Vegetatívne rastlinné orgány

VEGETATÍVNE RASTLINNÉ ORGÁNY (KOREŇ, STONKA, LIST)
 
Zabezpečujú výživu a rast rastliny, v niektorých prípadoch umožňujú vegetatívne rozmnožovanie.
 
(1) KOREŇ (RADIX)
 
Funkcia:
-  Mechanická (upevňuje rastlinu v pôde)
-  Vyživovacia (z pôdy odoberá rastliny a transpiračným prúdom ich vedie do vyšších častí)
-  Metabolická (upravuje chemické látky)
-  Zásobná (ukladajú sa v ňom OL a AL = napr. koreňová zelenina)
-  Vegetatívne rozmnožovanie.
 
Charakteristika:
-  Nenesie listy, je heterotrofný (nemá asimilačné farbivá), nemá kutikulu a ni prieduchy.
 
Typ koreňových sústav:
a)  ALORÍZIA (PRIMÁRNA):  
-  hlavný koreň a bočné korene     
-  typická pre dvojkličnolistové rastliny
 
b) HOMORÍZIA (SEKUNDÁRNA)
-  hlavný koreň zakrpatel
-  jeho funkciu preberajú bočné (zväzkovité) korene
-  typická pre jednokličnolistové rastliny

Stavba koreňa:

a)  Pozdĺžny rez a priečny rez:

Na pozdĺžnom reze rozlišujeme:
-  Meristematická: je chránená koreňovou čiapočkou, typické je pre ňu intenzívne delenie buniek
-  Predlžovacia: bunky sa tu zväčšujú a rastú
-  Diferenciačná: bunky sa tu postupne diferencujú a špecializujú na svoju funkciu
 
Na priečnom reze rozlišujeme:
-  Koreňová pokožka (Rizoderma): vyrastajú z nej koreňové vlásky, ktoré zväčšujú absorpčnú plochu koreňa
-  Primárna kôra: medzi pokožkou a cievnymi zväzkami, zložená z exo, mezo a endodermy.
-  Pericykel: vrstva buniek so schopnosťou deliť sa, zakladajú sa tu bočné korene.
-  Cievny zväzok: vo vnútri stredného valca, pôvodne radiálny, druhotne hrubne činnosťou kambia, ktoré sa nachádza medzi primárnym drevom a lykom.
-  Stržeň: vo vnútri medzi cievnymi zväzkami
 
Koreňová čiapočka:
-  Chráni koreňový vrchol
-  Jej bunkové steny slizovatejú a uľahčujú prienik do pôdy
-  Podieľa sa na regulácii pozitívneho geotropického rastu (t.j. v smere zemskej tiaže)
-  Obsahuje stĺpik columela, v ktorom je statolitický aparát = presýpací škrob
-  (keď je koreň v zvislej polohe. Škrobové zrná sú umiestnené v spodnej časti buniek, presunom koreňov do vodorovnej polohy sa škrobové zrná presypujú na bočnú bunkovú stenu a ich tlak na cytoplazmu spôsobí jeho kladné geotropické zakrivenie)
-  Poznámka: stonka je záporne geotropická = rastie proti smeru zemskej tiaže.  
Hrubnutie koreňa:
-  Je výsledkom sekundárnych delivých pletív kambia a felogénu
-  Kambium: sa zakladá v CZ medzi vnútornou časťou lyka a vonkajšou časťou dreva, smerom do stredu produkuje sekundárne drevo a smerom k obvodu sekundárne lyko.
-  Felogén: sa tvorí z pericykla. K obvodu produkuje korok (hlavne u dlhotrvajúcich rastlín)

-  Zakladanie kambia v koreni závisí od počtu cievnych zväzkov:
 
Metamorfózy (premeny) koreňa:

a)  Podľa tvaru: b) Podľa funkcie:
Priliepavé: prichytávacia fukcie (brečtan), vzdušné korene: prijímajú vzdušnú vlhkosť, často obsahujú chlorofyl (tropické rastliny), hľuza: hromadia sa v nich zásobné látky (vstavač, alebo buľva repy), parazitické korene: čerpajú živiny z drevnej časti hostiteľskej rastliny (imelo), barlovité: upevňujp rastlinu v bahnitej pôde trópov.  
 
(2) STONKA (KAULOM)
Funkcia:
-  Mechanická (spevňuje rastlinu)
-  Nesie vegetatívne a generatívne orgány
-  Vodivá (vody a AL z koreňa do kvetov a asimilátov z listov do ostatných častí rastliny)
 
Rast stonky:
-  Nie je rovnomerný.
-  Striedajú sa na nej nódy (uzly) a internódia ( články)
-  Rastový  vrchol je tvorený delivým pletivom a je chránený púčikom.
 
Typ rozkonárenia stonky:

a)  STRAPCOVITÉ: Bočné výrastky neprerastajú hlavnú stonku
b)  VRCHOLIKOVITÉ: Bočné výrastky prerastajú hlavnú stonku
 
Typy stoniek:

DREVINY: majú drevnatú stonku - pretrváva
-  Kry: stonka sa rozkonáruje tesne nad zemou
-  Polokry: sú kry, ktorých tohoročné výrastky sú dužinaté a v priebehu roka drevnatejú
- Stromy: stonka sa rozkonáruje vyššie nad zemou, nezelená časť sa nazýva kmeň

BYLINY: na konci vegetačného obdobia stonka zaniká
-  Byľ:    vo vnútri je plná
-  Stvol:  dutá stonka bez bočných stoniek
-  Steblo:  dutá stonka spevnená kolienkami

Stavba stonky:
Na priečnom reze rozlišujeme:
-  Pokožka (Epiderma): má málo prieduchov, kutikulu, obsahuje chlorofyl, niekedy inkrustovaná SiO2 a môže obsahovať trichómy
-  Primárna kôra: tvorí ju základné pletivo, môže obsahovať mliečnice, jej vnútorná časť endoderma niekedy obsahuje veľa škrobových zŕn a vtedy sa nazýva škrobová pošva.
-  Pericykel: oddeľuje škrobovú pošvu od CZ
-  Cievny zväzok: všetky typy okrem radiálnych (najčastejšie kolaterálne  a koncentrické)
-  Stržeň: vo vnútri
 
Hrubnutie stonky:
-  Vzniká tzv. sekundárna stonka
-  Je výsledkom sekundárnych delivých pletív kambia a felogénu
-  Kambium: Je medzi primárnym drevom a lykom, vytvára sekundárne lyko a drevo, začína pracovať na jar – vzniká svetlé drevo (beľ), pokračuje v lete – vzniká tmavšie drevo (jadro), v jeseni zastavuje svoju činnosť a odpočíva až do jari, takto vznikajú letokruhy. Produkciou sekundárneho lyka a dreva sa porušuje primárna pokožka, ktorá sa nestíha prispôsobovať zväčšenému povrchu. Jej funkciu preto preberá:
-  Felogén: Je pod kôrou resp. pokožkou, pracuje, keď je pokožka, kôra poškodená, smerom do vnútra produkuje zelenú kôru, a do obvodu vytvára korok, na povrchu pletivo postupne odumiera, odlupuje sa a vzniká borka.
-  Výmenu plynov pri drevinách zabezpečujú modifikované prieduchy lenticely.

Metamorfózy (premeny) stonky:
-  Podzemok: podzemná stonka na prekonanie nepriaznivých podmienok a vegetačne sa rozmnožuje
-  Cibuľové hľuzy: šafrán, jesienka
-  Úponky: vinič
-  Brachyblasty: malý bočný zakrpatený konárik, ktorý nesie listy (ihličiny – borovica)
-  Dužinaté stonky: sukulentné rastliny – kaktusy
-  Poplazy: bočné stonky – jahody
 
(3) LIST (FYLOM)
 
Funkcia:
-  Fotosyntéza vďaka chlorofylu
-  Reguluje množstvo vody dýchaním – transpirácia, resp. odparovanie vody v podobe vodnej pary a gutáciou – vo forme kvapiek
-  Výmena plynov (O2 a CO2).

Charakteristika:
-  Vyrastá z uzlov na stonke a spolu so stonkou tvorí výhonok, je plochý, zelený, prebieha v ňom fotosyntéza, transpirácia a výmena plynov.

Morfologická (vonkajšia) stavba listu:
 
-  Čepel: plochá časť
-  Stopka: na jej dolnej časti sa niekedy tvorí pošva
-  (listy so stopkou sú stopkaté, listy bez stopky sú sediace). 
 
Postavenie listov:
 
-  Striedavé:
-  Protistojné:
-  Praslenovité:
-  Prízemná ružica:
 
Podľa zložitosti listov rozlišujeme:
(1) Jednoduché listy: celistvé s nečlenenou čepeľou, alebo delené s čepeľou rozdelenou hlbokými zárezmi
(čiarkovitý, mečovitý, kopijovitý, široko kopijovitý, obráteno kopijovitý, vajcovitý, srdcovitý, okrúhly, laločnatý)
 
(2) Zložené: majú čepeľ rozdelenú na samostatné lístky
(dlaňovito zložený trojpočetný, nepárno perovito zložený, párno perovito zložený, dva krát nepárno perovito zložený)
 
Okraj čepele: Typy žilnatiny:

1 celistvookrajový
2 pílkovitý
3 zubkovitý
4 vrúbkovaný
5 vykrajovaný (laločnatý)
6 dvojito pílkovitý
7 dvojito zúbkovitý
   1 rovnobežný, 2 súbežná  3 perovitá, 4 dlaňovitá

Anatomická (vnútorná) stavba listu:

(1) Bifaciálny list: usporiadanie pletív v hornej a dolnej časti čepele je iné, t.j. rozlišujeme rub a líce.
 
(1) Kutikula: na povrchu
(2) Pokožka na líci
(3) Mezofyl medzi spodnou a vrchnou pokožkou. Môže byť
a)  Palisádový:  predĺžené bunky s množstvom chlorofylu.
b) Špongiový: hubový, bunky premenlivého tvaru, menej chloroplastov, veľké medzibunkové priestory
(4) CZ: od mezofylu sú oddelené parenchymatickou alebo sklerenchymatickou pošvou, ich usporiadanie vytvára žilnatinu
(5) Pokožka na rube: má prieduchy na výdaj plynov a vody

a)  Kutikula
b)  Vrchná pokožka
c)  Palisádový parenchým
d)  Hubový parenchým
e)  Spodná pokožka
f) Prieduch
Cz) cievny zväzok

(2) Monofaciálny list:
-  Nerozlíšený rub  a líce
-  Nerozlíšený palisádový a hubový parenchým
-  Prieduchy sú na vrchnej aj spodnej časti listu

a)  Kutikula
b)  Pokožka
c)  Mezofyl
pr) Prieduch
cz) Cievny zväzok
 
Metamorfózy listu:
-  Cibule:   zdužinatelé šupiny na uskladnenie zásobných látok (cibuľa kuchynská)
-  Listové úponky:   na prichytávanie o pevnú plochu (hrach!
-  Listové tŕne: kaktusy
-  Listencový obal:  ochrana šuľku na kukurici