/;
  -  striedanie dvoch generácií:  pohlavnej /gametofyt/ a nepohlavnej /sporofyt/ = navzájom sa
líšia cytologicky, morfologicky a fyziologicky;
-  ich telo reprezentuje sporofyt,  gametofyt je redukovaný iba na rozmnožovacie orgány;
-  striedanie generácií objavil v r.1851 nemec Hofmeister, v r.1874 Čelakovský nazval –
antitetická rodozmena;
 
Vznik a vývoj vyšších rastlín
-  úzko súvisí s postupným prechodom ich predkov z vodného prostredia na pevninu
-  vznikli asi pred 420 miliónmi rokov – silúr;
-  predchodcami  vyšších rastlín boli zelené riasy /kambrium/ - ich stielky sa vidlicovito rozkonárovali;
anatomická špecializácia – zavŕšená vznikom cievnych zväzkov – transport vody a anorganických látok z podzemných do nadzemných orgánov a organických látok- produktov fotosyntézy do podzemných orgánov;
morfologické rozlíšenie pôvodnej stielky na jednotlivé orgány – koreň - predchodcom bol rizomoid s rizoidmi;
sústava krycích pletív – ochrana pred vyschnutím a mechanickým poškodením – vznik
prieduchov –spojenie vnútorných pletív s vonkajším prostredím;
 
Evolúcia orgánov vyšších rastlín
-  telo prvých suchozemských rastlín – sporofyt, predstavovala vidlicovito rozkonárená stielka s diferencovanými cievnymi zväzkami;
-  stielku tvorili – telómy – koncové, vidlicovité konáriky, ktoré sú pospájané mezómami;
rizomoid – predchodca koreňa;
-  z telómov, mezómov a rizomoidov sa postupne vytvorili základné orgány;
-  zo sterilných  telómov sa vyvinuli vegetatívne orgány rastlín – koreň, stonka, list; z fertilných /plodných/ telómov sa  vyvinuli  generatívne /rozmnožovacie/ orgány – výtrusnice, kvety;

Systém vyšších rastlín
Podľa toho, či rozmnožovacou jednotkou vyšších rastlín je výtrus, alebo semeno, rozdeľujeme vyššie rastliny na výtrusné semenné. Tieto kategórie nie sú systematické jednotky, vyjadruje sa nimi dosiahnutý vývojový stupeň z hľadiska priebehu rozmnožovania.
 
Výtrusné cievnaté rastliny /Sporophyta/
Najvýznamnejšie oddelenia výtrusných cievnatých rastlín:
Oddelenie: ryniorasty /Rhyniopfyta/
Oddelenie: machorasty /Bryophyta/
Oddelenie: plavúňorasty /Lycopodiophyta/
Oddelenie: prasličkorasty /Equisetophyta/
Oddelenie: sladičorasty /Polypodiophyta/

Oddelenie : ryniorasty /Rhyniopfyta/
-  najstaršia skupina vyhynutých /fosílnych/ výtrusných cievnatých rastlín /silúr, devón/;
-  vyvinuli sa zo stielkatého tela rias;
-  rástli v plytkých vodách a bahnitých pobrežiach – tvorili často husté porasty;
-  z vývojového hľadiska predstavujú najdôležitejší fylogenetický uzol evolúcie vyšších rastlín;
-  najznámejší druh - Rhynia major - 20-50cm.  Sporofyt mal v zemi plazivé rizomoidy, z ktorých vyrastali vzpriamené vidlicovito rozkonárené stonky, tvorené mezómami a koncovými telómami, vo vnútri bol drevostredný cievny zväzok; stonka bola bezlistá, alebo na nej vyrastali drobné bezžilové listy; fotosyntetická asimilácia prebiehala na celom rastlinnom tele. Fertilné /plodné/ telómy boli zakončené výtrusnicou, výtrusy mali rovnaký tvar. Z výtrusov vyrastali gametofyty, ktorých stielky sa tvarovo podobali na sporofyt, namiesto výtrusníc mali pohlavné orgána /gametangiá/. Predstavovali gametofyt.
- Ryniorasty – prvé suchozemské rastliny – rovnakotvará – izomorfná rodozmena – S a G  mali rovnaký tvar, líšili sa počtom chromozómov /S = 2n, G = n/; na sporofyte vznikali výtrusnice /sporangiá/ a na gametofyte pohlavné orgány /gametangiá/

Oddelenie: machorasty /Bryophyta/
-  mnohobunkové, zelené, najdokonalejšie organizované výtrusné stielkaté rastliny;
-  stielka ešte nemá vyvinutý dokonalý vodivý systém - cievne zväzky;
-  stonka je lupeňovitá /pri jednoduchších/ - pečeňovky, pri zložitejších je diferencovaná na pakorienky, palístky a pabyľku - machy;
-  sú to jediné žijúce vyššie rastliny, u ktorých prevláda gametofyt nad sporofytom;
-  gametofyt je haploidný - vždy zelený;
-  na gametofyte sa vytvárajú pohlavné orgány –spoločne /jednodomá rastlina/, alebo oddelene /dvojdomá rastlina/;
sporofyt je vždy spojený s gametofytom, tvorí ho stopka s výtrusnicou;
-  vo výtrusnici vznikajú z 2n buniek výtrusorodého pletiva redukčným delením n výtrusy;
-  rastú na rozmanitých  stanovištiach – sú vlhkomilné, zadržiavajú veľké množstvo vody, čím chránia pôdu pred vyschnutím, regulujú vlhkosť vzduchu, ovplyvňujú klímu;
-  k machorastom patrí asi 25000 druhov, 3 triedy – pečeňovky, rožteky a machy;

Trieda: pečeňovky
-  najnižšie prganizované, ich stielky sú lupeňovité, alebo listovité
-  najznámejšia je porastnica mnohotvará, ktorá rastie na vlhkých miestach
 
Trieda: machy
-  majú najdokonalejšiu stavbu tela – gametofyt tvorí diferencovaná stielka  na pakorienky,
palístky a pbaľku, sporofyt predstavuje stopka s výtrusnicou;
zástupcovia merík vlnkatý – okolo potokov,
rašelinník močiarny – husté porasty v lesoch, na mokrých lúkach, na báze odumiera, na vrchole ustavične dorastá, v priebehu stáročí tvorí husté vrstvy rašeliny; odumreté stielky rašelinníkov poskytujú cennú organickú hmotu – rašelinu;
-  typickým zástupcom je ploník borievkový – tvorí sivozelené vankúšiky na suchých, kamenistých a piesočnatých pôdach; je to dvojdomý mach; pabyľka je husto porastená palístkami, v zemi je pakorienok.
 
Rodozmena machorastov - ploník borievkový
Niektoré rastlinky sú zakončené hnedastou stopkou /séta/, ktorá je zakončená výtrusnicou, v ktorej sa nachádzajú výtrusy. Výtrusy vznikli redukčným delením /sú haploidné/. Výtrusy majú rovnaký tvar a veľkosť /fyziologicky sú odlíšené/ – sú izomorfné. V priaznivých podmienkach vyklíči z výtrusov vláknitý, neskôr rozkonárený prvoklík zelenej farby, pripomínajúci stielku zelenej riasy. Vyrastajú z neho príchytné vlákna s púčikmi, z ktorých sa vyvinú pabyľky s palístkami – vlastné rastlinky machov.
Koncom jari sa na vrcholoch niektorých pabyliek objavujú pohárikovité útvary –samčie pohlavné orgány–plemenníčky /anterídia/, v ktorých vznikajú samčie gaméty – spermatozoidy s 2 bičíkmi. Na vrcholoch iných pabyliek sa objavujú menej nápadné fľaškovité útvary – samičie pohlavné orgány – zárodočníky /archegónia/, ktoré obsahujú po jednej samičej gaméte – vajcová bunka. Oplodnenie vajcovej bunky nastáva v čase, keď je dostatok vody, v ktorej sa pohybujú uvoľnené spermatozoidy. Jeden spermatozoid splynie s vajcovou bunkou a vznikne zygota. Zo zygoty mitotickým delením vznikne zárodok, z ktorého postupne vyrastá stopka s výtrusnicou. Stopka je trvalo spojená s rastlinkou machu.
Gametofyt predstavuje prvoklík /n/ a zelená rastlina machu /n/.
Sporofyt predstavuje stopka s výtrusnicou /2n/.
U machorastov je rôznotvará /heteromorfná/ rodozmena. Gametofyt prevláda nad sporofytom.

Oddelenie: plavúňorasty /Lycopodiophyta/
-  fosílne dreviny  – ich telá vytvorili zuhoľnatením sloje čierneho uhlia;
-   najväčšie rozšírenie dosiahli koncom prvohôr;
-  dnešné plavúne sú drobné byliny so šupinatými listami;
 
Trieda: plavúne
Plavúň obyčajný /Lycopodium clavatum/chránený
-  plná, plazivá stonka, husto porastená malými jednožilovými listami, vidlicovito rozkonárená s 2 klasmi výtrusných listov, ktoré majú na báze výtrusnice; výtrusy môžu byť izospórické, alebo heterospórické; na plazivej stonke má tenké /vedľajšie/ korene;

Oddelenie: prasličkorasty / Equisetophyta/

- fosílne dreviny/karbón, perm/, 20 – 30m vysoké, 1m hrubé – vytvárali vrstvu čierneho uhlia
- dnešné prasličky sú trváce byliny;
 
Trieda: prasličky
Praslička roľná – burina
-  rozšírená po celej Zemi, v bunkovej stene je SiO2,
-  z plazivého /článkovaného/ podzemku, na ktorom sú  drobné šupinaté listy vyrastajú dva
druhy článkovaných bylí:
  jarná byľ – hnedastá, plodná, na konci má klas výtrusných listov s výtrusnicami; výtrusy
majú štyri stužky /haptery/ - rozhadzovače, ktoré sa za vlhka obtáčajú okolo výtrusov a za  sucha sa vzpriamujú; po vypadnutí výtrusov jarná byľ odumiera;
  listy sú jednoduché, bázami zrastené do pošvy;
letná byľ – zelená, neplodná; má praslenovito rozkonárené zelené jalové /neplodné/ listy; fotosyntézou nazhromaždí v podzemku zásobné látky - sú potrebné na vývin jarnej byle;
Praslička lesná – lužné lesy, smrečiny;
Praslička močiarna – vlhké miesta, močiare;

Oddelenie: sladičorasty /Polypodiophyta/
-  prevažne byliny, zriedkavo dreviny /v tropických oblastiach/
Trieda: Sladiče
Papraď samčia – plazivý podzemok je  husto porastený koreňmi /vedľajšími/; dolná časť podzemku ustavične odumiera a horná časť dorastá – z nej vyrastajú mohutné /1m/ perovito zložené listy, ktoré sú lievikovito rozrastené, aby dažďová voda stekala po ich čepeliach k najmladším častiam podzemku; mladé listy sú špirálovito zvinuté, aby boli delivé pletivá na ich vrcholoch chránené; zelené listy slúžia na výživu a rozmnožovanie - na rube  sú výtrusnice združené do kôpok, ktoré sú chránené blanitou zásterkou; výtrusy vytvárajú hnedý prášok
Papradka samičia – má jemnejšie listy jako papraď samčia;
Perovník pštrosí – má 2 druhy tvarovo odlíšnych listov – s výtrusmi a bez výtrusov;
Sladič obyčajný – má perovito strihané listy a na rube hrdzavé výtrusnice;
Orličník obyčajný – 2m listy – naša najväčšia papraď;
 
Rodozmena sladičorastov – izospórická  papraď samčia
Sličorasty môžu mať výtrusy izospórické, alebo heterospórické /rozlíšené na samčie a samičie/.
Pincíp rodozmeny izospórických  a heterospórických papradí je rovnaký.
Na vlhkom mieste vyklíči z výtrusu najskôr drobná stielka – prvorast, má 0,5cm2 a srdcovitý tvar. Na jeho spodnej strane sú príchytné vlákna a vytvoria sa na ňom samčie pohlavné orgány–plemenníčky /anterídia/, v ktorých vznikajú samčie gaméty – obrvené spermatozoidy a samičie pohlavné orgány – zárodočníky /archegónia/, ktoré obsahujú po jednej samičej gaméte – vajcová bunka. Oplodnenie nastáva vo vodnom prostredí. Spermatozoidy sa pohybujú k zárodočníkom a oplodnením vajcovej bunky vzniká zygota – zárodok – základ novej rastliny. Prvorast odumiera a zo zárodku vyrastie papraď.
Gametofyt  je značne redukovaný a predstavuje ho iba stielka – prvorast /n/. Jeho funkciou je tvorba pohlavných orgánov s pohlavnými bunkami. Je viazaný na vodné prostredie.
Sporofyt predstavuje celú rastlinu /2n/. V porovnaní s machorastami je oveľa dokonalejšie vyvinutý a prispôsobený životu na Zemi.
U sladičorastov, ale aj plavúňorastov a prasličkorastov prevláda sporofyt nad gametofytom. /Gametofyt je veľmi redukovaný/.

Vývoj rodozmeny suchozemských rastlín
Ryniorasty – prvé suchozemské rastliny – rovnakotvará – izomorfná rodozmena – S a G mali rovnaký tvar, líšili sa - počtom chromozómov /S = diploidný, G = haploidný/.
Na sporofyte sú výtrusnice /sporangiá/ a na gametofyte pohlavné orgány /gametangiá/.
 
Po prechode rastlín z vodného prostredia na pevninu sa obe generácie aj tvarovo rozlišovali rôznotvará heteromorfná rodozmena;
Fylogenetický vývoj vyšších rastlín mal dva základné smery:
1/ zosilňovala sa gametofytická generácia na úkor sporofytu – rodozmena machorastov
2/ gametofytická generácia bola potláčaná na úkor sporofytu – typický znak všetkých ostatných skupín vyšších rastlín – príklad papradí /oddelenie – sladičorasty/:
Sladičorasty, napr. papraď samčia -  sa rozmnožujú výtrusmi, ktoré môžu byť rovnaké /izospóry/, alebo rozlíšené na samčie a samičie výtrusy /heterospóry/. Gametofyt /n/ reprezentuje dočasná lupeňovitá stielka – prvorast /prothálium/, ktorá vyklíči priamo z výtrusu – gametofyt je redukovaný. Jeho funkciou je tvorba pohlavných orgánov – gametangií – plemenníčkov a zárodočníkov. Pri izospórických papradiach je prvorast jednodomý – obsahuje plemenníčky aj zárodočníky. Oplodnenie podobne ako  pri machorastoch nastáva vo vlhkom prostredí.
Sporofyt /2n/ už nereprezentuje stielka, ale kormus, t.j. telo vyšších rastlín s diferencovanými pravými rastlinnými orgánmi. pretože gametofyt /stielka/ a sporofyt /kormus/ papradí sa morfologicky líšia, hovoríme o rôznotvarej – heteromorfnej  rodozmene.
V rodozmene paprade samčej sa G od líši:
1/ morfologicky G – stielka, S – kormus
2/ cytologicky  G /n/,    S /2n/
3/ fyziologicky  -  G tvorí v pohlavných orgánoch pohlavné bunky;
S je schopný fotosyntézy a má diferencované cievne zväzky – zabezpečuje výživu celej rastliny.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Biológia rastlín Referát 3097 slov 5.8
Slovenčina Systém a fylogenéza rastlín Maturita 3495 slov 0
Slovenčina Biológia rastlín Maturita 6121 slov 7.3
Slovenčina Semenné rastliny Referát 1063 slov 4.5
Slovenčina Liečivé rastliny Referát 3033 slov 0
Slovenčina Rast a vývin rastlín Referát 217 slov 1.3
Čeština Vyššie rastliny (Cormobionta) Referát 417 slov 6.5
Slovenčina Systém rastlín Referát 1353 slov 5.3
Slovenčina Vyššie rastliny (cormobionta) Referát 943 slov 1
Slovenčina Semenné rastliny - Spermatophyta Referát 2487 slov 5.6
Slovenčina Ríša: Rastliny - Plantae (Vegetabilia) Referát 1405 slov 0
Slovenčina Rozmnožovanie rastlín Referát 316 slov 5

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.
Meno:
Príspevok:
Ochrana proti SPAMu. Koľko je 2+2?

K dispozícii nie sú žiadne komentáre.
0.088