Utorok, 2. septembra 2014, meninyLinda, zajtra Belo
Dnes prezretých 16176 študentských prácOnline: 1660 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

AORTA – Najväčšia cieva ľudského tela

Autor: Dievča petka (18)
Hodnotenie: 2
Dátum: 04.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1600 slov
Počet zobrazení: 1995
Tlačení: 82
Uložení: 82
AORTA – Najväčšia cieva ľudského tela
 
Úvod
Cieľom práce bolo oboznámenie s problematikou srdcovo-cievnej sústavy človeka. Pre tento účel sme si vybrali priblíženie najväčšej cievy v ľudskom tele – Aorty. Informácie sme čerpali z viacerých zdrojov.  Prečítali sme si články na internetových stránkach, preštudovali sme si knihy týkajúce sa internej medicíny a srdcovo-cievnej sústavy človeka. Následne na to sme si z nich urobili poznámky. Tieto poznámky sme neskôr spracovali a použili v tejto práci. Aj napriek pochopiteľnému štýlu písania textov došlo počas spracovania k niekoľkým problémom. Téma bola náročná na pochopenie, preto bolo potrebné urobiť si počas spracovania dlhšie pauzy. Táto práca je rozdelená na  tri časti. Prvá časť nám predstavuje aortu, jej stavbu, funkciu a umiestnenie v ľudskom tele. Druhá časť zobrazuje choroby, ktorými môže byť aorta postihnutá. V tretej časti priblížime jedno z najčastejších ochorení Aorty – Aneuryzma. Počas práce nedošlo k žiadnym ďalším problémom.
  
1 Charakteristika aorty
 
1.1 Stavba a umiestenie aorty v tele človeka
 Srdcovnica (lat. aorta) je najväčšia cieva v ľudskom tele. Priemer aorty je 2 cm. Rozdeľujeme ju podľa toho, kde sa nachádza na: hrudnú (torakálnu) a brušnú (abdominálnu). Hrudnú aortu delíme na vzostupnú a zostupnú. Vzostupná aorta (ascendentná) je dlhá 4 až 5 cm. Začína aortálnou chlopňou, ktorá vychádza z ľavej komory srdca. Prechádza do aortálneho oblúka (lat. arcus aortae), z ktorého vystupujú všetky dôležité tepny. K hlave smerujú tri tepny: ramennohlavá tepna, ľavá spoločná krčnica a ľavá podkľúčna tepna. Ramennohlavá tepna je dlhá 2 cm a vetví sa na pravú spoločnú a pravú podkľúčnu tepnu. Ramennohlavá tepna sa vetví na pravú spoločnú a pravú podkľúčnu tepnu. Podkľúčne tepny pokračujú ako pazuchové tepny a neskôr ako ramenné tepny. V lakťovej jamke sa ramenná tepna vetví na lakťovú a vretennú tepnu. Z oblúka pokračuje zostupná aorta (descendentná), ktorá prechádza cez bránicu až do brušnej časti, kde sa nazýva brušná aorta. Z brušnej aorty vystupujú obličkové tepny a semenníkové (vaječníkové) tepny. V driekovej časti sa vetví na dve bedrové tepny : vonkajšiu a vnútornú. Vonkajšia bedrová tepna pokračuje ako stehnová tepna, ktorá sa delí na prednú a zadnú píšťalovú tepnu.
 
1.2 Funkcia aorty
Aorta alebo srdcovnica je najväčšia a najviac namáhaná cieva ľudského tela. Každý deň transportuje litre krvi do orgánov a mozgu. Tepny, ktoré vystupujú z aortálneho oblúka zásobujú krvou horné končatiny a mozog. Podkľúčne tepny (pravá aj ľavá) zásobujú krvou svaly krku, hrtan, svaly ramenného kĺbu a stenu hrudníka. Brušná aorta dodáva okysličenú krv do spodných častí tela a orgánov, ktoré sa nachádzajú v brušnej dutine ako napr.: pečeň, črevá, žalúdok a obličky. Vnútorná bedrová tepna zásobuje vnútorné orgány uložené v panve. Vonkajšia bedrová tepna vedie krv do dolných končatín. 
 
2 Ochorenia aorty
Hoci ochorenia aorty nepatria medzi najčastejšie kardio-vaskulárne ochorenia, bezpochyby patria medzi najzávažnejšie a najnebezpečnejšie. Je to dané anatomickými súvislosťami, veľkosťou srdcovnice a množstvom krvi, ktorá je pumpovaná do aorty pod veľkým tlakom. Ďalší faktor je uloženie aorty hlboko vo vnútri hrudnej dutiny, v nedostupnom chirurgickom úseku. V brušnej dutine prechádza pomedzi črevá vedľa chrbtice. Čiže prebieha dvoma dutinami, do ktorých v prípade prasknutia alebo poškodenia aorty sa lekár dokáže len veľmi ťažko dostať a pacient môže vykrvácať a umrieť na náhlu smrť.
 
2.1 Vrodené choroby
Koarktácia - pomerne častá vrodená srdcová chyba
- zúženie priemeru srdcovnice viac ako 50%
- vyskytuje sa častejšie u mužov ako u žien
- objavuje sa u detí hneď po narodení
Príznaky: ak je zúženie závažné, u dieťaťa sa veľmi skoro po narodení objavuje dýchavica, modré sfarbenie dolnej polovice tela, slabo hmatné až nehmatné pulzácie na tepnách dolných končatín. Pri menšom stupni zúženia sa táto chyba zistí neskôr najmä vtedy, ak má dieťa vysoký tlak krvi.

2.2 Získané choroby
Disekcia - pozdĺžne natrhnutie steny aorty
- prúd krvi pod veľkým tlakom odtrháva a odtláča vrstvy aortálnej steny
- najčastejšie zasahuje hrudnú aortu
- medzi rizikové skupiny patria ľudia, ktorí sú postihnutí Marfanovým syndrómom a ľudia v pokročilom veku, ktorí si nedostatočne kontrolujú alebo neliečia vysoký krvný tlak
- z časového hľadiska ju rozdeľujeme na akútnu a chronickú
- podľa miesta vzniku a rozsahu ich delíme na proximálne a distálne, toto rozdelenie
je dôležité z terapeutického a prognostického hľadiska
- pri zistení disekcie aorty dochádza k okamžitému chirurgickému zákroku, pri ktorom sa poškodená časť aorty odstráni a nahrádza sa cievnom protézou
- bez liečby pacient môže zomrieť do 48 hodín
- aj napriek moderným diagnostickým metodikám zostáva v mnohých prípadoch nerozpoznanou príčinou úmrtia
  Príznaky: bolesti hrudníka, horúčka, prudká bolesť brucha, znížený výdaj moču, 
  zvracanie, porucha funkcie obličiek
  Prevencia: kontrolovať si krvný tlak, výšku cholesterolu, zdravá životospráva
 
Aneuryzma - vydutie alebo rozšírenie oslabenej steny aorty, ktoré môže spôsobiť prasknutie
a následné vykrvácanie
- vyskytujú sa u ľudí v staršom veku, ktorí majú oslabené steny aorty
- medzi rizikové skupiny patria: muži starší ako 60 rokov
  fajčiari
  ľudia s vysokým krvným tlakom
  ľudia s cievnymi chorobami
- pacient väčšinou zistí až na ultrazvukovom vyšetrení brucha, že má aneuryzmu, pretože nepociťuje žiadne príznaky

3 Aneuryzma aorty
 
3.1 Charakteristika aneuryzmy
Je to vydutie alebo rozšírenie steny aorty. V niektorých prípadoch aneuryzma môže narásť a zväčšiť priemer aorty až na 10 cm. Približne 75% aneuryziem postihuje brušnú aortu, zvyšné percentá sa vyskytujú v hrudnej. Neustály prúd krvi spôsobí, že oslabená časť sa nafúkne ako balón. Aneuryzma môže spôsobiť natrhnutie a neskôr prasknutie aorty. Pacient vykrváca a orgány nebudú dostávať krv. Čím je aneuryzma väčšia, tým sa zvyšuje aj riziko pretrhnutia.

3.2 Príznaky
Väčšina ľudí s aneuryzmou nepociťuje žiadne symptómy. Niektorí pacienti však môžu mať nasledovné príznaky:
· rytmický , pulzujúci pocit v bruchu, podobný tlkotu srdca
· veľkú bolesť v bruchu alebo v podbrušku
· prudkú bolesť v oblasti brucha alebo chrbta, ktorá môže naznačovať hroziace prasknutie
· pacienti s prasknutou aneuryzmou obvykle cítia okrem veľkej bolesti v oblasti brucha aj závrat a môžu stratiť aj vedomie
· náhla slabosť a znecitlivenie v končatinách, väčšinou na jednej strane tela
 
3.3 Príčiny vzniku
Príčiny vzniku aneuryziem nie sú celkom jasné. Spôsobiť ju predovšetkým môžu tie isté rizikové faktory, ktoré prispievajú k artérioskleróze, ako sú hypertenzia (vysoký krvný tlak) a fajčenie.

Aneuryzma brušnej aorty je 2,5 krát častejšia u mužov ako u žien. Nakoľko je riziko výskytu aneuryzmy vyššie s vekom – a ľudia žijú dlhšie – aneuryzma sa stáva viac rozšírená. V ojedinelých prípadoch je táto choroba spôsobená traumou (napr. úderom do brucha), súvisiacimi tkanivovými chorobami ako je Marfanov syndróm alebo bakteriálnymi a plesňovými infekciami. 
 
3.4 Diagnóza aneuryzmy
Lekár môže vyšetriť alebo diagnostikovať aneuryzmu jedným z nasledujúcich spôsobov: Brušná sonografia (USG), použitím tohto prístroja špecialista nasmeruje vysokofrekvenčné zvukové vlny smerom do brucha. Zvukové vlny odrazia vnútorné tkanivá, ktoré ultrazvukový (USG) prístroj presmeruje do počítačového spracovania. V počítači sa tieto informácie spracujú a transformujú na obraz. Na výslednom dvojdimenzionálnom čiernobielom obraze sa nám ukáže aorta. Lekár dokáže rozlíšiť akúkoľvek aneuryzmu, resp. jej zväčšenie.

3.5 Liečba
Lekári a pacienti musia zvažovať mnoho faktorov pred tým, ako si vyberú spôsob liečby. Hlavným aspektom na zváženie výberu je veľkosť aneuryzmy. Ďalšiu dôležitú úlohu zohrávajú aj otázky celkového zdravia pacienta, funkcia ich srdca, pľúc a obličiek.

Osoby s aneuryzmou, ktoré sú v priemere menšie ako 5 cm a nevykazujú žiadne príznaky, musia byť pravidelne sledované. Zvyčajne sa brušná aneuryzma kontroluje použitím brušnej sonografie alebo použitím CT každých 6 mesiacov. Pacienti, ktorí majú súčasne vysoký krvný tlak musia dostávať lieky na adekvátnu kontrola krvného tlaku. Bežná denná fyzická aktivita neovplyvňuje rast alebo prasknutie aneuryzmy. Osoby s aneuryzmou väčšou v priemere ako 5 cm, alebo ak vykazuje príznaky, podstupujú väčšinou chirurgický zákrok. V súčasnosti sa využívajú dva hlavné spôsoby: Otvorený chirurgický zákrok. Počas tejto operácii sa po otvorení brušnej dutiny a nahradí oslabená oblasť aorty trubičkou vyrobenou zo silného syntetického materiálu ako je polyetylén. Celkové zotavenie sa z tohto zákroku obvykle trvá 2 až 3 mesiace, počiatočný nemocničný pobyt zvyčajne trvá 4 až 7 dní. V súčasnosti je riziko vážnych závažných komplikácií v najväčších lekárskych centrách asi 3%. Druhý spôsob ako odstrániť aneuryzmu je endovaskulárny stent. Na rozdiel od predchádzajúcej metódy sa endovaskulárny stent zavádza bez operácie – invazívnym spôsobom – do aorty použitím špeciálneho katétra cez malý rez do tepny v slabine. Pod radiologickou kontrolou chirurg zavedie do brušnej aorty stent, ktorý umiestni tak, aby pokryl celú dĺžku aneuryzmy. Pacient je zvyčajne prepustený z nemocnice za pár dní a jeho rekonvalescencia na rozdiel od chirurgického výkonu je podstatne rýchlejšia. Stent zostáva v tele natrvalo a chráni brušnú aortu pred prasknutím. Nemožno nespomenúť, že aj stent môže mať svoje komplikácie ako napríklad môže prederaviť stenu aorty, ktorá sa následne opäť začne zväčšovať. V súčasnosti však na skúsených pracoviskách je úspešnosť takejto liečby veľmi vysoká – nad 90%.

Záver
Táto práca sa zaoberá aortou. Aorta alebo srdcovnica je najväčšia a najviac namáhaná cieva v ľudskom tele. Vychádza z ľavej komory srdca a zásobuje krvou všetky dôležité orgány ako napríklad obličky, žalúdok pečeň a mozog. Podľa toho, v ktorej časti tela sa nachádza ju delíme na hrudnú a brušnú. Každá z nich sa vetví na niekoľko tepien. Aorta denne transportuje litre krvi a my ju tiež nešetríme. Po celý život ju atakujeme naším životným štýlom a spôsobom života. Ak človeku praskne cieva v mozgu má len 20% pravdepodobnosť návratu do normálneho života. Ale ak praskne aorta šanca je ešte mizivejšia. Pri poškodení aorty môže dôjsť k vykrvácaniu a následnej smrti. Štatistiky hovoria o 8 najčastejšie príčine úmrtia po 50-stke na svete. Včasné odhaľovanie je preto kľúčové. Keď ich diagnostikujeme v čas, odborníci ich dokážu vyliečiť. Medzi najčastejšie ochorenia aorty patrí koartácia čiže zúženie aorty, disekcia teda natrhnutie aorty a aneuryzma alebo vydutie steny aorty. Tieto ochorenia častejšie postihujú mužov ako ženy. Ohrození sú hlavne fajčiari a ľudia s vysokým krvným tlakom. Na aneuryzmu brušnej aorty zomreli takí velikáni ako Albert Einstein či francúzsky generál Charles de Gaulle.

Túto tému som si vybrala preto, aby som poukázala aká dôležitá je aorta v našom tele. Väčšina ľudí si to neuvedomuje. Možno som teraz presvedčila niekoľko mladých ľudí, aby prestali fajčiť a začali žiť zdravšie, lebo v staršom veku sa im to môže vrátiť dvojnásobne. Treba myslieť dopredu. Hovorí sa, že žijeme len raz treba si užívať. Je to pravda, ale musíme myslieť na svoje zdravie, aby sme mohli žiť, čo najdlhšie.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie)

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.
Meno:
Príspevok:
Ochrana proti SPAMu. Koľko je 2+2?

K dispozícii nie sú žiadne komentáre.
0.179