Semenné rastliny - Spermatophyta
Autor: maturant
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 14.09.2008
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 2 487 slov
Počet zobrazení: 25 137
Počet zobrazení: 25 137
Tlačení: 1 237
Uložení: 2 657
Uložení: 2 657
- najvyššie organizované mnohobunkové rastliny;
- telo majú rozlíšené na koreň, stonku, list, väčšina aj kvet, diferencované pletivá;
- kvet predstavuje z morfologického hľadiska skrátený konárik s kvetnými lístkami;
- /semenné r. sú rôznovýtrusné /heterospórické/ typy – ich rodozmena je veľmi zastretá/;
- gametofyt – veľmi redukovaný, vyživuje ho sporofyt;
- tvoria semená – rozmnožujú sa nimi;
- semeno je vyživované materskou rastlinou, opúšťa ju až po dozretí – klíči – nová rastlina;
- / kvet – samčie výtrusné listy = tyčinky a samičie výtrusné listy = plodolisty; v peľniciach tyčiniek vzniknú po redukčnom delení tetrády haploidných peľových zrniek – mikrospóry a na plodolistoch sú 2n vajíčka/
- semenné rastliny fylogeneticky odvodzujeme od ryniorastov – združujú rôzne vývojové vetvy – časť zostala na stupni nahosemennosti /gymnospermia/ - nemajú semená ukryté v plode, sú nahé; iné dospeli až ku krytosemennosti / angiospermia/;
- / v rámci týchto stupňov rozlišujeme 2 vetvy - mikrofilová vývojová vetva – viedla k vzniku listov ihličnanov – kordaitorasty a borovicrasty a megafylovú vývojovú vetvu – viedla k vzniku listov krytosemenných rastlín – lyginodendrorasty, cykasorasty, magnóliorasty/;
Najvýznamnejšie oddelenia semenných rastlín:
Oddelenie: kordaitorasty
Oddelenie: borovicorasty /Pinophyta/
Trieda: ginkgá
Trieda: ihličnany /Pinopsida/
Rad: borovicotvaré
Rad: cyprusotvaré
Rad: tisotvaré
Oddelenie: lyginodendrorasty – papraďosemenné
Oddelenie: cykasorasty
Oddelenie: magnóliorasty – krytosemenné rastliny /Magnoliophyta/
Trieda: dvojklíčnolistové /Magnoliopsida/
Trieda: jednoklíčnolistové /Liliopsida/
Oddelenie: kordaitorasty /Cordaitophyta
- fosílne dreviny stromovitého vzrastu – 20-40m, listy 1m dlhé – ihlicovité, alebo kopijovité
- podieľali sa na vzniku slojov čierneho uhlia; ]
Oddelenie: borovicorasty /Pinophyta/
- dreviny s bohato rozkonáreným kmeňom, väčšinou stromovitého vzrastu;
- kolaterálne cievne zväzky – do kruhu usporiadané, v drevnej časti – cievice;
- listy sú spravidla jednoduché, ihlicovité;
- vznikli v prvohorách – karbón, devón; v druhohorách sa vývoj zastavil až do súšasnosti;
Trieda: Ginkgá /Ginkgoopsida/
- jeden recentný druh ginkgo dvojlaločné /Ginkgo biloba/ - dvojdomý strom s výraznými
brachyblastami – vyrastajú na nich široko klinovité dvojlaločné listy s vidlicovitou žilnat.;
- plod – guľatá semenná kôstkovica – veľmi zapácha;
- môže dorásť 40m a dožíva sa až 2000 rokov;
Trieda: ihličnany /Pinopsida/
- najvýznamnejšia trieda borovicorastov;
- prevažne jednodomé stromy, zriedkavejšie kry;
- listy – ihlicovité, alebo šupinovité, vyrastajú na konárikoch buď jednotlivo, alebo vo zväzočkoch na brachyblastoch /po 2, 5, alebo viac/;
- samčia šištička tvorí krátke vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici usporiadané tyčinky
/premenené výtrusné listy/ - sú tvarovo odlišné od magnóliorastov; majú 2 peľové komôrky
/premenené samčie výtrusnice/ - vznikajú v nich peľové zrná;
- samičia šištička tvorí vreteno, na ktorom sú v závitnici usporiadané podporné listene a v ich pazuchách vyrastajú semenné šupiny, na ktorých sa vytvoria dve nahé vajíčka /premenené samičie výtrusnice/;
- plody sú rôzne, najčastejšie drevnaté šišky, ale aj šiškové a semenné bobule;
- semená sa vyvíjajú a dozrievajú veľmi pomaly /borovica 1-3 roky/;
- zárodok má viac klíčnych listov /2-15/;
- patrí k nim asi 600 druhov – najmä na severnej pologuli, menej na južnej;
- rady: borovicotvaré, cyprusotvaré, tisotvaré;
Rad: borovicotvaré
- /majú jednu čeľaď – borovicovité/;
- prevažne stromovité druhy – v dreve a kôre majú živicové kanáliky;
- listy sú ihlicovité, vždy zelené, pretrvávajú na rastline 6 – 14 rokov, zriedkavo opadavé;
- plody sú drevnaté šišky; semená sú väčšinou krídlaté;
ZÁSTUPCOVIA:
- jedľa biela / Abies alba/ - má štíhly kmeň, hladkú bielosivú borku, ihlice sú jednotlivé, ploché, neprisadajú na listový vankúšik, po ich opadaní sú konáriky drsné, šišky sú vzpriamené s plochými semennými šupinami – po dozretí sa rozpadajú na strome;
- smrek obyčajný /Picea abies/ -má hnedočervenú, šupinovito rozpukanú kôru, ihlice sú štvorhranné, pichľavé, na listových vankúšikoch, po ich opadaní sú konáriky drsné,
- šišky visiace, nerozpadavé; drevo je mäkké, vhodné ako stavebný materiál, na výrobu nábytku, hudobných nástrojov a i.;
- smrek pichľavý /Picea pungens/-má striebristé, pichľavé ihlice a mäkké svetlohnedé šišky
- duglaska tisolistá – má mäkké, svetlozelené, voňavé ihlice, spolu so smrekom pichľavým sa často pestuje v parkoch a okrasných záhradách;
- smrekovec opadavý /Larix decidua/ - má každoročne opadavé ihlice vo zväzočkoch na brachyblastoch, má kvalitné drevo cenené najmä v stavebníctve a nábytkárstve;
- borovica lesná /Pinus sylvestris/ - kôra je červenohnedá, neskôr sivohnedá, pozdĺžne rozpukaná, poskytuje veľmi cenné drevo;
- borovica čierna /Pinus nigra/ - má tmavý kmeň a dlhé ihlice;
- borovica kosodrevinová /kosodrevina – Pinus mugo/- v horských polohách, nízka;
- borovica limbová /limba–Pinus cembra/-vo vysokých polohách, cenné drevo, jedlé sem.;
- borovica hladká /vejmutovka-Pinus strobus/ - má dlhé, mäkké ihlice a podlhovasté, mierne ohnuté šišky, vysádza sa v parkoch, ale aj v lesných porastoch;
Rad: cyprusotvaré
- stromy aj kry; listy ihlicovité, alebo šupinaté; zrelé šišky sú malé, guľovitého tvaru;
- pri niektorých druhoch semenné šupiny spolu zrastajú, dužinatejú- plod – šišková bobuľa;
- sekvojovec mamutí – S.Amerika, dožíva sa 4000 rokov, dorastá do výšky 120m;
- tuja západná – v parkoch a na cintorínoch;
- borievka obyčajná /Juniperus kommunis/ - dvojdomý ker, alebo nízky strom, ostro pichľavé listy v 3-alebo 4-početných praslenoch; šišková bobuľa - borievky– čiernomodré – dozrievajú v druhom až treťom roku – korenina, výroba destilátov /borovička/;
Rad: tisotvaré
- tis obyčajný /Taxus baccata/ - plod – semenná bobuľa – červená;
- chránený druh, jedovatý – obsahuje alkaloid taxín, s výnimkou červeného mieška;
- vysádza sa v parkoch a okrasných záhradách;
Oddelenie: lyginodendrorasty - Lyginodendrophyta
- fosílne rastliny podobné papradiam – papraďosemenné rastliny – dreviny –stromy, kry, liany;
- veľké perovitozložené listy;
- z fylogenetického hľadiska sú dôležité pre vývoj krytosemenných rastlín;
Oddelenie: cykasorasty - Cycadophyta
- sú to dreviny s veľkými niekedy až 3 m dlhými perovito zloženými listami, ktoré vyrastajú
na vrchole kmeňa, plodom je semenná kôstkovica; ]
Oddelenie: magnóliorasty – krytosemenné rastliny /Magnoliophyta/
- najmladšie a aj najvyspelejšie oddelenie;
- dochádza k ešte väčšej redukcii gametofytu;
- patria sem dreviny aj byliny – pôvodnejšie sú dreviny;
- v stonkách sú cievne zväzky usporiadané do kruhu /dvojklíč./, alebo roztrúsené /jednokl./;
- v drevnej časti cz sú cievy; listy majú rovnobežnú, alebo sieťovitú žilnatinu;
- charakteristickým orgánom je kvet;
- všetky kvetné časti /sterilné – kvetný obal, fertilné – tyčinky a plodolisty/, okrem kvetného lôžka sú listového pôvodu;
- magnóliorasty sú rozšírené po celom zemskom povrchu, patrí k nim vyše 250000 druhov;
- rozdeľujeme ich na dve triedy – dvojklíčnolistové a jednoklíčnolistové.
Trieda: dvojklíčnolistové rastliny
- sú druhovo najpočetnejšou skupinou kratosemenných rastlín
Významné čeľade dvojklíčnolistových rastlín
[Čeľaď: magnóliovité /Magnoliacea/
- najstaršia čeľaď krytosemenných rastlín;
- veľké acyklické kvety, výrazne predĺžené kvetné lôžko, v závitnici usporiadané kvet. Obaly;
- plodom je mechúrik, alebo nažka;
- v parkoch sa pestuje magnólia veľkokvetá;]
[Čeľaď: iskerníkovité /Ranunculaceae/
- obojpohlavné kvety buď s okvetím /P 3+3/, alebo K5 C5, /obsahujú alkaloidy/;
- ak je v semenníku veľa vajíčok, plodom sú mechúriky, ak jedno vajíčko, plodom je nažka;
- iskerník prudký, blyskáč jarný, záružlie močiarne /plodstvo mechúrikov/, veternica hájna /plodstvo nažiek/, poniklec, orlíček, prilbica, hlaváčik a i.;]
Čeľaď: makovité /Papaveraceae/
- väčšinou byliny s prchavými kališnými lístkami, v parenchýme sú mliečnice, obsahujú veľa biologicky účinných látok, najmä alkaloidy; plodom je tobolka alebo nažka;
- mak siaty – pestuje sa pre olejnaté semená, z makovíc /toboliek/ sa vyrábajú lieky;
mak vlčí, lastovičník a i.;
[Čeľaď: leknovité /Nymphaeaceae/
- od nich odvodzujeme pôvod jednoklíčnolistových rastlín;
- lekno biele- veľké biele kvety, na vode;]
[Čeľaď: pŕhľavovité /Urticaceae/
- pŕhľava dvojdomá – byle a listy má porastené pŕhlivými chĺpkami, ktoré obsahujú jedovaté látky; je to liečivá rastlina;]
[Čeľaď: konopovité /Cannabaceae/
- konopa siata /Canabis sativa/ – dvojdomá rastlina, pestuje sa ako textilná rastlina, má pevné
lykové vlákna, zo semien sa lisuje olej;
- chmeľ obyčajný /Humulus lupulus/ - pestuje sa pre piestikové súkvetia /samičie/ - šištice, ktoré obsahujú horké látky /humulon/ s antibiotickými účinkami – výroba piva;]
Čeľaď: bukovité /Fagaceae/
- dreviny s jednopohlavnými kvetmi, ktoré vytvárajú súkvetia – jahňady, sú vetroopelivé;
plody sú nažky;
- buk lesný – nažky sú bukvice;
- dub letný - nažky sú žaľude;
- gaštan jedlý – má jedlé semená;
[Čeľaď: vŕbovité /Salicaceae/
- vŕba rakyta, topoľ biely, topoľ osika, topoľ čierny – majú súkvetie jahňady /“bahniatka“/
- plod – tobolky; dvojdomé dreviny;]
[Čeľad: brezovité /Betulaceae/
- breza previsnutá – je nenáročná na pôdu, rastie od nížin až po vrchy, má mäkké drevo,
poskytuje liečivé listy;
- jeľša lepkavá – jej piestikové súkvetia v čase zrelosti drevnatejú; poskytuje trvanlivé drevo
vhodné pre nábytkársky priemysel;]
[Čeľad: lieskovité /Corylaceae/
- lieska obyčajná – jej plody sú známe ako chutné oriešky;
- hrab obyčajný – má kvalitné drevo, z ktorého sa zhotovuje rôzne náradie; ]
[Čeľaď: kapustovité /Brassicaceae/
- majú 4-početné kvety;
- plod – šešuľa – obsahuje štipľavé horčičné silice, charakteristické pre túto čeľaď;
- dôležité zeleniny - kapusta hlávková, kaleráb, karfiol, kel, reďkev siata; repka olejka;
- pochutiny – horčica biela, chren dedinský;
- poľné buriny – horčica ohnicová, reďkev roľná; ]
[Čeľaď: lipovité
- lipa malolistá – má drevo vhodné na rezbárske práce; z jej kvetov sa pripravuje liečivý čaj; ]
Čeľaď: ružovité /Rosaceae/
- majú pravidelné 5 početné kvety;
- mnohopočetný súbor tyčiniek;
- plody sú mechúriky, nažky, kôstkovice a malvice;
- patria sem - okrasné rastliny ruža šípová /rod ruža/, ovocné stromy, úžitkové rastliny;
- jahoda obyčajná /Fragaria vesca/ - má vyklenuté a zdužinatené lôžko, v ktorom sú poloponorené nažky -plodstvo nažiek – chutné ovocie;
- ostružina malinová – malina, ostružina černicová – černica – plodstvo kôstkovičiek;
- kôstkovice má rod slivka, čerešňa, marhuľa, broskyňa; mandľa;
- malvice majú – jabloň, hruška, hloh;
Čeľaď: bôbovité /Fabaceae/
- patria sem dreviny a byliny, ktoré majú na koreňoch symbiotické nitrifikačné baktérie;
- plod je struk;
[kališné lístky ich kvetov spolu zrastajú, korunné lupienky sú voľné vrchný sa volá strieška,
dva bočné krídla a dva spodné čiastočne zrastajú a tvoria člnok]; plod je struk;
- obsahujú veľa bielkovín; patrí sem množstvo hospodársky významných druhov;
- krmoviny – ďatelina lúčna, lucerna siata, vika siata;
- pre úžitkovú vysokú hodnotu sa pestuje - šošovica, fazuľa, sója, hrach, podzemnica olejná -
jej pražené semená sa jedia ako arašidy – búrske oriešky;
drevina – agát biely, štedrec ovisnutý /zlatý dážď/;
Čeľaď: mrkvovité /Daucaceae/
- sú väčšinou byliny s drobnými kvetmi, [ktoré vytvárajú jednoduchý, alebo zložený okolík;]
- plody sú dvojnažky;
- používajú sa ako korenie – rasca, fenikel;
- koreňová a vňaťová zelenina - mrkva, petržlen, zeler, kôpor;
- [divo rastúce druhy – boľševník borščový – má 1 – 2 metre, obsahuje jedovaté látky;
- bolehlav škvrnitý – obsahuje prudký rastlinný jed;
[Čeľaď: ľuľkovité /Solanaceae/
- typickým plodom je bobuľa alebo tobolka
- patrí sem veľa hospodársky významných druhov, napr. rajčiak, paprika ročná, tabak virgínsky, ľuľok zemiakový
- patrí sem aj jedovatý ľuľok zlomocný s veľkými listami a čiernymi lesklými bobuľami – najčastejšie rastie na rúbaniskách; ]
[Čeľaď: hluchavkovité /Lamiaceae/
- sú typické tým, že obsahujú veľa silíc, preto sa mnohé druhy používajú na prípravu liečiv, vo
voňavkárstve a ako koreniny;
- medzi najznámejšie druhy patrí hluchavka, materina dúška, pamajorán, rozmarín, levanduľa,
bazalka, majorán, mäta pieporná; ]
Čeľaď: astrovité /Asteraceae/
- sú prevažne byliny s charakteristickým súkvetím – úborom, ktorý robí dojem jedného kvetu;
- v semenníku je len jedno vajíčko;
- plod je jednosemenná nažka, ktorá má na svojom vrchole lietacie zariadenie;
- najznámejšou pestovanou rastlinou je slnečnica ročná, z jej nažiek sa lisuje olej;
- z ozdobných druhov sú známe georgíny, cínie, aksamietnice;
- chránený druh – plesnivec alpínsky;
- z bežne rozšírených druhov je známy lopúch, rebríček, nechtík lekársky, margaréta biela,
rumanček, púpava, sedmokráska;
- ako zelenina je známy šalát siaty;
- nepríjemnými burinami sú bodliak a pichliač.
hospodársky dôležité druhy dvojklíčnolistových rastlín – vinič hroznorodý /bobule/; chmeľ obyčajný /šištice/; ľan siaty /lyková časť CZ – surovina na výrobu ľanovej priadze a ľanového plátna, zo zrelých semien sa lisuje ľanový olej/; mak siaty /olejnaté semená z toboliek; v Ázii aj inde sa pestuje aj pre ópium/; repa obyčajná /buľvy jej variety altissima – cukor – cukrová repa/; kakaovník obyčajný – nízky strom, pestuje sa hlavne v Afrike; čaj sú sušené listy vždyzeleného kra čajovníka čínskeho; káva sú semená vždyzeleného stromu kávovníka arabského, pôvodne pochádza z Etiópie; kakaovník obyčajný – zo semien - kakao; kaučukovník – v mliečniciach – mliekovitá šťava – kaučuk; okrem rasce a papriky je najbežnejším korením čierne korenie – sú to rýchle sušené nezrelé bobule ovíjavého kra piepra čierneho /preto sú zvráskavené/; nové korenie sú usušené nedozreté bobule pimentovníka lekárskeho; bobkový list sú usušené listy vavrínu obyčajného – vždyzelená bylina – Stredomorie; bavlna – 20-65cm dlhé chlpy vyrastajúce zo semien uložených v tobolkách bavlníka; kolovité – zo semien – kolové preparáty;
Trieda: jednoklíčnolistové rastliny
- vývojovo sú mladšie ako dvojklíčnolistové rastliny;
- ich pôvod odvodzujeme od starobylých typov leknovitých;
- patrí k nim približne 40 000 druhov, rozšírených po celej Zemi;
Významné čeľade jednoklíčnolistových rastlín
Čeľaď: ľaliovité /Liliaceae/
- sú byliny s podzemkami alebo cibuľami a jednoduchými, zriedkavejšie rúrkovitými listami – cibuľa;
- kvety majú pravidelné, trojpočetné s voľným okvetím P 3+3 alebo zrasteným P /3+3/;
- plodom sú tobolky alebo bobule;
- niektoré druhy sa pestujú ako zelenina, napr. cibuľa = cesnak cibuľový /Alium cepa/,
cesnak = cesnak kuchynský /Alium sativum/ a pažítka = cesnak pažítkový;
- patrí sem ľalia biela, ľalia zlatohlavá, tulipán, hyacint, konvalinka, kokorík;
[Čeľaď: amarylkovité
- patrí sem známy posol jari snežienka jarná – na stonke má jeden ovisnutý kvet
- narcis žltý sa pestuje v záhradách ]
Čeľaď: lipnicovité /Poaceae/
- patria sem byliny, zriedkavo dreviny /bambusy/
- v dôsledku vetroopelivosti majú väčšinou redukované kvetné obaly a kvety zostavené do súkvetí – klásky a klasy; v semenách je múčny endosperm;
- majú zväzkovité korene alebo majú podzemky;
- stonka sa nazýva steblo, ktoré ja zvyčajne duté, zriedkavo plné /kukurica/ s kolienkami;
- listy vyrastajú na kolienkach, sú pošvaté, majú dlhú stužkovitú alebo čiarkovitú čepeľ;
- [medzi čepeľou a pošvou je blanitý jazýček];
- kvety sú drobné, obojpohlavné, zriedka jednopohlavné /kukurica/, vplyvom vetroopelivosti
sú značne redukované, možno ich odvodiť z kvetného vzorca * P3+3 A3+3 G /3/;
- v semenníku je len jedno vajíčko, plodom je zrno;
- sú dôležitou zložkou trávnatých spoločenstiev – lúky, stepi, savany, prérie;
- mnohé druhy patria k dôležitým krmovinám;
- TRÁVY: rod lipnica- lipnica lúčna, kostrava ,reznačka, timotejka lúčna;
našou najvyššou trávou je trsť obyčajná, ktorá má 2-3 m vysoké steblá a tuhé sivozelené
listy, rastie na močiaroch a mokrých lúkach;
- OBILNINY: ryža siata, jačmeň siaty, jačmeň dvojradový - sa pestuje na výrobu piva,
ovos siaty, pšenica siata, kukurica siata – jej tyčinkovité kvety tvoria súkvetie- metlinu,
piestikové kvety tvoria šúlok, obalený zelenými pošvami listov; využíva sa najmä ako
krmovina v živočíšnej výrobe, pre bohatý obsah bielkovín je aj zdrojom racionálnej výživy
človeka, obľúbené sú aj pukance /pop corn/;
- DREVINY – bambus trsteníkovitý – pochádza z JV Ázie – je všestranne úžitková rastlina.
Čeľaď: arekovité /Arecaceae/
- sú to stromovité alebo lianovité rastliny, zväčša s nerozkonáreným kmeňom, na vrchole
zakončeným veľkými, dlhostopkatými listami, ktoré sú spočiatku jednoduché, neskôr sa trhajú perovito alebo dlaňovito;
- [kvety sú veľmi drobné, vytvárajú súkvetia – šúlok, alebo metliny;
- kvety majú nenápadné okvetie, väčšinou sú jednopohlavné;
- plodom je kôstkovica, bobuľa alebo nažka; ]
- palmy rastú v trópoch a subtrópoch celého sveta;
- palma areka betelová, kokosovník obyčajný – pestuje pre jednosemenné kôstkovice, z vlákniny strednej vrstvy plodu sa zhotovujú laná, koberce, vrecia, z endospermu sa lisuje olej na prípravu jedlých tukov; datľovník obyčajný – datľová palma poskytuje cukornaté jednosemenné kôstkovice – datle; olejnica guinejská sa pestuje pre olejnaté semená, z ktorých sa získava palmový olej.
- telo majú rozlíšené na koreň, stonku, list, väčšina aj kvet, diferencované pletivá;
- kvet predstavuje z morfologického hľadiska skrátený konárik s kvetnými lístkami;
- /semenné r. sú rôznovýtrusné /heterospórické/ typy – ich rodozmena je veľmi zastretá/;
- gametofyt – veľmi redukovaný, vyživuje ho sporofyt;
- tvoria semená – rozmnožujú sa nimi;
- semeno je vyživované materskou rastlinou, opúšťa ju až po dozretí – klíči – nová rastlina;
- / kvet – samčie výtrusné listy = tyčinky a samičie výtrusné listy = plodolisty; v peľniciach tyčiniek vzniknú po redukčnom delení tetrády haploidných peľových zrniek – mikrospóry a na plodolistoch sú 2n vajíčka/
- semenné rastliny fylogeneticky odvodzujeme od ryniorastov – združujú rôzne vývojové vetvy – časť zostala na stupni nahosemennosti /gymnospermia/ - nemajú semená ukryté v plode, sú nahé; iné dospeli až ku krytosemennosti / angiospermia/;
- / v rámci týchto stupňov rozlišujeme 2 vetvy - mikrofilová vývojová vetva – viedla k vzniku listov ihličnanov – kordaitorasty a borovicrasty a megafylovú vývojovú vetvu – viedla k vzniku listov krytosemenných rastlín – lyginodendrorasty, cykasorasty, magnóliorasty/;
Najvýznamnejšie oddelenia semenných rastlín:
Oddelenie: kordaitorasty
Oddelenie: borovicorasty /Pinophyta/
Trieda: ginkgá
Trieda: ihličnany /Pinopsida/
Rad: borovicotvaré
Rad: cyprusotvaré
Rad: tisotvaré
Oddelenie: lyginodendrorasty – papraďosemenné
Oddelenie: cykasorasty
Oddelenie: magnóliorasty – krytosemenné rastliny /Magnoliophyta/
Trieda: dvojklíčnolistové /Magnoliopsida/
Trieda: jednoklíčnolistové /Liliopsida/
- fosílne dreviny stromovitého vzrastu – 20-40m, listy 1m dlhé – ihlicovité, alebo kopijovité
- podieľali sa na vzniku slojov čierneho uhlia; ]
Oddelenie: borovicorasty /Pinophyta/
- dreviny s bohato rozkonáreným kmeňom, väčšinou stromovitého vzrastu;
- kolaterálne cievne zväzky – do kruhu usporiadané, v drevnej časti – cievice;
- listy sú spravidla jednoduché, ihlicovité;
- vznikli v prvohorách – karbón, devón; v druhohorách sa vývoj zastavil až do súšasnosti;
Trieda: Ginkgá /Ginkgoopsida/
- jeden recentný druh ginkgo dvojlaločné /Ginkgo biloba/ - dvojdomý strom s výraznými
brachyblastami – vyrastajú na nich široko klinovité dvojlaločné listy s vidlicovitou žilnat.;
- plod – guľatá semenná kôstkovica – veľmi zapácha;
- môže dorásť 40m a dožíva sa až 2000 rokov;
Trieda: ihličnany /Pinopsida/
- najvýznamnejšia trieda borovicorastov;
- prevažne jednodomé stromy, zriedkavejšie kry;
- listy – ihlicovité, alebo šupinovité, vyrastajú na konárikoch buď jednotlivo, alebo vo zväzočkoch na brachyblastoch /po 2, 5, alebo viac/;
- samčia šištička tvorí krátke vreteno, na ktorom vyrastajú v závitnici usporiadané tyčinky
/premenené výtrusné listy/ - sú tvarovo odlišné od magnóliorastov; majú 2 peľové komôrky
/premenené samčie výtrusnice/ - vznikajú v nich peľové zrná;
- samičia šištička tvorí vreteno, na ktorom sú v závitnici usporiadané podporné listene a v ich pazuchách vyrastajú semenné šupiny, na ktorých sa vytvoria dve nahé vajíčka /premenené samičie výtrusnice/;
- plody sú rôzne, najčastejšie drevnaté šišky, ale aj šiškové a semenné bobule;
- semená sa vyvíjajú a dozrievajú veľmi pomaly /borovica 1-3 roky/;
- zárodok má viac klíčnych listov /2-15/;
- patrí k nim asi 600 druhov – najmä na severnej pologuli, menej na južnej;
- rady: borovicotvaré, cyprusotvaré, tisotvaré;
Rad: borovicotvaré
- /majú jednu čeľaď – borovicovité/;
- prevažne stromovité druhy – v dreve a kôre majú živicové kanáliky;
- listy sú ihlicovité, vždy zelené, pretrvávajú na rastline 6 – 14 rokov, zriedkavo opadavé;
- plody sú drevnaté šišky; semená sú väčšinou krídlaté;
ZÁSTUPCOVIA:
- jedľa biela / Abies alba/ - má štíhly kmeň, hladkú bielosivú borku, ihlice sú jednotlivé, ploché, neprisadajú na listový vankúšik, po ich opadaní sú konáriky drsné, šišky sú vzpriamené s plochými semennými šupinami – po dozretí sa rozpadajú na strome;
- smrek obyčajný /Picea abies/ -má hnedočervenú, šupinovito rozpukanú kôru, ihlice sú štvorhranné, pichľavé, na listových vankúšikoch, po ich opadaní sú konáriky drsné,
- šišky visiace, nerozpadavé; drevo je mäkké, vhodné ako stavebný materiál, na výrobu nábytku, hudobných nástrojov a i.;
- smrek pichľavý /Picea pungens/-má striebristé, pichľavé ihlice a mäkké svetlohnedé šišky
- duglaska tisolistá – má mäkké, svetlozelené, voňavé ihlice, spolu so smrekom pichľavým sa často pestuje v parkoch a okrasných záhradách;
- smrekovec opadavý /Larix decidua/ - má každoročne opadavé ihlice vo zväzočkoch na brachyblastoch, má kvalitné drevo cenené najmä v stavebníctve a nábytkárstve;
- borovica lesná /Pinus sylvestris/ - kôra je červenohnedá, neskôr sivohnedá, pozdĺžne rozpukaná, poskytuje veľmi cenné drevo;
- borovica čierna /Pinus nigra/ - má tmavý kmeň a dlhé ihlice;
- borovica kosodrevinová /kosodrevina – Pinus mugo/- v horských polohách, nízka;
- borovica limbová /limba–Pinus cembra/-vo vysokých polohách, cenné drevo, jedlé sem.;
- borovica hladká /vejmutovka-Pinus strobus/ - má dlhé, mäkké ihlice a podlhovasté, mierne ohnuté šišky, vysádza sa v parkoch, ale aj v lesných porastoch;
Rad: cyprusotvaré
- stromy aj kry; listy ihlicovité, alebo šupinaté; zrelé šišky sú malé, guľovitého tvaru;
- pri niektorých druhoch semenné šupiny spolu zrastajú, dužinatejú- plod – šišková bobuľa;
- sekvojovec mamutí – S.Amerika, dožíva sa 4000 rokov, dorastá do výšky 120m;
- tuja západná – v parkoch a na cintorínoch;
- borievka obyčajná /Juniperus kommunis/ - dvojdomý ker, alebo nízky strom, ostro pichľavé listy v 3-alebo 4-početných praslenoch; šišková bobuľa - borievky– čiernomodré – dozrievajú v druhom až treťom roku – korenina, výroba destilátov /borovička/;
Rad: tisotvaré
- tis obyčajný /Taxus baccata/ - plod – semenná bobuľa – červená;
- chránený druh, jedovatý – obsahuje alkaloid taxín, s výnimkou červeného mieška;
- vysádza sa v parkoch a okrasných záhradách;
Oddelenie: lyginodendrorasty - Lyginodendrophyta
- fosílne rastliny podobné papradiam – papraďosemenné rastliny – dreviny –stromy, kry, liany;
- veľké perovitozložené listy;
- z fylogenetického hľadiska sú dôležité pre vývoj krytosemenných rastlín;
Oddelenie: cykasorasty - Cycadophyta
- sú to dreviny s veľkými niekedy až 3 m dlhými perovito zloženými listami, ktoré vyrastajú
na vrchole kmeňa, plodom je semenná kôstkovica; ]
Oddelenie: magnóliorasty – krytosemenné rastliny /Magnoliophyta/
- najmladšie a aj najvyspelejšie oddelenie;
- dochádza k ešte väčšej redukcii gametofytu;
- patria sem dreviny aj byliny – pôvodnejšie sú dreviny;
- v stonkách sú cievne zväzky usporiadané do kruhu /dvojklíč./, alebo roztrúsené /jednokl./;
- v drevnej časti cz sú cievy; listy majú rovnobežnú, alebo sieťovitú žilnatinu;
- charakteristickým orgánom je kvet;
- všetky kvetné časti /sterilné – kvetný obal, fertilné – tyčinky a plodolisty/, okrem kvetného lôžka sú listového pôvodu;
- magnóliorasty sú rozšírené po celom zemskom povrchu, patrí k nim vyše 250000 druhov;
- rozdeľujeme ich na dve triedy – dvojklíčnolistové a jednoklíčnolistové.
Trieda: dvojklíčnolistové rastliny
- sú druhovo najpočetnejšou skupinou kratosemenných rastlín
Významné čeľade dvojklíčnolistových rastlín
[Čeľaď: magnóliovité /Magnoliacea/
- najstaršia čeľaď krytosemenných rastlín;
- veľké acyklické kvety, výrazne predĺžené kvetné lôžko, v závitnici usporiadané kvet. Obaly;
- plodom je mechúrik, alebo nažka;
- v parkoch sa pestuje magnólia veľkokvetá;]
[Čeľaď: iskerníkovité /Ranunculaceae/
- obojpohlavné kvety buď s okvetím /P 3+3/, alebo K5 C5, /obsahujú alkaloidy/;
- ak je v semenníku veľa vajíčok, plodom sú mechúriky, ak jedno vajíčko, plodom je nažka;
- iskerník prudký, blyskáč jarný, záružlie močiarne /plodstvo mechúrikov/, veternica hájna /plodstvo nažiek/, poniklec, orlíček, prilbica, hlaváčik a i.;]
Čeľaď: makovité /Papaveraceae/
- väčšinou byliny s prchavými kališnými lístkami, v parenchýme sú mliečnice, obsahujú veľa biologicky účinných látok, najmä alkaloidy; plodom je tobolka alebo nažka;
- mak siaty – pestuje sa pre olejnaté semená, z makovíc /toboliek/ sa vyrábajú lieky;
mak vlčí, lastovičník a i.;
[Čeľaď: leknovité /Nymphaeaceae/
- od nich odvodzujeme pôvod jednoklíčnolistových rastlín;
- lekno biele- veľké biele kvety, na vode;]
[Čeľaď: pŕhľavovité /Urticaceae/
- pŕhľava dvojdomá – byle a listy má porastené pŕhlivými chĺpkami, ktoré obsahujú jedovaté látky; je to liečivá rastlina;]
[Čeľaď: konopovité /Cannabaceae/
- konopa siata /Canabis sativa/ – dvojdomá rastlina, pestuje sa ako textilná rastlina, má pevné
lykové vlákna, zo semien sa lisuje olej;
- chmeľ obyčajný /Humulus lupulus/ - pestuje sa pre piestikové súkvetia /samičie/ - šištice, ktoré obsahujú horké látky /humulon/ s antibiotickými účinkami – výroba piva;]
Čeľaď: bukovité /Fagaceae/
- dreviny s jednopohlavnými kvetmi, ktoré vytvárajú súkvetia – jahňady, sú vetroopelivé;
plody sú nažky;
- buk lesný – nažky sú bukvice;
- dub letný - nažky sú žaľude;
- gaštan jedlý – má jedlé semená;
[Čeľaď: vŕbovité /Salicaceae/
- vŕba rakyta, topoľ biely, topoľ osika, topoľ čierny – majú súkvetie jahňady /“bahniatka“/
- plod – tobolky; dvojdomé dreviny;]
[Čeľad: brezovité /Betulaceae/
- breza previsnutá – je nenáročná na pôdu, rastie od nížin až po vrchy, má mäkké drevo,
poskytuje liečivé listy;
- jeľša lepkavá – jej piestikové súkvetia v čase zrelosti drevnatejú; poskytuje trvanlivé drevo
vhodné pre nábytkársky priemysel;]
[Čeľad: lieskovité /Corylaceae/
- lieska obyčajná – jej plody sú známe ako chutné oriešky;
- hrab obyčajný – má kvalitné drevo, z ktorého sa zhotovuje rôzne náradie; ]
[Čeľaď: kapustovité /Brassicaceae/
- majú 4-početné kvety;
- plod – šešuľa – obsahuje štipľavé horčičné silice, charakteristické pre túto čeľaď;
- dôležité zeleniny - kapusta hlávková, kaleráb, karfiol, kel, reďkev siata; repka olejka;
- pochutiny – horčica biela, chren dedinský;
- poľné buriny – horčica ohnicová, reďkev roľná; ]
[Čeľaď: lipovité
- lipa malolistá – má drevo vhodné na rezbárske práce; z jej kvetov sa pripravuje liečivý čaj; ]
Čeľaď: ružovité /Rosaceae/
- majú pravidelné 5 početné kvety;
- mnohopočetný súbor tyčiniek;
- plody sú mechúriky, nažky, kôstkovice a malvice;
- patria sem - okrasné rastliny ruža šípová /rod ruža/, ovocné stromy, úžitkové rastliny;
- jahoda obyčajná /Fragaria vesca/ - má vyklenuté a zdužinatené lôžko, v ktorom sú poloponorené nažky -plodstvo nažiek – chutné ovocie;
- ostružina malinová – malina, ostružina černicová – černica – plodstvo kôstkovičiek;
- kôstkovice má rod slivka, čerešňa, marhuľa, broskyňa; mandľa;
- malvice majú – jabloň, hruška, hloh;
Čeľaď: bôbovité /Fabaceae/
- patria sem dreviny a byliny, ktoré majú na koreňoch symbiotické nitrifikačné baktérie;
- plod je struk;
[kališné lístky ich kvetov spolu zrastajú, korunné lupienky sú voľné vrchný sa volá strieška,
dva bočné krídla a dva spodné čiastočne zrastajú a tvoria člnok]; plod je struk;
- obsahujú veľa bielkovín; patrí sem množstvo hospodársky významných druhov;
- krmoviny – ďatelina lúčna, lucerna siata, vika siata;
- pre úžitkovú vysokú hodnotu sa pestuje - šošovica, fazuľa, sója, hrach, podzemnica olejná -
jej pražené semená sa jedia ako arašidy – búrske oriešky;
drevina – agát biely, štedrec ovisnutý /zlatý dážď/;
Čeľaď: mrkvovité /Daucaceae/
- sú väčšinou byliny s drobnými kvetmi, [ktoré vytvárajú jednoduchý, alebo zložený okolík;]
- plody sú dvojnažky;
- používajú sa ako korenie – rasca, fenikel;
- koreňová a vňaťová zelenina - mrkva, petržlen, zeler, kôpor;
- [divo rastúce druhy – boľševník borščový – má 1 – 2 metre, obsahuje jedovaté látky;
- bolehlav škvrnitý – obsahuje prudký rastlinný jed;
[Čeľaď: ľuľkovité /Solanaceae/
- typickým plodom je bobuľa alebo tobolka
- patrí sem veľa hospodársky významných druhov, napr. rajčiak, paprika ročná, tabak virgínsky, ľuľok zemiakový
- patrí sem aj jedovatý ľuľok zlomocný s veľkými listami a čiernymi lesklými bobuľami – najčastejšie rastie na rúbaniskách; ]
[Čeľaď: hluchavkovité /Lamiaceae/
- sú typické tým, že obsahujú veľa silíc, preto sa mnohé druhy používajú na prípravu liečiv, vo
voňavkárstve a ako koreniny;
- medzi najznámejšie druhy patrí hluchavka, materina dúška, pamajorán, rozmarín, levanduľa,
bazalka, majorán, mäta pieporná; ]
Čeľaď: astrovité /Asteraceae/
- sú prevažne byliny s charakteristickým súkvetím – úborom, ktorý robí dojem jedného kvetu;
- v semenníku je len jedno vajíčko;
- plod je jednosemenná nažka, ktorá má na svojom vrchole lietacie zariadenie;
- najznámejšou pestovanou rastlinou je slnečnica ročná, z jej nažiek sa lisuje olej;
- z ozdobných druhov sú známe georgíny, cínie, aksamietnice;
- chránený druh – plesnivec alpínsky;
- z bežne rozšírených druhov je známy lopúch, rebríček, nechtík lekársky, margaréta biela,
rumanček, púpava, sedmokráska;
- ako zelenina je známy šalát siaty;
- nepríjemnými burinami sú bodliak a pichliač.
hospodársky dôležité druhy dvojklíčnolistových rastlín – vinič hroznorodý /bobule/; chmeľ obyčajný /šištice/; ľan siaty /lyková časť CZ – surovina na výrobu ľanovej priadze a ľanového plátna, zo zrelých semien sa lisuje ľanový olej/; mak siaty /olejnaté semená z toboliek; v Ázii aj inde sa pestuje aj pre ópium/; repa obyčajná /buľvy jej variety altissima – cukor – cukrová repa/; kakaovník obyčajný – nízky strom, pestuje sa hlavne v Afrike; čaj sú sušené listy vždyzeleného kra čajovníka čínskeho; káva sú semená vždyzeleného stromu kávovníka arabského, pôvodne pochádza z Etiópie; kakaovník obyčajný – zo semien - kakao; kaučukovník – v mliečniciach – mliekovitá šťava – kaučuk; okrem rasce a papriky je najbežnejším korením čierne korenie – sú to rýchle sušené nezrelé bobule ovíjavého kra piepra čierneho /preto sú zvráskavené/; nové korenie sú usušené nedozreté bobule pimentovníka lekárskeho; bobkový list sú usušené listy vavrínu obyčajného – vždyzelená bylina – Stredomorie; bavlna – 20-65cm dlhé chlpy vyrastajúce zo semien uložených v tobolkách bavlníka; kolovité – zo semien – kolové preparáty;
Trieda: jednoklíčnolistové rastliny
- vývojovo sú mladšie ako dvojklíčnolistové rastliny;
- ich pôvod odvodzujeme od starobylých typov leknovitých;
- patrí k nim približne 40 000 druhov, rozšírených po celej Zemi;
Významné čeľade jednoklíčnolistových rastlín
Čeľaď: ľaliovité /Liliaceae/
- sú byliny s podzemkami alebo cibuľami a jednoduchými, zriedkavejšie rúrkovitými listami – cibuľa;
- kvety majú pravidelné, trojpočetné s voľným okvetím P 3+3 alebo zrasteným P /3+3/;
- plodom sú tobolky alebo bobule;
- niektoré druhy sa pestujú ako zelenina, napr. cibuľa = cesnak cibuľový /Alium cepa/,
cesnak = cesnak kuchynský /Alium sativum/ a pažítka = cesnak pažítkový;
- patrí sem ľalia biela, ľalia zlatohlavá, tulipán, hyacint, konvalinka, kokorík;
[Čeľaď: amarylkovité
- patrí sem známy posol jari snežienka jarná – na stonke má jeden ovisnutý kvet
- narcis žltý sa pestuje v záhradách ]
Čeľaď: lipnicovité /Poaceae/
- patria sem byliny, zriedkavo dreviny /bambusy/
- v dôsledku vetroopelivosti majú väčšinou redukované kvetné obaly a kvety zostavené do súkvetí – klásky a klasy; v semenách je múčny endosperm;
- majú zväzkovité korene alebo majú podzemky;
- stonka sa nazýva steblo, ktoré ja zvyčajne duté, zriedkavo plné /kukurica/ s kolienkami;
- listy vyrastajú na kolienkach, sú pošvaté, majú dlhú stužkovitú alebo čiarkovitú čepeľ;
- [medzi čepeľou a pošvou je blanitý jazýček];
- kvety sú drobné, obojpohlavné, zriedka jednopohlavné /kukurica/, vplyvom vetroopelivosti
sú značne redukované, možno ich odvodiť z kvetného vzorca * P3+3 A3+3 G /3/;
- v semenníku je len jedno vajíčko, plodom je zrno;
- sú dôležitou zložkou trávnatých spoločenstiev – lúky, stepi, savany, prérie;
- mnohé druhy patria k dôležitým krmovinám;
- TRÁVY: rod lipnica- lipnica lúčna, kostrava ,reznačka, timotejka lúčna;
našou najvyššou trávou je trsť obyčajná, ktorá má 2-3 m vysoké steblá a tuhé sivozelené
listy, rastie na močiaroch a mokrých lúkach;
- OBILNINY: ryža siata, jačmeň siaty, jačmeň dvojradový - sa pestuje na výrobu piva,
ovos siaty, pšenica siata, kukurica siata – jej tyčinkovité kvety tvoria súkvetie- metlinu,
piestikové kvety tvoria šúlok, obalený zelenými pošvami listov; využíva sa najmä ako
krmovina v živočíšnej výrobe, pre bohatý obsah bielkovín je aj zdrojom racionálnej výživy
človeka, obľúbené sú aj pukance /pop corn/;
- DREVINY – bambus trsteníkovitý – pochádza z JV Ázie – je všestranne úžitková rastlina.
Čeľaď: arekovité /Arecaceae/
- sú to stromovité alebo lianovité rastliny, zväčša s nerozkonáreným kmeňom, na vrchole
zakončeným veľkými, dlhostopkatými listami, ktoré sú spočiatku jednoduché, neskôr sa trhajú perovito alebo dlaňovito;
- [kvety sú veľmi drobné, vytvárajú súkvetia – šúlok, alebo metliny;
- kvety majú nenápadné okvetie, väčšinou sú jednopohlavné;
- plodom je kôstkovica, bobuľa alebo nažka; ]
- palmy rastú v trópoch a subtrópoch celého sveta;
- palma areka betelová, kokosovník obyčajný – pestuje pre jednosemenné kôstkovice, z vlákniny strednej vrstvy plodu sa zhotovujú laná, koberce, vrecia, z endospermu sa lisuje olej na prípravu jedlých tukov; datľovník obyčajný – datľová palma poskytuje cukornaté jednosemenné kôstkovice – datle; olejnica guinejská sa pestuje pre olejnaté semená, z ktorých sa získava palmový olej.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Semenné rastliny | Referát | 1 063 slov | |
Systém a fylogenéza rastlín – semenné rastliny | Učebné poznámky | 950 slov | |
Semenné vačky - sexuálna výchova | Ťahák | 30 slov | |
Semenné rastliny | Maturita | 921 slov | |
Vyššie rastliny - semenné rastliny | Maturita | 943 slov | |
Rastliny sladkých vôd | Referát | 187 slov | |
15. Nižšie rastliny | Maturita | 628 slov | |
Hospodársky významné rastliny | Ostatné | 169 slov | |
34. Hospodárenie rastliny s vodou | Maturita | 186 slov | |
Vysokohorské rastliny | Referát | 160 slov | |
Poznávame rastliny a živočíchy | Referát | 582 slov | |
Poznávame rastliny a živočíchy | Učebné poznámky | 95 slov | |
Vodné rastliny | Učebné poznámky | 110 slov | |
31. Vegetatívne orgány rastliny | Maturita | 75 slov | |
Biológia rastlín | Referát | 3 097 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#ihlice vyrastajú po troch v praslenoch #Kratky opis narcisu #čeľaď pŕhľavovité #rodozmena borovicorastov #opis narcisu #opis narcis #sterilné a fertilné časti kvetov #opis-jabloň a hruška #Čeľaď makovité - opis kvetu #rodozmena semennych rastlin #jednodomé rastliny #zlaty dazd celad #semenné rastliny spermatophyta #hospodársky významné rastliny #semenné rastliny #čeľaď ľaliovité #popis jahody #vrstva vysokych stebiel #dvojklíčnolistové rastliny #čeľaď lipovitéDiskusia: Semenné rastliny - Spermatophyta
Pridať nový komentárVygenerované za 0.015 s.