Klonovanie - história

Klonovanie - história
Je to veda,  ktorá skúma dedičnosť a premenlivosť génov z rodičov na potomkov. Za zakladateľa genetiky je považovaný (Moravsko-sliezsky) nemecký kňaz Gregor Mendel „otec genetiky“(obdobie 19st.)
Neštudoval človeka tak ako podobný prírodovedec Galton, pretože to bolo veľmi zložité hlavne z vedeckého hľadiska. Mendel si vybral jednoduchšiu cestu za poznaním zákonov genetiky.  Skúmal kríženie rôznych odrôd hrachu a úspešne sa dostal k výsledku.

5.1.1  Mendelov pokus s hráškom
Jeho pokusy spočívali v krížení rastlín odrody guľatého hráška s odrodou hranatého hráška. Potomstvo týchto dvoch hráškov bolo celé odrody guľatého hráška. Vyzeralo to ako by nový hrášok vôbec neobsahoval gény hranatého hráška. No keď nechal z tohto hrášku vyrásť rastliny a znovu ich opelil ich vlastným peľom, znovu sa zrodili obidve odrody. Ich pomer bol 1hranatý:3 guľatým. Mendel mal predstavu, že peľ aj vajíčko obsahuje akúsi informáciu, ktorú dnes nazývame gén, ktorá rozhoduje o tvare potomstva. Tieto pravidlá platia aj pre vajíčka a spermie u živočíchov. Zistil, že pri rozmnožovaní obsahuje zárodok dva gény a jedna môže prekryť efekt tej druhej. Čo znamenalo, že jeden gén je dominantný a druhý recesívny. V prípade týchto dvoch odrôd hrášku, bol guľatý tvar hrášku dominantný a hranatý bol podradený. Aj keď to najprv vyzeralo, že ich potomstvo má iba vlohu guľatého hrášku, každý z nich niesol v sebe aj gén druhej odrody. Keď bol tento hrach samoopeľovaný, objavili sa štyri prípady kríženia odrôd:
 
1.  guľatý peľ: guľaté vajíčko
2.  hranatý peľ: hranaté vajíčko
3.  guľatý peľ: hranaté vajíčko
4.  guľatý peľ: hranaté vajíčko
 
A takto otázka na pomer 1:3 bola vysvetlená. Všetko do seba zapadalo a všetky jeho pokusy vychádzali správne. Skúšal tento istý pokus kríženia aj s inými odrodami hrachu, ako napr. žltý so zeleným alebo s vysokým a nízkym. No neskôr začal študovať rastliny s komplikovanými typmi dedičnosti a jeho zákony genetiky si odporovali s faktami jeho nových pokusov. Takto upadol do depresie ako Galton a začal sa viac venovať náboženstvu. Až po jeho smrti prijali jeho zákony genetiky rakúsky, holandský a nemecký biológovia. Potvrdili a ukázali, že jeho zákony dedičnosti platia pre živočíchy aj rastliny.
Potomok získa gény od svojich rodičov, ale nikdy nebude presnou kópiou svojho darcu génov. Vždy sa nájdu  medzi nimi rozdiely či fyzické alebo psychické.
 
5.2 Genetický kód
 Nachádza sa v štruktúre DNA aj RNA. Je (tripletový)univerzálny pre všetky organizmy. Je to zaznamenanie genetickej informácie (Triplet predstavuje kódové slovo –určuje zaradenie jednej aminokyseliny do polypeptidového reťazca.)

5.3 Gén
Je to časť molekuly DNA  a informácie v génoch určujú štruktúru molekuly bielkovín(proteínov). Súbor týchto génov sa volá  genóm bunky alebo genotyp.
Každý gén v sebe skrýva určitú vlastnosť organizmu. Rodičia v čase reprodukcie odovzdávajú gény svojim potomkov. Gény sa nachádzajú  na jednotlivých chromozómoch v pároch. V rámci jedného páru môžu byť gény totožné, prípadne jeden gén môže byť dominantný (nadradený ) a druhý recesívny (podradený). V takom to prípade bude prevažovať dominantý gén, kedy organizmus bude obsahovať jeho vlastnosti.  Napríklad,  ak  má človek gén pre modré oči (recesívny) čo je podradený gén  a jeden gén pre hnedé oči (dominantný), prevláda dominantný gén a človek bude mať oči hnedé.
+delenie chromozómov X a Y( mužský gén obsahuje XY a ženský gén XX, podľa toho je potomok XY alebo XX, od každého rodiča získa potomok ½ génu. Čo znamená, že od matky získa jedno X a od otca buď jedno X alebo jedno Y.)