Piatok, 19. decembra 2014, meninyJudita, zajtra Dagmara
Dnes prezretých 3907 študentských prácOnline: 254 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Článkonožce – Arthropoda

Autor: Chlapec maturant (25)
Hodnotenie: 5.9
Dátum: 21.10.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3640 slov
Počet zobrazení: 18011
Tlačení: 628
Uložení: 2867
-  najpočetnejším a druhovo najbohatším kmeňom živočíchov;
-  známych je vyše milión druhov, odhaduje sa až 10 miliónov;
-  majú nejasný fylogenetický pôvod, najčastejšie sa odvodzujú od obrúčkavcov;
- majú nerovnomernú – heteronómnu článkovanosť tela /články sú združené do väčších celkov/, jej  sprievodným
  znakom je reorganizácia tela a špecializácia  jeho jednotlivých častí;
- telo sa skladá troch častí, ktoré vznikli koncentráciou článkov – z hlavy /caput/, hrude /thorax/ a bruška /abdomen/; tieto časti v jednotlivých skupinách  rôzne splývajú /napr. hlavohruď a bruško/;
-  končatiny majú veľmi výkonné priečne pruhované skupiny svalov; postupná premena a špecializácia končatín je základným vývojovým smerom článkonožcov;  každý  článok tela nesie pár článkovaných končatín, ktoré sú rôzne špecializované; článkované končatiny sú kĺbovito spojené – pokrok v pohybe – rýchlejší;

- obyčajne majú silný vonkajší pancier - vonkajšiu kostru; povrch je spevnený chitínom a často inkrustovaný aj CaCO3; jednotlivé časti panciera sú pohyblivo spojené – je pevný a zároveň aj pružný – dodáva telu odolnosť, ale zabraňuje rastu, preto sa musia zvliekať; vonkajšia kostra zabraňuje stratám vody – život na suchej zemi; zvliekanie je zložitý proces, ktorý riadi NS prostredníctvom vylučovania hormónov;  napriek pevnému pancieru na povrch tela ústi množstvo žliaz;
vonkajšia chitinózna kostra  priniesla rozpad kožno–svalového vaku a umožnila vznik špecializovaných svalov, ktoré sa na túto kostru  upínajú;
-  telová dutina je zmiešaná – mixocél – vznikla rozpadom célomovej dutiny; je vyplnená hemolymfou;

- CS - otvorená; majú rúrkovité srdce umiestnené na chrbtovej strane;
- DS – vodné dýchajú žiabrami, suchozemské pľúcnymi vačkami, alebo systémom z povrchu do vnútra tela sa ponárajúcich trubíc – vzdušnicami /tracheami/; dýchací povrch sa tým zvyšuje, čo umožňuje intenzívnejšiu výmenu plynov a výkonnejší metabolizmus; rozdiel medzi vzdušnicamipľúcnymi vakmi je v tom, že vzdušnice rozvádzajú kyslík ku tkanivám bez účasti obehovej sústavy  a  pľúcne vaky  na prenos dýchacích plynov v tele využívajú pohyb telových tekutín;
- VS – premenené nefrídie na tykadlové žľazy /kôrovce/ alebo čeľustné žľazy – ústiace na povrch tela, alebo Malpighiho žľazy, ktoré ústia do čreva;
-  NSpremenená rebríčková NS –koncentráciou ganglií /nervových uzlov/; postupne sa v hlavovej časti vytvára mozog – sústreďuje signály ZS, najmä zložených očí, očiek, tykadiel, hmatových a čuchových elementov, ústnych ústrojov a p.;

- ZS – v dôsledku aktívnejšieho života – prudký rozvoj zmyslových orgánov; zložené oči – slúžia najmä na vnímanie pohybu; každá časť zloženého očka – faceta vníma podráždenie osobitne /mozaikové videnie/, čo umožňuje aj pri rýchlom pohybe /napr. pri lete/  registrovať pohyb, aj statické okolie;
- HS – nervové bunky produkujú aj hormóny – neurohormonálna sekrécia; hormóny majú dôležitú úlohu pri zvliekaní a rôznych premenách vo vývine;
- RS – sú oddeleného pohlavia s častým pohlavným dimorfizmom; oplodnenie je väčšinou vnútorné, často prostredníctvom spermatofórov /spermie sú uložené vo zvláštnych schránkach, ktoré prenášajú na samicu/;
-  veľká väčšina suchozemských skupín kopuluje;

- vývin môže byť priamy – všetky vývinové zmeny sa uskutočňujú vo vajíčku; častejšie je nepriamy vývin – prebieha cez larvy mimo vajíčka; larvy majú obyčajne menej článkov ako dospelé jedince, líšia sa od nich aj tvarom; zložité premeny sú typické hlavne pre vyššie článkonožce – hmyz, kde sa objavuje aj štádium pokoja – kukla /pupa/; premena je energeticky náročná, preto larválne štádiá intenzívnejšie prijímajú potravu;
- život - žijú takmer vo všetkých biotopoch na Zemi – v mori, sladkých vodách, ale väčšina na suchej zemi /aj lietajú/;  mnohé sú parazitické - na rastlinách, na živočíchoch;

-  prenášajú rôzne vírusové a bakteriálne ochorenia rastlín, živočíchov a človeka;
- článkonožce sú evolučne veľmi plastická skupina, boli rozšírené najmä v prvohorách; v kambriu existovalo  už 60% dnešných skupín článkonožcov; zaujímavý je súbežný vývin opeľovačov a kvitnúcich rastlín;
Kmeň článkonožcov  zahŕňa  podkmene – trilobity /Trilobitomorpha/, klepietkavce /Chelicerata/, kôrovce /Crustacea/, viacnôžky /Myriapoda/, hmyz /Insecta/;
 
Podkmeň - Trilobity /Trilobitomorpha/
-  vyhynutá, fylogeneticky významná skupina;
-  význam – majú zloženú, kĺbmi spojenú nohu – vznik končatín dnešných článkonožcov;
-  majú  tykadlá, zložené oči a očká; 
-  veľkosť 2 – 10 cm;
-  ich článkované telo je rozdelené na 3 časti hlava, trup koncová časť – zhluk článkov;
pancierový štít na chrbtovej časti má tri laloky;
-  žili v prvohorách, dôkazom sú dobre zachované skameneliny; na Slovensku – odtlačky pri Dobšinej, svetoznáme nálezisko je pri Prahe – Barandién;
  Podkmeň – Klepietkavce - Chelicerata
-  telo tvoria najčastejšie dve časti – hlavohruď a bruško; v niektorých skupinách /roztoče/ splývajú všetky  články tela, ktoré má oválny, alebo guľovitý tvar;
- na hlavohrudi sú premenené končatiny, ktoré slúžia na príjem potravy:
  1. pár – chelicery /hryzadlá/, majú nožnicovitý tvar, slúžia väčšinou na uchopenie a trhanie potravy,
  2. pár – pedipalpy / hmatadlá/ - pri niektorých sa premenili na klepietka – chytanie potravy;
  na hlavohrudi sú 4 páry kráčavých končatín;
- telo je pokryté rôzne hrubým chitinóznym pancierom; po celý život rastú – pancier zvliekajú;
- TS – majú početné výbežky čreva so sekrečnými bunkami –vylučujú tráviace enzýmy;
- DS – pľúcne vaky, alebo vzdušnice;
- CS – otvorená s rúrkovitým srdcom;
- VS – metanefrídie na hlavohrudi, alebo Malpighiho žľazy;
- NS – pozmenená rebríčková; v hlavohrudi je  mozgové ganglium;
- ZS – jednoduché oči umiestnené vpredu, alebo po boku hlavohrude;
-   RS – sú oddeleného pohlavia, častý pohlavný dimorfizmus;
- vývin môže byť priamy, alebo cez viaceré štádiá,  tvarovo podobné dospelým /majú menej článkov a končatín/;
- samice často nosia vajíčka v kokónoch alebo aj mladé jedince na brušku /napr. šťúry/;
- sú väčšinou dravé, niektoré roztoče žijú ako ektoparazity;
- pôvodne to bola morská skupina /dýchali žiabrami/, dnes sú prevažne suchozemské – žiabre sa im  premenili  na pľúcne vaky, neskôr vznikli nezávisle vzdušnice;
Patria sem 2 triedy: hrotnáče /Merostomata/  a  pavúkovce /Arachnoidea/
 
Trieda:  hrotnáče / Merostomata/
- žijú v mori – iba 5 druhov; dosahujú veľkosť do 1 m; dýchajú žiabrami;
- na chrbtovej strane im telo prekrýva široký pancier a na konci tela majú dlhý a pevný výrastok;
- objavili sa v kambriu; ostrochvost americkývyskytuje sa na východnom pobreží Severnej Ameriky;
 
Trieda : Pavúkovce  /Arachnoidea/
sú prvými suchozemskými článkonožcami; - majú hlavohruď a bruško, niektoré 1 celok;
- dýchajú pľúcnymi  vakmi alebo vzdušnicami; na povrchu tela majú zmyslové štetiny; pre mnohé sú typické špecializované žľazy /jedové – šťúry, pavúky, šťúriky, snovacie - pavúky a i./
- časté je mimotelové trávenie - pavúky do koristi vstrekujú tráviace enzýmy, ktoré rozkladajú jej tkanivá do tekutého stavu; tekutinu vycucajú a nechajú iba prázdnu vonkajšiu kostru;
-  pri niektorých skupinách /pavúky, šťúry/ sú známe svadobné tance – priblíženie samcov k samiciam;
-  oplodnenie – priamym prenosom spermatofórov, alebo aj kopuláciou /kosce/;
 
K pavúkovcom patria rady:  šťúry, pavúky, šťúriky, kosce, roztoče;
Šťúry /Scorpionidea/
- sú veľké - do 20 cm, s pevným povrchom tela; dýchajú pľúcnymi vakmi; bruško majú rozdelené na širšiu časť a užšiu – chvost; na konci bruška majú hrot s jedovou žľazou;živorodé; starostlivosť o potomkov;
- rozšírené sú hlavne v trópoch a subtrópoch; v južnej Európe žije šťúr karpatský;
 
Pavúky /Araneida/
- patria medzi najznámejšie článkonožce;
- hlavohruď a bruško sú spojené stopkou;
- na hryzadlách /chelicery/ majú jedové žľazy; na brušku snovacie žľazy – produkujú veľmi silné a odolné vlákna;
- dýchajú pľúcnymi vakmi /častejšie/ aj vzdušnicami; vývin – priamy;
Kvetárikovité –žijú na kvetoch, často menia sfarbenie /kvetárik menlivý/;
Strehúň škvrnitý – náš najväčší pavúk, obýva nory v zemi;
Pavúk vodný – jediný vodný druh, pod vodou splieta pavučinové komôrky - z povrchu znáša vzduchové bublinky;
Kútnik domový – najčastejší v domácnostiach;
 
Šťúr
iky /Pseudoscorpionida/

-  merajú iba niekoľko mm, majú široké bruško, sú nápadné klepietkavými hmatadlami;
Šťúrik obyčajný – žije v domácnostiach /v knihách/;
 
Kosce /Opilionida/
- hlavohruď a bruško sú po celej dĺžke zrastené, majú nápadne dlhé nohy, v nebezpečenstve môžu odhodiť nohu,
  nohy neregenerujú; hmatadlá sú dlhé, často pripomínajú nohy; žijú na výslnných miestach – skalách, múroch a i
Kosec domový – vyskytuje sa na stenách domov; netká pavučinu;
Roztoče /Acarida/
- sú najpočetnejšou skupinou klepietkavcov; väčšinou sú malé /max.niekoľko mm/;
- telo tvorí celistvý oválny útvar; chelicery sú premenené na bodec – cicavé ústne ústroje;
- rozmnožujú sa veľmi rýchlo; majú larvy /iba 6 nôh/;
- mnohé parazitujú na rastlinách, zvieratách a človeku; parazitické prenášajú rôzne choroby zo zvierat na človeka;
Kliešťovité roztoče /kliešť obyčajný/ prenášajú vírus zápalu mozgu, pôvodcu tularémie, babésie, boreliózy;
Kliešť obyčajný /Ixodes ricinus/ - napáda človeka, prenáša na neho rôzne ochorenia zo zvierat, napr. kliešťovú encefalitídu /zápal mozgových blán/ - vírusové ochorenie, alebo lymskú boreliózu – bakteriálne ochorenie; larvy kliešťa žijú na drobných cicavcoch, vtákoch a plazoch v listnatých a zmiešaných lesoch. Dospelé sa vyskytujú od marca do novembra. Z hľadiska prenosu infekcie sú nebezpečné najmä v letných mesiacoch. Je rozšírený v celej Európe okrem severných oblastí, v severnej Afrike a Malej Ázii.
Svrabovcovité roztoče  /Svrabovec kožný/ parazitujú v kožnom epiteli, u ľudí, na živočíchoch;
Roztočík včelí; roztočík červený– malý červený, na poliach a lúkach, larvy pichnutím chelicer – svrbenie, teploty;
Klieštikovec kurí – bol parazit voľne žijúcich vtákov, adaptoval sa na domácu hydinu, prenáša vírusové ochorenia;
Kožník tukový žije vo vlasových folikuloch a kožných žľazách človeka, je neškodný, veľmi rozšírený;
Skladokaz múčny – žije najmä v skladoch potravín, ktoré sa potom stávajú hygienicky nepoužiteľné;
Sviluška – parazituje na rastlinách;  voduľa - nie je parazitická, žije v stojatých vodách;
 
Podkmeň  –  Kôrovce /Crustacea/
- prevažne vodné živočíchy; telo je článkované, dvojvetvové končatiny;  na báze končatín majú žiabre;
- majú  hlavohruď a bruško; diferenciácia končatín – na hlavohrudi: 2 páry tykadiel, hryzadlá, 2 páry čeľustí, 
niekoľko párov príustných nožičiek – slúžia na spracovanie potravy, kráčavé končatiny, na brušku bývajú
nohy rôzne prispôsobené, napr. u samíc na nosenie vajíčok, alebo kopulačný orgán u samcov;
-  telo je pokryté  silným chitinóznym pancierom zosilneným CaCO3; pancier zvliekajú, vtedy sú veľmi zraniteľní;
-  ústrojom rovnováhy kôrovcov je statocysta – v blízkosti tykadiel;
-  DS – žiabre, povrch tela; VS - tykadlové žľazy; majú zložené oči, často na stopkách – mozaikový obraz; niektoré  druhy, aj larvy majú aj temenné – naupliové oko;
Kôrovce rozdeľujeme na dve veľké skupiny – nižšie kôrovcevyššie kôrovce;
Nižšie kôrovce
-  sú drobné, do 1cm; sú súčasťou zooplanktónu – potrava rýb; sú zložené z veľkého počtu článkov;
-  na brušku  nemajú končatiny; larva nižších kôrovcov je nauplius;
Patria sem planktónne druhy dafnia, cyklopy, lastúrničky, žiabronôžky;
Niektoré sú prisadnuté a svojimi vlasovitými nohami nohami filtrujú vodu – fúzonôžky;
Mnohé druhy parazitujú veslonôžky, jazyčnatky, na rybách parazituje – kaprovec;
 
Vyššie kôrovce
-  na rozdiel od nižších kôrovcov sú oveľa väčšie, dosahujú veľkosť až niekoľko cm;
-  telo sa skladá vždy z 21 článkov, majú diferencované končatiny, a to aj na brušku; majú 5 párov kráčavých
končatín, z nich 1. pár má klepetá;
Patrí sem rak riečny – živí sa uhynutými zvieratami, priamy vývin;
V moriach žijú – kraby – široká hlavohruď, krátke bruško, klepetá, krátke tykadlá;
homáre – sú najväčšie, majú silné klepetá;
langusty – pol metrové, nemajú klepetá, majú dlhé tykadlá;
 
Podkmeň: Viacnôžky /Myrapodia/
- pripomínajú štádiá hmyzu, napr. húsenice; telo sa skladá z hlavy a trupu;
- na každom článku je jeden alebo dva pára končatín;
Patria sem 2 triedy:
Trieda:  Stonôžky /Chilopoda/
-  telo je článkované, ploské, na každom článku je jeden pár končatín; sú dravé, majú jedové žľazy
pohlavné orgány vyúsťujú v zadnej časti tela
Stonôžka ucholaková – žije na vlhkých miestach pod kameňmi, v pôde alebo pod kôrou;
 
Trieda:  Mnohonôžky /Diplopoda/
- telo je na priereze okrúhle, silné, presiaknuté CaCO3; na každom článku, ktorý vznikol splynutím dvoch článkov
  sú dva páry končatín; nie sú dravé, sú bylinožravé, vŕtajú sa v pôde
Mnohonôžky a Stonôžky  - majú telo zložené z dvoch častí – hlava a trup; dýchajú vzdušnicami;
- pohlavné orgány mnohonožiek vyúsťujú v prednej časti tela, stonožiek v zadnej časti tela
- mnohonôžky, stonôžky, hmyz- dýchajú vzdušnicami
- kôrovce dýchajú žiabrami a celým povrchom tela
Podkmeň – Hmyz /Insecta/
- je vrcholom vývoja článkonožcov; živočíchy s pevnou  vonkajšou kostrou;
- telo majú zložené z hlavy, hrudi a bruška – vznikli zrastením článkov;
- hlava je v pevnom chitínovom obale, sú tu: hrazadlá /mandibuly/, dva páry čelustí /druhý pár zrastá do spodnej pery/; jeden pár tykadiel/; pôvodné hryzavé ústne ústroje sa pri rôznych druhoch menili bodavé, cicavé, lízavé; všetky hlavové prívesky /tykadlá, hryzadlá, čeľuste/ sú premenené končatiny článkov, z ktorých zrástla hlava;
- na hrudi sú tri páry kráčavých nôh- majú mohutne vyvinuté svalstvo; lietajúci hmyz má na chrbte 2. a 3. článku krídla, niektoré skupiny ich majú úplne redukované; na pohyb krídel slúžia špecializované svally, ktoré sa upínajú na vonkajšiu chitinóznu kostru; krídla hmyzu na rozdiel u krídel vtákov /premenené horné končatiny/ vznikajú z povrchových buniek na hrudi;
- rôzne typy ústnych ústrojov - chrobáky – hryzavé,  včely – lízavé,  blchy - bodavo-cicavé,  podenka – hryzadlá;
  hmyz s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi, ktoré sa živia paraziticky – blchy, vši, bzdochy, vošky, komáre,  ovady
- NS – veľmi dobre vyvinutú; vysoký stupeň inštinktívneho správania – najmä u spoločensky žijúcom  hmyze /mravce, termity, včely, osy/; veľmi zložité inštinkty majú blanokrídlovce – fylogeneticky najvyššie postavená skupina hmyzu;
- mimikry – prispôsobivosť  k prostrediu;
- ZS -  výkonné zmysly; čuchové receptory - u hmyzu na zmyslových chĺpkoch – na tykadlách;
- CS – otvorená, redukovaná, rúrkovité srdce;
- DS - dýchajú vzdušnicami / vzdušnice sa odlišujú od ostatných typov dýchacích ústrojov tým, že vedú kyslík priamo tkanivám; ostatné typy dýchacích ústrojov /napr. pľúcne vaky/ ho odovzdávajú najskôr telovým tekutinám 
- VS - Malpigiho trubice;
- RS oddeleného pohlavia, pri rozmnožovaní prevláda kopulácia; larvy sú bez krídel; neúplná premena – vývin nie je ukončený pokojovým štádiom – kuklou; úplná premena – má aj štádium kukly
Význam hmyzu:
- hospodársky význam – chov pre produkty –med, materská kašička, vosk /včely/;
- opeľovače rastlín;
- škodlivý hmyz – poškodzuje pestované kultúry  a lesné dreviny; chemický boj – insekticídne látky; perspektívny je  biologický boj – využívanie feromónov;
 
Hmyz je najväčšia skupina článkonožcov – rozdeľujeme ho na dve skupiny /podtriedy/: bezkrídly hmyz /Apterygota/ a krídlatý hmyz /Pterygota/
 
Podtrieda: bezkrídly hmyz /Apterygota/
- nemajú a ani nikdy nemali krídla – veľmi stará primitívna skupina hmyzu; na brušku sú zvyšky končatín;
Patria sem:  chvostoskoky žijú hlavne v pôde, aj vo vode; na konci tela majú skákavý výrastok;
    švehly – v domácnosti žije na vlhkých miestach švehla obyčajná;
 
Podtrieda: krídlatý hmyz /Pterygota/
- majú 2 páry krídel;
- podľa typu vývinu sa delia na dve skupiny – hmyz s neúplnou premenou /Hemimetabola/ a hmyz s úplnou premenou /Holometabola/;
 
Skupina: hmyz s neúplnou /nedokonalou/ premenou /Hemimetabola/
- z vajíčok sa liahnu larvy /nemajú krídla/, ktoré  dorastajú /nastávajú iba malé zmeny/ a postupne sa menia na dospelý hmyz – imágo  /obyčajne majú krídla/; nemajú štádium kukly;
- typické pre hmyz s neúplnou premenou sú dva druhy lariev:  najáda – žije vo vode a nymfa - žije v tom istom prostredí ako dospelé  jedince.
Medzi hemimetabola patria rady:  vážky, podenky, rovnokrídlovce, všekazy /termity/, vši, bzdochy, šváby, rovnakokrídlovce /červce, vošky/, švoly, modlivky, strapky, ucholaky a i.;
 
Vážky /Odonata/
- fylogeneticky najstarší lietajúci hmyz;
- majú larvy najady-žijú vo vode, sú veľmi dravé, spodná časť ústnych orgánov sa premenila na vysúvateľnú masku
- majú 2 páry nápadných krídel – osobitne pohybujú prednými a zadnými,  veľkú hlavu, dobre vyvinuté veľké oči,
- veľmi dobre lietajú, vo vzduchu chytajú korisť – sú dravé;
 
Podenky – efeméry
- žijú v okolí vôd, roja sa vo veľkom množstve, ich larva – najada žije aj niekoľko rokov, dospelé iba niekoľko dní – neprijímajú potravu, ich úlohou je iba rozmnožovanie /oplodnenie a kladenie vajíčok/;
 
Ďalšie rady hmyzu s dokonalou premenou  majú larvu nymfu:
Rovnokrídlovce /Orthoptera/
- žijú na suchej zemi;  zle lietajú, veľmi dobre skáču – zadné nohy majú silnejšie;  prvý pár krídel sú tvrdšie  /pergamenové/, pod nimi je poskladaný druhý pár krídel – blanité;
- sú nápadné vydávaním cvrlikavých zvukov /samci/;
- patria sem: kobylky – majú veľmi dlhé tykadlá, zvuky vydávajú trením krídel o seba /podobne cvrlikajú aj svrčky/;
- živia sa rastlinnou potravou, ale sú aj dravé–kobylka zelená;[na holeni 1. páru nôh majú tympanálny orgán- sluch]
- ďalej sem patria koníky- telo majú z bokov trochu stlačené, veľkú, málo pohyblivú hlavu, mocné hryzavé ústne
  ústroje, sú veľmi pažravé, medzi známe koníky patrí koník sťahovavý, ktorý sa často  premnožuje a v teplých
krajinách spôsobuje pohromy, keď obrovské populácie požierajú všetko zelené;
zvuky vydávajú trením zadných nôh o krídla;
- v zemi žije krtonôžka – niekedy poškodzuje korene rastlín, ale požiera aj mnoho pôdnych živočíchov;
 
Šváby /Battodea/
- fylogeneticky veľmi starý hmyz, sú všežravé;
- majú sploštené telo, dlhé nitkovité tykadlá, mnohé majú zakrpatené krídla, alebo im chýbajú;
- patrí sem šváb obyčajný, rus domový – žijú v zanedbaných domácnostiach, počas zimy dobre vyhrievaných, ale aj v pekárňach, kuchyniach, sú škodcami zásob;  vyliezajú po zotmení;
 
Termity – všekazy /Isoptera/
- sú rozšírené v tropických krajinách, žijú vo veľkých spoločenstvách /sociálny hmyz/ s vysokou deľbou práce –  morfologicky odlíšené jedince; krídla majú iba pohlavne zrelé jedince – samci a samičky sú  v čase svadobného letu okrídlené; robotnice a vojaci nemajú krídla; stavajú podzemné a nadzemné stavby – termitištia;
 
Vši /Anoplura/
- majú bodavo-cicavé ústne ústroje, sú druhotne bezkrídle;  ektoparazity – na rôznych živočíchoch a na človeku;
- Voš detská  - žije vo vlasoch, samička prilepuje hnidy na vlasy;
- Voš šatová – žije na telách ľudí nedodržujúcich hygienu, prenáša pôvodcov škvrnitého týfu;
- Voš lonová – žije v ochlpení ľudského tela, prenáša sa pri pohlavnom styku;
 
Bzdochy
- rozšírený hmyz, parazitujú na rastlinách aj živočíchoch;  majú ploché telo, na spodu hrude majú pachové žľazy;
- Cifruša bezkrídla – žije na rastlinách – cicia šťavu z rôznych listnatých stromov;
- Ploštica posteľná – v príbytkoch človeka, veľmi nepríjemný parazit,  vylieza v noci;
 
Švoly
- žijú na hydine –parazitujú, hydina sa ich zbavuje hrabaním v prachu a posýpaním tela;
 
Rovnakokrídlovce /Homoptera/
- majú takmer rovnaké krídla, patrí sem veľa druhov, hromadne sa vyskytujú na rastlinách, kde cicajú rastlinné šťavy – poškodzujú ich;
- patria sem vošky, /napr.voška kapustová, voška broskyňová prenáša vírusové ochorenie tabaku, uhoriek, zemiakov/;  patria sem aj   červce;
- [na jabloniach žije  vlnačka krvavá  - po rozrušní jej bielych zámotkov zanecháva červené škvrny];
 
Skupina: hmyz s úplnou /dokonalou/ premenou /Holometabola/
- z vajíčok sa liahnu larvy bez krídel /napr.húsenice, pandravy/, neskôr sa zakuklia a z kukly vylieta dospelý hmyz-imágo;  larvy žijú v odlišnom prostredí ako dospelý jedinec a odlišujú sa od imág tvarom tela a spôsobom života;
Patria sem najznámajšie rady: chrobáky, blanokrídlovce, dvojkrídlovce, motýle, blchy
 
Chrobáky /Coleoptera/
majú pevné chitinózne telo, prvý pár krídel sú krovky, druhý pár sú blanité krídla, zložené pod krovkami;
-  majú hryzavé ústne ústroje, dobre vyvinuté článkované tykadlá;  sú mäsožravé, bylinožravé a všežravé;
-  medzi škodcov zásob patrí: kožiar domový, múčiar obyčajný, zrniar čierny /čeľad nosatcovité/, črvotoč chlebový, víjačka múčna, plocháň skladový a i.; škodcom zemiakov je pásavka zemiaková;
-  pod kameňmi nájdeme bystruškovité, v truse a v zdochlinách žijú lajniaky, zdochlináre, hrobáriky;
- na stromoch a kvitnúcich rastlinách žijú chrústy, na kmeňoch a pod kôrou žijú fúzače, roháče, lykožrúty,  v neživom dreve žije črvotoč umrlčí , ktorý narážaním na drevo vydáva tikavý zvuk;
-  vo vode žije potápnik obrúbený, vodomil čierny;
-  hmyz, ktorý reguluje populácie škodlivého hmyzu: lienky, bystrušky, svižníky, roháč veľký a i.
Blanokrídlovce /Hymenoptera/
- veľmi rozšírený rad, považuje sa za fylogeneticky najvyššie postavený hmyz
- patrí sem sociálny hmyz /hmyz žijúci v spoločenstvách/ - včely, osy, mravce;
- majú dva páry dobre vyvinutých blanitých krídel, sú veľmi dobrými letcami
- hlava je pohyblivo spojená s hruďou, okrem yložených očí majú aj jednoduché očká;
- samičky môžu mať na konci tela žihadlo, alebo kladielko;
- patria sem: včely, osy,  mravce, čmele, sršne, pílovka veľká a i. /majú lízavé ústne ústroje/;

Včela medonosná – žije v spoločenstvách –základom je matka /kráľovná/ - veľká samica, ktorá kladie vajíčka /až 2000 denne/; samce /trúdy/ - sú zavalité, majú veľké, na temene sa dotýkajúce oči; robotnice – sú samice so zakrpatenými pohlavnými orgánmi. Z oplodnených vajíčok sa liahnu robotnice, z neoplodnených trúdypartenogenéza. Matka je oplodňovaná len raz za život, spermie sú ukladané do zvláštnej semennej schránky, v ktorej prežívajú celý život matky /2-3 roky/. Po vyliahnutí novej matky staršia kráľovná odlieta s časťou robotníc /10000 –30000/ z úľa – rojenie. nová kráľovná vylieta na svadobný let, pri ktorom ju trúdy oplodnia a potom celý život kladie vajíčka do buniek plástov. Robotnice koncom leta vyženú trúdy z úľa. Trúdy sa nedokážu sami živiť a zahynú.

Včely sú najdokonalejšie prispôsobené na zber peľu a sladkých štiav /nektáru/. Na zber peľu majú zvláštne zariadenia – košíčky a kefky. Pretože majú na tele mnoho chlpov, zachytáva sa na nich peľ a pri čistení tela kefkami ho zhromažďujú v košíčkoch. Takto ho prenášajú z kvetu na kvet a sú dôležitými opeľovačmi. Z peľu a nektáru robia med, ktorý ukladajú do buniek plástov ako zásobu. Naplnené bunky zaviečkujú voskom. Vosk vylučujú žľazami na spodnej strane bruška. Stavajú z neho bunky na uloženie medu do zásob, ale hlavne bunky pre vajíčka, ktoré do nich kladie včelia kráľovná. Na konci tela robotníc sa nachádza žihadlo, ktoré je duté a cez dutinku po vpichu preniká jed zo zvláštnych jedových žliaz uložených na konci bruška. Včela má na žihadle dozadu zahnuté háčiky, čo jej zabraňuje vytiahnuť žihadlo. To spôsobuje, že sa vytrhne žihadlo spolu s koncom bruška, čo väčšinou spôsobí smrť robotnice. Včely majú dobre vyvinutý orientačný zmysel, ako aj signalizáciu „včelími tancami“, ktorými včely informujú o smeroch letu za potravou. Orientujú sa zrejme podľa výšky slnka nad obzorom.

Osy majú silné hryzadlá, ktorými chytajú rôzny hmyz, drvia ho a prinášajú ako potravu larvám. Živia sa aj sladkými šťavami, ktoré získavajú hryzením ovocia. Robotnice majú žihadlá bez háčikov, preto ich po poštípaní vytiahnu. Osy sa iba bránia, sami neútočia. Pichnutie žihadlom môže byť pre niektorých ľudí aj životu nebezpečné.

Mravce tvoria najpočetnejšie spoločenstvá blanokrídlovcov. Samček po oplodňovacom lete stráca krídla a samička začne klásť vajíčka ako základ nového mraveniska.

Mravec hôrny si stavia v lesoch veľké hniezda do výšky až jedného metra..
Mravec obyčajný stavia hniezda pod zemou.
Mravec indický /faraón/ - žije v domácnostiach;
Mravce majú veľmi dôležitú úlohu v regulovaní početnosti rôzneho hmyzu, požierajú aj uhynuté zvieratá.
 
Dvojkrídlovce /Diptera/
- majú vyvinutý iba jeden pár krídel-blanité, zadné sú premenené na kyvadielka – udržiavanie rovnováhy počas letu;
- majú lízavé, cicavé, alebo bodavo-cicavé ústne ústroje
Muchy – významný hmyz; pichľavka stajňová, ovad hovädzí, strečky napádajú dobytok;
- mäsiarka obyčajná – jej larvy sa vyvíjajú v mäse, je živorodá;
- mucha tse-tse /bodavka/v trópoch prenáša pôvodcu spavej nemoci /trypanozómu spavičnú/;
Komáre – najbežnejšími u nás je rod Culex – jeho larvy žijú vo vode a dýchajú vzdušný kyslík – nasávajú ho do vzdušníc zvláštnou rúrkou, ktorú vysúvajú na povrch vody; dospelé samice cicajú krv živočíchom a človeku;
anofeles škvrnitokrídly – prenáša pôvodcu malárie /plasmodium malariae/ - v trópoch;
 
Motýle /Lepidoptera/
- majú v pokoji špirálovito stočený cuciak, živia sa kvetným nektárom; ich larvy sú húsenice;
- na krídlach majú ako škridle poukladané šupiny; imága lietajú pomalým trasľavým pohybom;
- medzi najznámejšie patria: mlynárik kapustový, vidlochvost feniklový, babôčky, žltáčiky, hnedáčiky, očkáne;
- veľkú skupinu tvoria nočné motýlelišaj smrtihlav, lišaj mliečnikový, mníška obyčajná, priadkovec obrúčkový – húsenice napádajú ovocné stromy – na konáriky kladie vajíčka v podobe obrúčok obopínajúcich tenké konáriky;
- priadka morušová  je hospodársky významný druh, chová sa pre prirodzený jemný hodváb, jej húsenice pred zakuklením pradú zámotky, živí sa listami moruše; z Číny sa dostala do Európy; pestuje sa aj umelo;
- moľa šatová, moľa kožušinová  patria medzi malé motýle, žijú v domácnostiach;
 
Blchy
- sú veľmi špecializované ektoparazity, majú nápadne veľké skákavé končatiny, bodavo-cicavé ústne ústroje,
- napádajú aj človeka a prenášajú rôzne nebezpečné vírusové a bakteriálne ochorenia, napr. mor;
- najznámejšia je blcha ľudská;
- blchy prechádzajú aj na človeka – blcha slepačia, mačacia, holubia, psia;
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Čeština Členovci (Arthropoda) Referát 1947 slov 8
Slovenčina Obrúčkavce, článkonožce - zástupcovia Referát 492 slov 2.5

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.
Meno:
Príspevok:
Ochrana proti SPAMu. Koľko je 2+2?

Meno: alasis
Pridané: 21/01/2013 17:22
Chcela by som poznať toho maturanta. Autora poznám.
Meno: dfhdrzu
Pridané: 10/02/2011 17:26
zt tztzju
Meno: ziuzoror
Pridané: 10/02/2011 17:25
ožeáo ýáé ýép
Meno: ziuzi
Pridané: 10/02/2011 17:25
izijvgizui
Meno: zuizizizi
Pridané: 10/02/2011 17:25
zjgjfizui
Meno: zuiziz
Pridané: 10/02/2011 17:25
zuiziziziuizjiu
Meno: slniečko
Pridané: 23/05/2010 14:25
je to dobre,ale velmi dlhééééé!suhlasim s haluzakom:-)treba to dlho čítať :-D!!!!ale na druhej strane je to elmi poučnééé!!!
Meno: supisak
Pridané: 12/01/2009 16:03
mohlo by to bit lepsie ale co uz celkom sa da
Meno: gfh
Pridané: 12/01/2009 16:03
sfhgsssssssssh
Meno: haluzak
Pridané: 01/12/2008 17:54
ako ked ma nas dekan kazen jakeby sem to mal citat 2 hodiny aj viac..........
1 | 2 Ďalej
0.057