Schizofrénia

Schizofrénia
 
Úvod
V tejto práci sa budeme venovať problematike schizofrénnych ochorení. O schizofrénii sa dnes rozpráva veľmi často a pritom väčšina z nás, by o nej nevedela povedať nič viac ako to, že je to ‚‚problém súvisiaci s rozdvojením osobnosti‘‘. Odhaduje sa, že na celom svete žije približne 40 miliónov ľudí, ktorí buď schizofréniou trpeli alebo ňou ešte stále trpia. Pri spomínanom enormne veľkom počte chorých na schizofréniu sa asi veľa z nás zahanbí, keď si uvedomí ako málo má o tejto chorobe poznatkov. Po tom, ako sme si plne uvedomili tento fakt, sme sa rozhodli bližšie sa zoznámiť s touto problematikou a oboznámiť s ňou následne aj svoje okolie. Cieľom tejto práce je tiež pozitívne ovplyvniť myslenie ľudí  a odstrániť ich predsudky či povery voči schizofrénnym pacientom. Hneď na začiatku je zrejme potrebné spomenúť, že všeobecné vysvetlenie pojmu schizofrénia ako ‚‚rozdvojenie osobnosti‘‘ je naozaj až príliš zjednodušené a len málo sa stretáva s realitou, pretože je príliš skreslené. Aj tomuto sa samozrejme budeme venovať v našej práci. Okrem toho budeme hovoriť o pocitoch pacientov na základe ich vlastných opisov, o priebehu tohto ochorenia, o príčinách jeho vzniku a nakoniec o možnostiach jeho liečby a  o znovuintegrovaní preliečených schizofrénnych pacientov do spoločností. Asi náš jediný, aj keď nie bezvýznamný problém pri spracovávaní tejto tematiky, bolo správne porozumienie pocitov schizofrénnych pacientov. Snažili sme sa však spraviť maximum pre to aby sme sa k ich pochopeniu dostali, čo najbližšie.
 
Metodika
Pri spracovaní tejto práce bolo nevyhnuté , kvôli značnému nedostatku informácii, podrobne sa s témou schizofrénie oboznámiť. Preto, hneď prvá vec, ktorú sme museli vybaviť bola cesta do knižnice, za prameňmi poznatkov. Zo Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, sme si vypožičali literatúru, ktorá nám zabezpečila lepšiu orientáciu v tematike schizofrénie. Po detailnom naštudovaní tejto literatúry sme sa ešte obrátili s nevyslovenými otázkami aj na internetové stránky. Vďaka usilovnému štúdiu rozsiahlych zdrojov sa nám podarilo zodpovedať veľa z našich otázok a do veľkej miery sa priblížiť k jadru spracovávanej problematiky. 
 
1 Definícia a klasifikácia schizofrénnych ochorení
1.1 Čo to vlastne je?
Pojem schizofrénia pochádza z gréčtiny: σχίζω (schizó) = rozdeliť a φρενός (phrenos) = myseľ a v preklade do slovenčiny znamená rozdelená myseľ.
Schizofrénia je psychické ochorenie, ktoré je často chronické. Prejavuje sa poruchami myslenia-bludné myšlienky a poruchami vnímania-halucinácie.  Na základe týchto hlavných porúch sa potom pacient správa zvláštne a má neprimerané emocionálne reakcie.
 
1.2 Rôzne druhy schizofrénii
Podľa odlišných príznakov, reakcií na okolie alebo rôzneho vývoja priebehu ochorenia môžeme schizofréniu rozdeliť na 5 základných typov a niekoľko rôznych priebehových foriem.
 
1.2.1 Rôzne typy schizofrénnych ochorení
  1) paranoidný typ
  2) simplexný typ
  3) hebefrenický typ
  4) katakonický typ
  5) nediferencovaný typ
1) Paranoidný typ -tento typ schizofrénie je najčastejší a vyskytuje sa hlavne u mladších ľudí. Medzi hlavné príznaky tohto typu patria zrakové a sluchové halucinácie, predstavy, neorganizovaná reč, hádavosť. Postihnutý má neustály pocit, že ho niekto prenasleduje, cíti sa ohrozený. Choroba sa rapídne zhoršuje, často sa dostáva do stavu, keď je pacient agresívny a pre svoje okolie sa stáva nebezpečným.
2) Simplexný (jednoduchý) typ -vyskytuje sa zriedkavejšie. Medzi jeho hlavné symptómy (resp. príznaky) patria nezáujem o okolie, rodinu či blízkych, nečinnosť, prerušovanie kontaktov. Charakteristické je tiež zanedbávanie seba samého, hygieny prípadne hrubé správanie. V tomto sa blúznenie a halucinácie vyskytujú veľmi zriedka alebo vôbec.
3) Hebefrenický typ -vyskytuje sa väčšinou u dospievajúcich alebo u mladších jedincov, typické je pubertálne správanie, niekedy sa môže zdať, že ide iba o bežnú pubertu, avšak toto správanie je vyslovene prehnané  až extrémne. Medzi hlavné prejavy patria: bezcitnosť, surovosť, nemiestne vtipkovanie, vulgarizmus. Pacient sa chová ako pubescent štýlom ‚‚všetko viem, všade som bol, všetko som videl‘‘ často je s tým spojená zanietenosť pre abstraktné a filozofické témy. Táto forma schizofrénie je najodolnejšia voči terapiám, jej liečba je komplikovanejšia. 
4) Katakonický typ -charakteristické je dlhé zotrvávanie v rôznych, aj nepohodlných polohách. Hlavné znaky sú: mlčanie prípadné neustále opakovanie tej istej vety, negativizmus, úplná strnulosť, ale aj nevypočítateľnosť.
5) Nediferencovaný (nerozlíšený) typ -diagnóza spĺňa všetky kritériá schizofrénie, avšak chýbajú črty s jasnou dominanciou, pre zaradenie   do niektorej z vyššie uvedených skupín.
 
1.2.2 Rôzne priebehy schizofrénnych ochorení
Začiatok ochorenia môže byť charakterizovaný:
- náhlym prepuknutím (počas pár dní, týždňov), vtedy hovoríme o akútnom začiatku
- pomalým vyvíjaním symptómov (počas celých mesiacov, rokov), vtedy hovoríme o plazivom začiatku
Ďalší priebeh ochorenia môže byť taktiež dvojaký:
- ak sa striedajú schizofrénne epizódy s obdobiami bez symptómov, hovoríme o fázickom prebehu
- ak zostávajú symptómy viac menej rovnaké po celý čas, hovoríme o chronickom priebehu
 
2 Predsudky, mýty a povery
2.1 Pôvod povier
  Ich pôvod nájdeme určite v histórii. Mylné predsudky sú spojené s predstavami o schizofrénnych ochoreniach z minulosti. Nepravdivosť týchto predsudkov technický pokrok už dávno vyvrátil (ako je to aj v prípade prvého predsudku v podkapitole 2.2) , ale v mysliach ľudí ešte stále, nevedno prečo, zostali.
 
2.2 Nepravdivosť mýtov
·  Najstaršou poverou je predstava, že schizofrénie sú nevyhnutne spojené s odbúravaním mozgovej hmoty a vedú k určitému druhu predčasnej demencie.
·  Schizofrénia je ešte stále spojená s mnohými „fámami“ a nepochopeniami. Panuje napríklad všeobecná predstava o nebezpečí a agresivite chorých so schizofréniou. V skutočnosti je takéto správanie u pacientov veľmi neobvyklé.
·  Ďalší predsudok znie, že schizofrénni pacienti uzavretí v liečebňach nie sú schopní aktívne pomôcť a zapojiť sa do skupinovej práce. Pri jednej povodňovej katastrofe roku 1951 v Kansase chronickí pacienti, ktorí boli sčasti už vyše dvadsať rokov hospitalizovaní na Menningerovej klinike, nielen že pomáhali plniť vrecia pieskom a umiestňovať uch, ale aj spolurozhodovali, ako a kde treba stavať protipovodňové zátarasy. Predtým extrémne mlčanliví a utiahnutí pacienti prejavovali zrazu niekoľko dní iniciatívu. Po ústupe povodne sa opäť vrátili k svojmu starému správaniu a znovu sa uzavreli do seba.
 
3 Príznaky a pocity pacienta
Príznaky, ktoré spomenieme sú často sprevádzané aj inými psychickými poruchami ako je napríklad úzkosť, depresia alebo prehnaná motorická aktivita.
 
3.1 Negatívne príznaky
Negatívne príznaky reprezentujú stratu alebo obmedzenie normálneho fungovanie. Patria medzi ne:
·  nedostatok aktivity, strata záujmu o veci okolo seba
·  izolácia od spoločnosti (v prípade, že sú nútení hovoriť, často jednoducho nemajú čo povedať)
·  ochudobnenie vyjadrovacích schopností
·  apatia
·  emočná otupenosť
 
3.2 Pozitívne príznaky
  Pozitívne príznaky môžeme definovať ako prehnané zvýraznenie alebo deformáciu normálnych duševných funkcií. Patria tam:
·  ozvučené vlastné myšlienky
·  halucinácie
·  bludy (presvedčenie postihnutých, že sú prenasledovaní alebo ovládaní niekým iným) Približne jedna tretina pacientov trpí príznakmi paranoidného typu a často majú predstavy o prenasledovaní alebo sú iracionálne presvedčení o tom, že sa ich niekto snaží oklamať, ublížiť im, otráviť ich alebo proti nim konšpirovať. Taktiež sa vyskytujú megalomanské bludy. Môžu viesť k presvedčeniu, že pacient je známou alebo dôležitou osobnosťou. Niektorí postihnutí veria bizarným predstavám, podľa ktorých susedia ovplyvňujú ich konanie pôsobením magnetických vĺn, že ľudia v televízii im vysielajú zvláštne odkazy alebo že ich myšlienky sú prenášané a vysielané pre iných.
·  rozptýlené myslenie, nesúvislé vyjadrovanie (preskakovanie medzi témami)
·  nepokoj
 
3.3 Prvé príznaky
 Tabuľka 1: Desať skorých príznakov schizofrénie, ktoré sa vyskytujú najčastejšie.
 
Preklad do slovenčiny (od hora nadol): nedočkavosť a nespavosť, depresia, úzkosť, problémy so súvislým premýšľaním a koncentráciou, znepokojenosť, nedostatok sebadôvery, nedostatok energie a slabosť, slabý pracovný výkon, izolácia od spoločnosti a nedôvera, izolácia od spoločnosti a prerušenie komunikácie.
 
3.4 Svet schizofrenika
Teraz sa pokúsime priblížiť psychotické stavy cez oči schizofrénne postihnutých ľudí, resp. pomocou ich vlastných výpovedí.
 
·  je typické, že chorí na schizofréniu počujú najmä hlasy, ktoré komentujú ich správanie: „Keď fajčím, ozve sa: „Teraz fajčí.“ Alebo iný hlas hovorí: „Nefajči.“ Keď idem po ulici, hlas hovorí: „Teraz ide po ulici, teraz je na rohu a kladie si otázku, ktorou ulicou má ísť ďalej. Teraz sa díva na nohy tamtoho dievčaťa, teraz hľadí do výkladu mäsiarstva.“
·  podľa schizofrénnych pacientov noviny, televízia a rozhlas môžu vysielať sčasti zašifrované posolstvá, ktoré sú vždy zamerané na nich: Pre ženu, ktorá ochorela na schizofréniu, znamenajú takéto správy o vojne zo vzdialeného kontinentu, že ona sama je zapletená do nejakej vojny. Zo zmienok o účastníkoch vojny z televízie vyrozumela, že ide o zašifrované označenie jednotlivých jej známych a príbuzných, ktorí majú zaujímať kľúčové postavenie v domnelom sprisahaní proti nej. U iného pacienta nadobudlo prerieknutie hlásateľky ten význam, že prísľub, ktorý dostal krátko predtým od príbuzných, títo príbuzní nedodržia. Pacient zdôvodňoval svoj názor tým, že sa hlásateľka bezprostredne po prerieknutí naňho usmiala.
·  pacienti často pri rozhovore s psychoterapeutom vychádzajú z toho, že ich myšlienky nepatria iba im, ale že ich môžu počuť aj ostatní ľudia: „Môžete predsa čítať všetky moje myšlienky a presne viete, ako je to so mnou. Nepretvarujte sa. Sám viete najlepšie, čo sa deje. Veď ste sa na tom zúčastňovali. Je tu predsa v hre prenos myšlienok,“ hovorí napríklad istá pacientka lekárovi počas úvodného rozhovoru pri prijímaní na kliniku.
·  problémy sa nekončia s preliečením. Potom nasleduje znovuintegrácia do spoločnosti, čo je pre pacientov taktiež veľmi náročné: Postihnutá píše po uzdravení zo svojej psychózy: „a ako to budem znášať, keď si budú kolegovia alebo masmédia robiť z tejto choroby (schizofrénie) žarty? Najznámejší slogan je asi so schizofréniou nikdy nie si sám a na moju hrôzu môžem len potvrdiť správnosť tejto vety. A aké emócie sa vo mne ozvú, keď sa na mojom písacom stole objaví leták, v ktorom varuje sociálny pracovník pred rodičmi, ktorí by mohli znieužívať svoje deti a schizofrénni rodičia sa v tejto súvislosti uvádzajú ako zvlášť riziková skupina? “
 
4 Biologické hľadisko
4.1 Príčiny vzniku ochorenia
  Príčiny schizofrénie sú dosiaľ neznáme. Vedci predpokladajú,  že je výsledkom kombinácie viacerých činiteľov. Zraniteľnosť jednotlivca a prostredie, ktoré ho obklopuje môže zvýšiť riziko výskytu schizofrénneho ochorenia. Toto riziko je tiež vyššie v prípade, že jeden alebo viacej členov rodiny je postihnutých touto chorobou.
 
Najvyššie riziko vypuknutia schizofrénie u mužov je vo veku 15-25 rokov, u žien sa najčastejšie prvýkrát prejaví priemerne o 10 rokov neskôr.

4.2 Dá sa schizofrénia vyliečiť?
  25% pacientov so schizofréniou sa uzdraví už po jednej psychotickej epizóde. Avšak väčšinu pacientov toto ochorenie sprevádza počas celého ich života a spôsobuje im nemalé problémy. Často sú práceneschopný a izolovaný od spoločnosti. Nezriedka sa stávajú závislí na drogách či alkohole.
 
4.2.1 ‚‚Liečba‘‘ v minulosti
  Duševne chorí ľudia (v minulosti sa tieto choroby nedelili na jednotlivé diagnózy) neboli v minulosti pokladaní za chorých ale za posadnutých diablom, či prekliatych. Vtedajší liečitelia na ich „odkliatie“ používali často radikálne niekedy až kruté metódy. Môžeme si pripomenúť príklady dvoch z nich:
1) V 18. storočí bol vynájdený tzv. rotačný stroj. Na tento stroj sa kládli duševne chorí preto, aby sa „tok ich myslenia znovu dal do správneho pohybu“.
V 19. storočí bol tento prístroj zdokonalený a bol používaný ako forma telesného trestu. Duševne chorých rotovali pomocou tohto prístroja pri každom bludnom prejave dovtedy, kým buď neuznal svoju chybu alebo nezamdlel.
  2) Taktiež v 19.storočí púšťali na hlavu duševne chorého ľadovú vodu  až kým nepriznali, že ich presvedčenie je iba blud.
 
4.2.2 Možnosti liečby dnes
  Dnes sa už pomocou cielených liečebných postupov dajú výrazne obmedziť symptómy avšak úplné vyliečenie pacientov nie je častým javom. Niektorí pacienti, vedomí si svojho ochorenia sa dokážu sami sledovať a keď vedia, že ich stav sa zhoršuje idú za svojim terapeutom, prípadne  na pártýždňové preliečenie a následne sa znovu vrátia do bežného života. Počet samosledujúcich sa pacientov je však nízky, nakoľko je to pre nich náročné. Dnes majú pacienti k dispozícii tieto liečebné metódy:
a) medikamentózna liečba
b) psychoterapia
c) rehabilitácia
a) Medikamentózna liečba
Pri medikamentóznej liečbe schizofréniu hrajú najdôležitejšiu úlohu neuroleptiká. Neuroleptiká majú opačné účinky ako euforizujúce prostriedky ako drogy, či alkohol. Istým spôsobom tlmia informačné prenosy v našom mozgu. Iné lieky sa zvyčajne používajú iba pri ťažkých depresívnych rozladeniach alebo pri veľkom oslabení počas schizofrénnej epizódy. Medzi tieto lieky patria napríklad hypnotiká (uspávacie prostriedky), líthium (pri zvýšenej aktivite) a iné lieky regulujúce náladu.
b) Psychoterapia
Ide prevažne o objasňujúci a podporujúci rozhovor medzi psychoterapeutom a pacientom. Dôležitou úlohou psychiatra je podporenie zdravých častí osobnosti, ktoré sú u pacienta vždy prítomne, aj keď v psychotických stavoch prechádzajú do úzadia. Terapeut si pritom musí byť vedomý toho, že schopnosť prijímať informácie je u liečených schizofrenikov znížená a existuje nebezpečenstvo, že nejasné oznamy alebo emocionálne napätie predráždia pacienta.
c) Rehabilitácia
Rehabilitácia nasleduje po preliečení pacienta pomocou a) a b). Využíva sa v prípade dlhodobého pretrvávania uťahovania sa, zníženej aktivity a rýchlej vyčerpateľnosti. Takýto stav prichádza väčšinou po dlhodobejších schizofrénnych krízach. Do rehabilitácie zaraďujeme rekonvalescenciu a pomoc pri znovuzaradení sa do spoločnosti v rôznych oblastiach.
 
5 Známi schizofrenici
Schizofrenikov môžeme nájsť aj medzi známymi osobnosťami z histórie. Napríklad, jeden z najznámejších mysliteľov Starovekého Grécka Sokrates priznal, že v hlave počul nejaké hlasy, ktoré sa s ním rozprávali. Vincent Van Gogh maliar, preslávený najmä tým, že si odrezal ucho, bol tiež bez pochýb schizofrenik. Isaac Newton, významný fyzik, je taktiež pokladaný za schizofrenika. Ďalej by sme radi spomenuli možno menej známeho Johna Nasha. Tento pán sa výrazne zaslúžil o pokrok v oblasti matematiky, dostal aj Nobelovu cenu za ekonómiu a bol o ňom natočený film „A beautiful mind“.
Aj medzi príbuznými znýmych osobností sa vyskytlo niekoľko schizofrénnych pacientov. Patrila medzi nich Mary Tod Lincoln, manželka Abrahama Lincolna; Edouard Einstein, syn Alberta Einsteina a Caroline, sestra Johna Kennedyho.
 
Záver
V našej práci s témou schizofrénia sme si zhrnuli základné fakty o tejto chorobe, hovorili sme o jej príčinách, možnostiach liečby, o jej rôznych priebehoch či o mýtoch, ktoré sú s ňou spojené. Dúfame, že sa nám podarilo preniknúť do tejto problematiky a správne opísať všetky potrebné fakty a informácie. Myslíme si, že napriek veľkému množstvu poznatkov, ktoré sme získali, je táto choroba ešte len v štádiu podrobného skúmania a že v nasledujúcich rokoch môžeme očakávať ďalšie početné objavy súvisiace s problematikou schizofrénie.

Jeden z našich vytýčených cieľov bola snaha o odstránenie predsudkov a povier voči schizofrénnym pacientom. Veríme, že po prečítaní tejto práce sa nad nimi zamyslíte a týchto neopodstatnených predsudkov  zbavíte tak seba ako aj svoje okolie. Tiež veríme tomu, že  „vtipy“ o schizofrénne postihnutých ako napríklad „So schizofréniou nikdy nie si sám“ už nikdy nebudú patriť medzi tie, na ktorých sa zasmejete. „Vtipy“ takéhoto druhu sú vyslovene kruté a nehumánne. Nech sa robia vtipy z osobitých povahových čŕt, z rôznych povolaní a z ktorýchkoľvek národov, na tých sa radi zasmejeme. Ale pri chorobách ako je schizofrénia žiadne vtipy nemajú miesto.
Určite malo zmysel bližšie sa oboznámiť s týmto ochorením a s jeho problematikou. Obohatilo nás to o nové, zaujímavé vedomosti. Nielen o štatistické údaje ale pomohlo nám to aj pri chápaní pacientov s týmto ochorením. Tým, ktorí by sa chceli dozvedieť niečo viac o schizofrénii a nie sú odborníci v tejto oblasti, by sme určite odporúčali prečítať si knihu s názvom Schizofrénie (Základy pre porozumenie a orientáciu) od D.Hella a D.Schupbacha, prípadne si vyhľadať informácie na internete, kde sa ich nachádza nespočetné množstvo.