Psychické choroby v minulosti a dnes

Psychické choroby v minulosti a dnes
 
Projekt, ktorý sme nazvali „Psychické choroby v minulosti a dnes“, sme si vybrali aj napriek zložitosti tejto témy. Hlavným dôvodom bolo priblíženie tejto problematiky nám, čiže laickej verejnosti. Častokrát sa totiž stáva, že ľudí trpiacich niektorou z týchto duševných chorôb nechápeme a odsudzujeme ju. Preto Vám týmto projektom umožníme aspoň z malej časti nahliadnuť do zložitého a ťažkého sveta chorých...
 
1. Ľudia trpiaci psychickými chorobami v minulosti
V minulosti si ľudia často nevedeli vysvetliť správanie daného jedinca. Mohla za to nevedomosť, neskúsenosť...človek bol  často terčom posmechu spoločnosti či dokonca vlastnej rodiny. Bol odsunutý na úplný okraj spoločnosti so vzatím všetkých práv. V horšom prípade boli takýto ľudia považovaní za čarodejnice či dokonca za posadnutých diablom. Takýchto ľudí čakali ťažké tresty. Vypočúvanie, mučenie, upaľovanie...nikoho nezaujímal fakt, že človek za svoj stav nemôže, že trpí a sám tomu nerozumie, sám sa kvôli tomu trápi.
 
2. Ľudia trpiaci duševnými chorobami v 21. storočí
-Mení sa postavenie lekárov – sú predovšetkým poradcovia, sprievodcovia, partneri
-Tendencia posunu liečby do ambulantnej sféry, skracovať dĺžku hospitalizácie na čo najkratšiu dobu
-Lôžkové zariadenia menia svoju podobu – tendencia rušiť svoj výzor ( s mrežami a guľami) skôr sa to podobá na domáce prostredie
-Mení sa postupne názor laickej verejnosti na odbor psychiatrie
-Ľudia sa skôr odhodlávajú vyhľadať odbornú pomoc
-Naďalej ale pretrváva v spoločnosti odmietanie pacienta
2.1 Nové poňatie psychických chorôb
 
1) organické – zmeny prebehli zmenou v mozgu – demencia
2) funkčné – lebo nemajú základ v mozgu – depresia
 
U mnohých ochorení ešte stále nie sú nájdené vyvolávajúce príčiny
 
1) psychotické – schizofrénia, maniodepresívna porucha
2) nepsychotické – neuróza
 
3. Samotná charakteristika duševných chorôb
 
3.1 Demencia
Demencia je progresívna dysfunkcia mozgu, ktorá má za následok obmedzenie každodenných aktivít a vo väčšine prípadov si po dlhšom čase vyžaduje starostlivosť. Mnohé ochorenia môžu vyústiť do demencie, najčastejšia z nich je Alzheimerova choroba. V našej spoločnosti, kde ľudia žijú dlhšie je pravdepodobnosť výskytu demencie vyššia s pribúdajúcim vekom. Demencia sa zvyčajne objavuje v druhej polke života, často po dosiahnutí 65 rokov. Niektorí experti sa domnievajú, že toto je „cena, ktorú spoločnosť musí zaplatiť“ za dosahovanie vyššieho priemerného veku.
 
3.1.1 Liečba demencie:
Lieči sa pomocou liekov no podľa najnovšej štúdii aj pomocou čínskych bojových umení. Pokus predviedli na skupine 24 ľudí, ktorý sa zúčastnili na 40-týždňovom programe. Dvakrát do týždňa chodili na psychoterapiu a trikrát do týždňa na cvičenia tradičných čínskych bojových umení a meditácie. Kontrolná skupina ďalších 24 osôb sa na tomto programe nezúčastnila, aby sa dali dosiahnuté výsledky porovnať. Doktorka hovorí, že už štúdie predtým ukázali, že takéto programy môžu fungovať tak dobre ako lieky. To platí najmä u pacientov v ranej fáze vývoja demencie. "Takáto liečba pomáha zlepšovať funkcie neurónov a má potenciál neuróny regenerovať," uviedla.
 
3.2 Depresia
Depresia je ochorenie celého organizmu. Nie je to teda slabosť, nedostatok vôle alebo sebadisciplíny. Vedie k pocitom smútku, beznádeje, k strate prežívania radosti, energie aj vôle.
Od bežného smútku alebo rozladenosti sa depresia líši najmä tým, že:

- Je intenzívnejšia a hlbšia ako smútok
- Trvá dlhšie
- Nepriaznivo ovplyvňuje našu výkonnosť

Depresia je choroba. To však neznamená, že v depresii je človek „nenormálny“ alebo „bláznivý“. Je však bez síl, energie, má smutnú náladu a vyčíta si to. Nemôže fungovať v každodenných záležitostiach. Nesústredí sa. Nedokáže sa radovať z vecí, ktoré ho predtým tešili. Cíti prázdno v duši.
Depresia je jedným z najčastejších problémov, ktoré ľudia v živote zažijú. U každého piateho človeka sa aspoň 1-krát za život objaví klinicky významná depresia. Každoročne ochorie na depresiu 5% obyvateľstva nezávisle na veku. Ženy ochorejú 2-krát častejšie ako muži. Depresia je liečiteľné ochorenie. Liečba pomáha väčšine postihnutých. Bez liečby môžu príznaky trvať aj roky. Čím skôr sa liečba začne, tým skôr depresia odznie. Neliečená vedie k strate výkonnosti, k izolácii, k strate radosti zo života a výrazne zhoršuje celkový zdravotný stav, znižuje obranyschopnosť organizmu.
 
3.2.1 Typické príznaky depresie  
Hlavným príznakom depresie je porucha nálady. A však okrem nálady je postihnuté aj myslenie, chovanie a niektoré telesné funkcie. Medzi typické príznaky depresie patria:

- Pretrvávajúca smutná, úzkostlivá alebo „prázdna“ nálada
- Negatívny pohľad na seba a seba podceňovanie
- Pocity beznádeje, pesimizmu alebo bezmocnosti
- Seba obviňovanie a strata zmyslu života
- Strata záujmu a radosti
- Nespavosť, predčasné ranné prebúdzanie sa- ranné pesimum (najviac samovrážd), alebo naopak nadmerná ospalosť a spavosť aj v priebehu dňa
- Strata chuti do jedla, výrazné zníženie váhy, alebo naopak prejedanie sa a priberanie hmotnosti
- Pokles energie, únava, malátnosť (jednoduché činnosti si vyžadujú nadmernú námahu)
- Nezáujem o sexuálny život
- Nadmerné polihovanie alebo posedávanie, neschopnosť prinútiť sa k činnosti, odkladanie činnosti
- Myšlienky na smrť alebo samovraždu, pokus o samovraždu
- Nespokojnosť, nervozita, nadmerná podráždenosť
- Obtiaže so sústredením sa, zapamätaním si rozpamätávaním sa s pamäťou vôbec (našťastie prechodné) problémy s rozhodovaním
- Pretrvávajúce telesné príznaky ako bolesť hlavy, poruchy trávenia, zápcha, dlhodobé bolesti
- Ťažoba na hrudi, stuhnutosť alebo ochabnutosť svalstva, rýchla únava
- Nadmerné obavy a starosti, časté pocity napätia, robenie si starostí z maličkostí

3.2.2 Liečba depresie:
Najdôležitejšou pre liečbu depresie a jej predchádzanie je užívanie antidepresív. Pri ľahších formách môže dostatočne pomôcť samotná psychoterapia. Optimálna je však kombinácia antidepresív a psychoterapie.

3.2.3 Antidepresíva
Antidepresíva pomáhajú vytvoriť neurohumorálnu rovnováhu na tých neurónoch v mozgu, kde je pri depresii nedostatok mediátorov. Vzhľadom na to, že priamo chýbajúce neurotransmitery nedodávajú, ale regulujú ich porušenú rovnováhu, ich efekt nie je okamžitý, ale spravidla sa objaví po 3-4 týždňoch podávania.

3.2.4 Psychoterapia
Samotná psychoterapia môže pomôcť len pri ľahších formách depresie. Pri ťažkej depresii nestačí. V kombinácii s liekmi však zvyšuje ich účinnosť. Psychoterapia pomáha hlbšie porozumieť, čo sa s človekom v depresii deje. Učí, akým spôsobom zaobchádzať s príznakmi a s problémami v živote a trénuje schopnosti, ktoré môžu v budúcnosti brániť rozvoju novej epizódy. Psychoterapeutický prístup poskytuje bezpečný priestor, v ktorom sa chorý môže prejaviť a vyjadriť čo ho trápi.
 
3.3 Schizofrénia
Psychotické ochorenie. Toto ochorenie výrazne ovplyvňuje život chorého a jeho rodiny. Spôsobuje u chorého zmenu vzťahu ku skutočnosti, realite aj sám k sebe. Nie je schopný naplniť svoj život, svoje ciele. Mení sa plnenie role človeka, znižuje sa kvalita života. Človek sa izoluje, odsudzuje druhým, u chorého sa zvýrazňuje pocit bezmocnosti a životnej istoty. Zvyšuje sa riziko samovraždy. Nepoznáme príčinu tohto ochorenia, je to endogénna psychóza, ktorú spôsobujú najčastejšie biochemické zmeny v mozgu a to zvýšená hladinu dopamínu. Genetický pôvod tiež nie je dokázaný, ale je pravdepodobný. Výskyt je jedno percento. Postihuje všetky skupiny ľudí bez ohľadu na intelekt, začína v mladom veku v období puberty a je to ochorenie na celý život. Končí sa úplným rozpadom osobnosti...
Formy: paranoidná, hebefremná, symplexná, katatómna

3.3.1. Paranoidná schizofrénia
Začína okolo 25. roku života, keď je osobnosť vyzretá. Má nápadné príznaky a to paranoidné bludy, bludy vzťahovačnosti, že ho niekto sleduje a všetko z okolia vzťahuje na seba. Sú prítomne aj halucinácie, že ho chce napr. niekto otráviť, halucinácie čuchové ...príznaky sú nápadne, rýchle. Pacient sa rýchlo dostáva k psychiatrovi a preto toto ochorenie má dobru prognózu.

3.3.2 Symplexná schizofrénia
Začína skôr ako 25. rok života. Začiatok je plazivý ( zmena nie je veľmi badateľná). Okolie často pobadá len zmeny vtedy, keď je už úplne odmietavý. Toto obdobie má zlú prognózu, lebo sa zachytáva vo veľmi ťažkom štádiu.

3.3.3 Hebefremna schizofrénia
Má zlú prognózu. Začína v pubertálnom období a prejavuje sa odbrzdeným správaním, šaškovaním, vtipkovaním, stráca odstup od autorít. Prejavuje sa u neho pseudofilozofia- hovorí oničom nemá to obsah. Ochorenie narobí veľa škôd.

3.3.4 Katatomna schizofrénia
Má lepšiu prognózu. Začína po dvadsiatom roku života. Je veľmi zavčasu nápadná pre svoje okolie. Človek je strnulý, negativistický, bez pohnutia leží, nereaguje na podnety ako by bol v bezvedomí. Veľmi akútny stav pre psychiatra. Človek sa nestravuje. Veľké nebezpečenstvo - strnulosť prechádza do agitovanosti ( náhla živosť prudkosť až agresivita) Ochorenie je vážne preto, lebo je to ochorenie na celý život. Tento proces stále beží. Striedajú sa akútne psychotické ataky s remisiami. Končí sa to úplnou nevýkonnosťou pacienta. Nedodržiava hygienu, do minimálnej aktivity musí byť nútený, úplný nezáujem o okolie, sociálna izolácia pacienta citová plachosť.

3.3.5 Liečba schizofrénie:
Pomocou liekov - psychofarmaká – neuroleptiká
Biologická liečba - elektrošoky
Psychiatrická rehabilitácia - nútenie do pracovnej aktivity, vzbudzuje sa záujem
 
3.4 Neuróza
Duševné onemocnenie, pri ktorom pacient zažíva stavy úzkosti. Je vysvetľovaná ako duševná nerovnováha, spôsobujúca psychický stres, alebo duševnú tieseň. Niektoré dokonca narušujú schopnosť racionálne myslieť. Emocionálna tieseň sa prejavuje vo fyziologickej alebo duševnej nerovnováhe (fóbie, úzkosť, ...) Príčiny neuróz sú všelijaké. Silný šok – smrť v rodine alebo znásilnenie, dlhodobé pôsobenie traumatických vplyvov – nezhody v rodine, ...

3.4.1 Druhy neuróz:
1) panická porucha – opakované záchvaty náhle vzniknutého strachu a vnútornej nepohody
2) hypochondrická porucha
3) fóbie – neodôvodnený strach
4) hystéria – citová labilita spojená s afektom
5) mentálna anorexia
3.4.2 Liečba neurózy
Pomocou liekov, záleží však o aký druh ide. Napríklad pri hypochondrii sa využíva placebo terapia
Tiež pomocou psychoterapií, keď sa teda zistí, že nejde o fyziologické problémy, ale o psychické.
 
Dúfame, že sme týmto projektom aspoň kúsok priblížili problematiku psychických chorôb. Problematiku, ktorá je vo všeobecnosti známa, no málo sa o nej hovorí. Rovnako sme si ním aj my zväčšili naše vedomosti a náš rozhľad v tomto probléme.