Nedeľa, 21. septembra 2014, meninyMatúš, zajtra Móric
Dnes prezretých 13821 študentských prácOnline: 1425 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Hmyz a škodcovia lesných drevín

Autor: Dievča petka (18)
Hodnotenie: 4
Dátum: 15.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4728 slov
Počet zobrazení: 3217
Tlačení: 109
Uložení: 104
Hmyz a škodcovia lesných drevín
 
ÚVOD
Prečo sme si zvolili tému hmyz a škodcovia lesných drevín?
Už ako malý chlapec som sa zaujímal o hmyz, ktorý pobehoval v záhrade mojich starých rodičov. Spolu s dedkom som s nadšením spoznával chrobáčiky, stonožky či včely. Cez deň sme prezerali trávu, odvaľovali staré pníky v záhrade a vŕtali sa v zemi, večer sme si poznatky prehlbovali náučnou literatúrou. Časom, ako sa začali školské povinnosti, môj záujem mierne upadol. Preto som pri výbere tejto témy aj váhal. Keďže som sa do toho bál ísť sám, rozhodol som sa nahovoriť aj kamaráta. Spočiatku sa netváril dvakrát nadšene, ale rozhodol sa pre spoluprácu. Postupne jeho záujem rástol a nakoniec vôbec neľutoval, že sa do toho dal.

CIEĽ PRÁCE

Cieľom našej práce je oboznámiť s problematikou hmyzu a škodcov lesných drevín na území Slovenskej Republiky. V teoretickej časti sa pokúsime spomenúť základné poznatky o hmyze. Predovšetkým sa budeme sústrediť na škodcov lesných drevín, ale spomenieme aj niektorých ďalších škodcov, vzácny hmyz, ale aj hmyz, ktorý nám pomáha proti škodcom bojovať. Postupne prechádzajúc systémom hmyzu spomenieme ich charakteristické znaky, vlastnosti a zaujímavosti.

V praktickej časti sa zameriame na oblasť  Laskomera, v ktorej sme robili výskum výskytu škodcov lesných drevín. Všímame si  rozmiestnenie feromónových  lapačov hmyzu a tiež zastúpenie iných, predovšetkým užitočných druhov hmyzu. Cieľom  je zistiť ako sú okolité lesy zabezpečené voči škodcom a zistiť druhové zastúpenie hmyzu. V praktickej časti si všímame predovšetkým chrobáky, pretože tie sa na rozdiel od iných rýchlo lietavých druhov hmyzu dajú ľahšie odfotiť a následne určiť. 

1. TEORETICKÁ ČASŤ 
1.1  Všeobecná charakteristika hmyzu
Hmyz je síce malý, ale je v tejto triede je celkovo viac druhov ako vo všetkých ostatných skupinách dokopy. Je známych vyše 1,2 miliónov druhov (stále však pribúdajú ďaľšie), od malých mušiek po veľké chrobáky, pričom na území SR je to okolo 40 tisíc. Na jedného človeka pripadá v priemere viac ako 200 miliónov jedincov a odhaduje sa, že celková hmotnosť hmyzu predstavuje stopäťdesiat násobok hmotnosti všetkých ľudí na zemi. Hmyz existuje vyše 400 miliónov rokov a nájdeme ho všade – od Arktídy po Saharu. Druhy hmyzu majú rôznu veľkosť – od mušiek dlhých 0,2 milimetra po pakobylky s dĺžkou až 45 centimetrov. Delia sa na 32 radov. Telo hmyzu možno rozdeliť na tri základné časti: hlavu hruď a zadoček. Hlava nesie ústne ústrojenstvo, viacčlánkové tykadlá a zložené oči, ktoré niekedy chýbajú. Zložené oči sa skladajú zo šiestich alebo viac očiek ( faziet ). V oku vážky je ich vyše 30 000 a napomáhajú jej v pozorovaní koristi. Citlivé tykadlá slúžia hmyzu na skúmanie okolia, pričom tieto receptory môžu fungovať rôzne. Väčšinou reagujú na hmatové, čuchové alebo aj na chuťové vnemy. Hruď nesie tri páry nôh. Pokožka je spevnená chitínom a plní funkciu vonkajšej kostry. Niektoré druhy sú bezkrídle, iné majú dve alebo štyri krídla. U hmyzu sa vyskytuje životný proces zvaný premena – je to vývin jedinca počas svojho života. Delíme ju na dokonalú a nedokonalú. Dokonalá sa vyskytuje u motýľov, chrobákov a múch. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré sa nijako nepodobajú na dospelého jedinca. Tieto sa po istom čase premieňajú na kukly, z ktorých sa vyliahne dospelý jedinec – imágo. Kobylky, vážky a iné druhy sa pri nedokonalej premene liahnu ako bezkrídle nymfy, ktoré sa ponášajú na dospelého jedinca. Nymfy rastú a zvliekajú sa, až sa premenia na dospelého jedinca. Zvliekanie je charakterizované rastom. Jedinec rastie, kým jeho vonkajšia kostra je pevná a nemôže sa zväčšovať. Preto musí svoju chitínovú schránku opakovane zhadzovať a nahradzovať novou. Dospelý hmyz dýcha vždy vzdušnicami, larvy buď vzdušnicami alebo vzdušnicovými žiabrami. Podľa potravy poznáme druhy bylinožravé, mäsožravé, všežravé, cudzopasníky a saprofágy, ktoré sa živia rozkladajúcimi živočíšnymi a rastlinnými látkami.
Niektorí zástupcovia sú užitoční, poskytujú priamy a aj nepriamy hospodársky úžitok, iní naopak škodia. Mnohí prenášajú choroboplodné zárodky.

1.2 Škodcovia – všeobecne

Škodlivý hmyz môže človeka pohrýzť a bodnúť, čo môže byť nepríjemné, ale častokrát aj nebezpečné. Pretože hmyz môže prenášať mnohé choroby a vyvolávať alergie. Okrem toho niektoré druhy hmyzu ničia potraviny, oblečenie, nábytok a dokonca aj prírodu okolo nás. Niektorí škodcovia poškodzujú korene mnohých rastlín, čím zabraňujú prísunu živín. Iní „len“ požierajú listy, čo však najmä pre menšie dreviny môže mať za následok ich odumie-ranie. Ďalší sú charakterizovaní ako podkôrny hmyz, ktorý si robí pod kôrou chodbičky. Sú často menší ako 1 centimeter, ale ich sila spočíva v počte, pretože sa často a rýchlo premnožujú. Najčastejšie po kalamitách, keď je na istom území sústredené obrovské množstvo drevnej hmoty. Napríklad z jedného pokolenia lykožrúta smrekového ( Ips typographus ), ktorý je najobávanejším škodcom smrekových drevín, sa môže vyliahnuť až 200 000 jedincov a za rok má aj tri pokolenia. Najlepším príkladom je kalamita spôsobená veternou smršťou vo Vysokých Tatrách v roku 2004. Ešte dnes sa ochrancovia prírody a tatranských lesov snažia znížiť množstvo podkôrneho hmyzu na minimum. Na ochranu pred zdravotnými poškodeniami a vecnými škodami je teda dôležité, určité druhy hmyzu odháňať alebo ničiť. Aleaj tento hmyz je neodlúčiteľnou súčasťo ekosystému a je súčasťou potravy iných živočíchov, teda tvorí dôležitú súčasť potravinového reťazca a nemôžeme ho vymazať.

Poškodenie lesných porastov hlavnými druhmi hmyzu v roku 2003
 
1.3 Hmyz a škodcovia lesných drevín 
PODTRIEDA: BEZKRÍDLATÝ HMYZ (APTERYGOTA)
Stará, primitívna skupina hmyzu. Nemajú krídla, sú malých rozmerov, telo je pokryté šupinkami, na brušku majú nefunkčné zvyšky končatín, na hlave zložené oči, ktoré môžu byť zjednodušené alebo úplne redukované. Majú sieťkovité tykadlá, hryzavé ústne ústroje.
Do tejto podtriedy nepatria žiadni významní škodcovia.
zástupcovia: chvostoskoky, švehly
PODTRIEDA: KRÍDLATÝ HMYZ (PTERYGOTA)
1.hmyz s neúplnou premenou
RAD: VÁŽKY (ODONATA)
Filogeneticky najstarší krídlatý hmyz. Majú štíhle telo stredne veľkých až veľkých rozmerov, veľké zložené oči, dva páry blanitých krídel vystužených žilnatinou, sú dobrými letcami. Potravu chytajú pomocou otŕnených končatín v letku. Krídlami mávajú asynchrónne, čo im umožňuje akrobatické triky, pomáhajú im aj čierne škvrny na krídlach slúžiace ako závažia. Larvy žijú vo vode, tiež sú dravé.
zástupcovia: vážky, šidlášidielka
Vážky a šidlá majú v pokoji vystreté krídla, zatiaľ čo šidielka ich skladajú.
RAD: ROVNOKRÍDLOVCE (ORTOPTERA)
Sú známe skákavými končatinami. Väčšina z nich zle lieta, predné krídla majú pevnejšie ako zadné.
zástupcovia:
 kobylka zelená (tettigonia viridissima)
Táto trávovo zelená kobylka s dlhými tenkými tykadlami a silnými skákavými nohami má veľký význam ako ničiteľ škodlivého hmyzu. Zdržuje sa najčastejšie na kroch a stromoch, kde požiera vošky.
sága stepná (saga pedo)
Je najväčšou kobylkou žijúcou v Európe, pričom dorastá až do dĺžky 7cm. Považuje sa za relikt stepného obdobia poľadvej doby. U nás sa rozmnožuje sa iba partenogenicky – neoplodnená samička kladie vajíčka z ktorých sa vyliahnu iba samičky. Je prísne chránená.
koník sťahovavý
V niektorých oblastiach sveta spôsobuje obrovské škody.
svrček poľný (grillus campestris)
Známy ako muzikant. Vydáva prenikavý zvuk s frekvenciou 1500 až 5000Hz.
medvedík (krtonôžka) obyčajný (grillotalpa grillotalpa)
Vo všeobecnosti sa považuje za škodcu záhrad, pretože obžiera korienky rastlín. Na druhej strane požiera aj larvy hmyzu.
RAD: ŠVÁBY (BLATTIDEA)
Obľubujú vlhké a tmavé miesta, nájsť ich možno aj v knižniciach, kde jedia knihy a ďalšie veci obsahujúce celulózu a škrob.
zástupcovia: šváb obyčajný a rus domový (blattela germanica)
Zástupcovia tohto radu sú v domácnostiach nežiadaní nielen kvôli tomu že spôsobujú hospodárske škody, ale aj preto, že patria k nebezpečným prenášačom chorôb.
RAD: TERMITY (ISOPTERA)
Inak nazývané aj biele mrave sú slepé a žijú v termitiskách. Ničivé podzemné termity žijú zvyčajne v pôde a budujú si tunely od hniezda až k stenám základov budov, ktoré potom narúšajú.
RAD: MODLIVKY (MANTODEA)
najvýznamnejší predstaviteľ: modlivka zelená (mantis religiosa)
RAD: VŠI (ANAPLURA)
predstavitelia: voš detská, voš šatová, voš lonová
Živia sa krvou, môžu byť nebezpečnými prenášačmi chorôb.
RAD: BZDOCHY (HETEROPTERA)
Predstavitelia tohto radu sa vyznačujú polokrovkami, 1.pár krídla sú chitinované len na začiatku, 2.pár je blanitý.Patria sem viacerí škodcovia.
predstavitelia:
ploštica posteľná
Obľubuje teplé a tmavé miesta. Cicia krv a môže byť prenášačom chorôb.
bzdochy
Mnohé nepriemne zapáchajú, vycuciavajú rôzne plody a rastliny ako černice, štiav, kapusta, ..
cifruša bezkrídla (pyrrhocoris apterus)
Tento spoločenský hmyz žije vo veľkom na lipách, menej na agátoch. Živý sa plodmi lipy, vyciciava tiež miazgu stromov, ale aj mŕtvy hmhyz. Je hojne rozšírená v celej Európe.
RAD: ROVNAKOKRÍDLOVCE (HOMOPTRA)
predstavitelia: vošky, červce
Vošky cicajú rastlinné šťavy a tým poškodzujú hostiteľskú rastlinu. Napádajú byliny, ale aj stromy, najmä jablone alebo aj smreky (kôrovnica smreková). Niektoré druhy ako napríklad voška maková (aphis fabae) žijú v symbióze s mravcami. Vošky produkujú sladkú šťavu, ktorá slúži mravcom ako potrava a ako protislužbu mravce ochraňujú vošky.
2.hmyz s úplnou premenou
RAD: CHROBÁKY
Majú dva páry krídel, prvé nazývame krovky – sú úplne chitinované, druhý pár je blanitý, používajú ho pri lietaní. Je poprepletaný žilnatinou – vzdušnicami. S viac ako 300 000 druhmy tvoria najväčší rad hmyzu.
pozoruhodné a vzácne druhy:
vodomil čierny (hydrous piceus)
Patrí k najväčším vodným chrobákom. Na Slovensku patrí k vzácnym druhom.
fúzač alpský (rosalia alpina)
Mimoriadne pekný a vzácny chrobák. Jeho larvy žijú v odumierajúcich stromoch.
roháč obyčajný (lucanus cervus)
Žije v starých dubových lesoch. Jeho larvy sa vyvíjajú až 5 rokov v spráchnivenom dreve dubov. Je vzácny aj keď miestami ešte hojný.
nosorožtek obyčajný (oryctes nasicornis)
Podobne ako roháč aj nosorožtek je obyvateľom starých dubových lesov. Pre nedostatok vhodných životných priestorov je silne ohrozený.
škodcovia lesných drevín:
lykožrút smrekový (ips typographus)
Krovky červenohnedé, štít čiernohnedý, končatiny hnedé, chodidlá a tykadlá žltkasté. Dorastá do veľkosti 4 až 5,5mm.Vyskytuje sa v strednej a severnej Európe, Ázii v smrekových porastoch. Je typickým zástupcom podkôrnikovitých. Patrí k najobávanejším lesným škodcom. Larvy a dospelé jedince vyhrízajú lyko, v ktorom prúdia živiny. Pri silnom napadnutí týmto škodcom strom odumiera. Veľmi rýchlo sa premnožuje. Z jedného pokolenia sa môže vyliahnuť až 200 000 jedincov a za rok má aj tri pokolenia. V období premnoženia spôsobuje lesné kalamity. Z histórie sú známe kalamity, ktorým padli za obeť celé lesy.
V súčasnosti sú najviac ohrozené monokultúry oslabené kyslými dažďami. V boji proti lykožrútom sa v súčasnosti používajú špeciálne lapače s feromónmi. (Feromón - heterogénna prchavá chemická zlúčenina, ktorou na seba upozorňujú a pôsobia jedince rovnakého druhu. Feromóny účinkujú v nízkych koncentráciách, často na neuveriteľne veľké vzdialenosti. Tieto látky stimulujú sexuálne správanie, signalizujú objavenie zdroja potravy, nebezpečie a umožňujú komunikáciu jedincov v populácii. Významné sú obzvlášť pre sociálne druhy hmyzu (mravce, včely, termity).) Využíva sa pritom znalosť správania sa lykožrútov, ktoré sa po dosiahnutí pohlavnej zrelosti vyroja, aby si našli partnera. Tak sa bojuje proti lykožrútom bez toho aby sa ničil iný, často užitočný hmyz. Lykožrúty sú polygamné (1♂ žije s viac ♀)
Samice vŕtajú v kôre chodbu a nakladú do vajcovitých výklenkov na okraji tejto chodby asi 30-60 vajíčok. Vyliahnuté larvy vyžierajú lyko, pričom vzniká typický útvar po vyžieraní. Rastom lariev sa chodby rozširujú smerom ku koncu, kde sa zakuklia. Vyliahnuté chrobáky potom vyvŕtajú dieru v kôre a dostanú sa na slobodu.
lykokazy
Chodbyčky si vŕtajú v kmeňoch zväčša uhynutých alebo napadnutých stromov. Príkladom škodcu môže byť lykokaz jeseňový, ktorý si svoje chodbičky hĺbi v kmeňoch a konároch jaseňov a orechov.
pokôrniky
Žijú pod kôrou rôznych druhov stromov, kde si hĺbia chodbičky. Niektoré, ako napríklad podkôrnik brestový môžu prenášať nebezpečnú hubu (graphium ulmi), ktorá zapríčiňuje odumieranie konárov.
fúzače
Fúzačovité sú veľmi početná čeľaď chrobákov s viac ako 20 000 druhmi po celom svete. U nás má zastúpenie 220 druhov. Pre lesné hospodárstvo má význam okolo 50 druhov.
Väčšina našich druhov je strednej veľkosti, ale stretneme sa aj s veľkými rodmi.
Majú valcovité aj ploché telo. Na hlave silné hryzadlá a často dlhé tykadlá, ktoré obzvlášť pri samcoch presahujú dĺžku tela. Oči sú veľké obličkovitého tvaru. Krovky môžu byť hladké, ale aj ryhované, niekedy skrátené tak, že spod nich vyčnievajú blanité krídla. Mnohé z nich dobre splývajú s okolím, či napodobňujú iný hmyz (osy, lumky)
Larvy sú biele, pretiahnuté a zreteľne článkované. Majú silné hryzadlá, ktorými vyhrýzajú krivolaké chodby pod kôrou, u niektorých druhov prenikajú aj hlboko do dreva. Kuklia sa pod kôrou, alebo v dreve.  Vyliahnutý chrobák potom vyvŕta dieru v kôre a dostane sa von.
Najviac fúzačov napáda len choré stromy, ale sú aj také, ktoré napadajú aj zdravé.
Fúzače zaraďujeme väčšinou medzi fyziologicko-technických škodcov lesných drevín.
Ako preventívna ochrana slúži včasné odstraňovanie odumierajúcich stromov, odstraňovať kalamitný odpad.
Najznámejšie druhy fúzačov: f. zavalitý, f. hrubý, f. borovicový, f. alpský, f. škvrnitý, ...
( príloha č.1 )
chrúst obyčajný (melolontha melolontha)
Čokoládovohnedý, hruď a hlava čierna. Na bokoch bruška má charakteristickú zúbkovanú bielu kresbu, má rozvetvené tykadlá. Dĺžka tela 3cm. Veľmi hojný v máji a júni, kedy lieta počas večerov a nocí. Larvy (pandravy) žijú v pôde, kde požierajú korienky rastlín. Dospelé chrobáky spôsobujú tzv. holožery a tak oslabujú stromy predovšetkým duby, ale neohrdnú ani bukmi, javormi a ovocnými stromami. Ich vývoj prebieha v zemi. Samice nakladú asi 60-80 vajíčok do zeme asi do hĺbky 20cm. Po štyroch týždňoch sa z nich vyliahnu pandravy, tie narastú až na dĺžku 6cm a v auguste sa zakuklia. Po 4 až 8 týždňoch sa  z nich vyvinú dospelé chrústy. Tie prežívajú zimu pod zemou v tzv. kuklovej kolíske. Až na piaty rok na jar vylezú zo zeme, spária sa a uhynú v priebehu toho istého leta.
Kedysi býval tento chrobák masovo premnožovaný, ale rovnako často sa aj ničil. V dôsledku používania pesticídov boli zničené milióny chrústov. Dnes už zďaleka nieje taký hojný a z roka na rok jeho početnosť klesá.
liskavka topoľová (melasoma populi)
Hlava a štít čierna, krovky tehlovočervené. Veľkosť dospelého jedinca 1cm. Často ju nachádzame na topoľoch a vŕbach. Samce kladú na spodnú časť listov červené vajíčka. Larvy sú modrozelené, s početnými čiernymi bodkami. Larvy aj dospelé chrobáky sa živia listami stromov. V nebezpečenstve vylučujú osobitný sekrét páchnuci po karbole alebo kyanovodíku, ktorý sa vytvára z topoľových alebo vŕbových listov obsahujúcich kyselinu salicylovú. Larvy bývajú pred zakuklením zavesené dolu hlavou na spodnej strane listov. Dospelé chrobáky prezimujú pod listami. ( príloha č.2 )
váhavec jeľšový (agelastica alni)
Lesklí modročierny alebo fialovo sfarbený chrobák, ktorého vrchná strana je husto a jemne bodkovaná. Dorastá na 6-7mm. Býva veľmi hojný na jelšiach, je to palearktický druh, ktorý k nám bol dovlečený so Severnej Ameriky. Patrí do druhovo bohatej čeľade liskavkovitých (na svete asi 50 000 druhov). Vyskytuje sa na jelšiach často až masový výskyt. Larvy a imága obžierajú listy jelší, ktoré pri veľkom napadnutí obžerú až na žilky. Samce po spárení uhynú, samičky nakladú vajíčka na spodnú stranu listov jelše. Čierne larvy sa vyliahnu po 2 týždňoch a po nasledujúcich štyroch sa v zemi zakuklia. V auguste sa objavuje druhá generácia, ktorá prezimuje.
nosániky, kvetovky, krytonosy a tvrdone
Celú čeľaď nosáčikovitých (curcurionidae) považujeme za lesných alebo hospodárskych škodcov. Často to napovedajú aj ich názvy: nosánik dubový, nosánik lieskový, kvetovka jahodová, nosáčik žaľuďový, tvrdoň smrekový, krytonos kapustový, ...
tvrdoň smrekový (hylobius abietis)
Čiernohnedý, 13mm merajúci chrobák . Krovky a štít často žlto škvrnitý. Vyskytuje sa v Európe a Ázii v ihličnatých lesoch. Príslušník čeľade nosáčikovitých. V mladých smrekových a borovicových  porastoch môžu spôsobiť veľké škody. A to nielen larvy, ktoré samička liahne do koreňov borovice či smreka, ale aj dospelé chrobáky. Larvy vyžierajú drevo a dospelé chrobáky (imága) sa živia kôrou mladých sadeníc. Pri slabšom napadnutí spôsobujú ranky, pri silnejšom úhyn sadenice. Tieto chrobáky sa dožívajú úctyhodného veku (2 až 3 roky)
krasone
Zatiaľ čo krsoň dvojškvrný, či krasoň šesťbodý patria medzi škodce napádajúce mladé dubové výhonky a bukové drevo, prevažná väčšina krasoňov je neškodná, ich larvy žijú v práchnivejúcom dreve, ktoré sa však z lesov odstraňuje a tak ich je stále menej.
pľuzgiernik lekársky (lytta vesicaoria) ♣
Májkovitý chrobák kovovozelenej farby s mäkkými krovkami 12 až 21mm dlhý. Zo spodu šedobiely, jemne ochlpený. Má pomerne dlhé, vláknité tykadlá. V prírode sa objavujú v júni.
Nalietavajú na koruny jaseňov, kde úplne ožierajú listy, po ktorých ostane len žilnatina. Niekedy napáda aj iné príbuzné stromy, čo trvá asi mesiac. Larvy sa po vyliahnutí zdržujú na kvetoch, prichytávajú sa na samotárske včely a tak sa dostanú do ich hniezd kde žijú paraziticky. Neskôr sa menia na druhú larválnu formu ktorá sa mení na nepravú kuklu, z nej sa vyvinie tretia larválna forma, ktorá sa po čase opäť zakuklí. V júni sa objavia dospelé jedince. Pľuzgiernik v ohrození vylučuje sekrét spôsobujúci opuchy.
kováčiky
Zástupcovia čeľade kováčikovitých sú známi svojou schopnosťou dostať sa pomocou špeciálneho mechanizmu z polohy na chrbte späť na brucho. Ich ďalšou spoločnou vlastnosťou je že sú to prevažne škodcovia.
Najväčšími škodcami sú kováčik sivý, ktorý sa hojne vyskytuje na lúkách. Jeho larvy žijú v lesných a poľných pôdach, kde sa živia korienkami, pričom môžu poškodzovať aj mladé sadenice.
Druhým škodcom je kováčik lemovaný. Imága sa vyskytujú na trávnatých okrajoch lesov.
Larvy podobne ako u predchádzajúceho kováčika obžierajú korienky a klíčky rastlín.
chrobáky ničiace škodcov:
lienka sedembodková (coccinella 7-punctata)
Je najznámejší chrobák vôbec. Samica lienky znesie až niekoľko sto lariev.  Jej larva a znej vyliahnutý chrobák skonzumuje za život okolo 600 vošiek. Významne sa podieľa na redukcii počtu vošiek a preto sa chová ako biologická zbraň proti škodcom. Vylučuje žltú tekutinu, ktorá odpudzuje je nepriateľov – strážcov vošiek – mravcov.
bystrušky
húseničiar pižmový (calosoma sycophanta)
Živý sa najmä húsenicami a kuklami motýľov, pričom ich za rok dokáže skonzumovať až 400 a dožíva sa až štyroch rokov. Jeho larvy sa tiež živia húsenicami. Tento druh pokladáme za veľmi užitočný.
zdochlináre
hrobáriky
RAD: BLANOKRÍDLOVCE (HYMENOPTERA)
škodcovia lesných drevín:
hrčiarky
Najznámejšími hrčiarkami  sú hrčiarka listová a hrčiarka ružová.
Hrčiarka listová je veľmi malá (2,5-4mm), čierna so svetlými krídlami presahujúcimi bruško. Vyskytuje sa na duboch, kde na listy samička v máji až júni nakladie vajíčka.
Tieto dráždia rastlinu a tá vytvára dubienky sfarbené od zelena až do červena.
pílovky
Často sa podobajú na osy či sršne a svojím kladielkom pripomínajú lumky. Samičky znášajú vajíčka do dreva ihličnanov, larvy potom vyžierajú chodby, vývoj larvy môže trvať až  3 roky, je to závažný technický a fyziologický škodca dreva. Na druhej strane požierajú drevokazné huby.
hrebenárky
Larvy sa živia ihlicami borovíc.
hrebeňovky
Napádajú borovice, pričom ich larvy závažne poškodzujú predovšetkým mladé ihlice.
ploskanka smreková (cephalcia abietis) ♣
Vyznačuje sa splošteným tvarom tela, je 13cm dlhá, má dlhé niťové tykadlá. Hlava a hruď je čiernej farby s občasnou žltou škvrnou. Zadoček je červenohnedý. Je to ekonomicky najvýznamnejší druh z čeľade ploskaniek. Je to významný škodca smrekových porastov, najmä vo vyšších polohách, kde sa premnožuje. Pri požieraní postupuje od  minuloročných ihlíc do vnútra stromu, takže najmladšie ihlice ostanú ušetrené. U nás je to chronický škodca lesných drevín.
hospodársky významné blanokrídlovce:
včela medonosná (apis mellifera)
V súvislosti so včelárstvom bola rozšírená po celom svete. Patrí k najznámejším druhom hmyzu vôbec a je jediným pravým zdomácneným hmyzom. Sú to producenti medu a významný opeľovači rastlín.
čmeľ zemný (bombus terestris)
Majú v prírode veľký význam pri opeľovaní najmä takých rastlín, ktoré iný hmyz s kratším cuciakom nedokáže opeliť.
mravec hôrny (formica rufa)
Mravce hôrne sa živia prevažne hmyzom (koníky, kobylky, húsenice, …) Sú veľmi užitočné a preto sú chránené.
lumky
Znášajú vajíčka do lariev škodlivého hmyzu napr. píloviek. Robia to pomocou kladielka, ktoré dokážu zavŕtať veľmi hlboko. Najznámejším zástupcom je lumok veľký
žihadlovky
Sú postrachom našich najväčších chrobákov ako napr. chrústov, nosorožtekov, či roháčov, na ktorých larvy znášajú svoje vajíčka. Žihadlovky sú zriedkavý a chránený hmyz. ( príloha č.3 )
osa obyčajná (paravespula vulgaris)
sršeň obyčajný (vespa cabro)
RAD: DVOJKRÍDLOVCE (DIPTERA)
Majú len jeden pár krídiel, druhý sa premenil na krídielka, ktoré slúžia na udržiavanie rovnováhy.
zástupcovia:
bymoľka buková (mikiola fagi)
Meria 4 až 5mm, je malá a nenápadná. Rozšírená je v celej Európe, v bukových lesoch. Oveľa známejšie než imága sú larvy, ktoré nachádzame ako guľovité červeno sfarbené hrčky v skupinách na vrchnej strane bukových listov. Koncom marca z hrčiek vylieta dospelý hmyz. Príbuzné druhy tvoria podobné hrčky na listoch iných stromov.
komár, mucha domáca (musca domestica), mucha tse tse (glossina palpalis) ,
ovad hovädzí,  anofeles škrvnitokrídly (anopheles maculipennis)
Nepríjemný, dotieravý hmyz a prenášači rôznych corôb.
chlpačka veľká (bombylius major)
Dospelé jedince sa živia nektárom, ich larvy však parazitujú v hniezdach samotárskych včiel, kde žerú najskôr kŕmnu kašičku a neskôr aj larvy včiel.
RAD: SIEŤOKRÍDLOVCE
Spomenieme len jedného zástupcu, ničiteľa škodlivého hmyzu – zlatoočku.
Má zelené telo, oči so zlatým leskom a dlhé tenké tykadlá. Na krídlach má len málo pozdĺžnych žiliek. Meria 2,5 až 3cm. Lovia vošky a na ich kolónie kladú aj vajíčka.
Ich larvy (podobné na larvy lienok) sa živia voškami. V súčasnosti sa zlatoočky chovajú pre účely biologického boja proti škodlivému hmyzu.
RAD: MOTÝLE (LEPIDOPTERA)
škodcovia lesných drevín:
obaľovače
Larvy týchto motýľov sa živia mladými výhonkami a púčikmi rastlín na ktoré sú špecializované. Poznáme veľké množstvo obaľovačov. Spomenieme aspoň tie najznámejšie ako obaľovač: zelený, dubový, ovocný, púčikový, smrekový, jedľový, jablčný, slivkový ...
obaľovač slivkový: Spôsobuje známu červivosť sliviek.
obaľovač jedľový: Vyskytuje sa v starších jedľových lesoch, húsenica požiera púčiky jedlí, neskôr sa živí ihlicami.
obaľovač smrekový: Hnedastý motýľ lieta od mája do augusta. Samičky kladú vajíčka na smrekové ihličie. Húsenice, ktoré sa vyliahnu asi o 14 dní obžierajú ihlice. Poškodené ihlice blednú a odumierajú. Pri premnožení býva obaľovač smrekový vážnym škodcom smrekov. 
piadivky
Spomedzi veľkého množstva piadiviek sú najväčšími škodcami lesných drevín:
piadivka zimná: Imága bývajú od septembra do novembra v listnatých, ale aj zmiešaných lesoch. Samička má zakrpatené krídla. Húsenica žije na bukoch, duboch a iných stromoch (aj ovocných). Je to významný škodca listnatých stromov.
piadivka tmvavoškvrnitá: Rozšírená v ihličnatých, najmä v borovicových lesoch. Húsenica sa živí ihlicami stromov. Ožiera ihlice od vrcholku a obvodu do vnútra koruny.  Pri premnožení sa stáva nebezpečným škodcom ihličnatých lesov.
mníšky
mníška zlatokrídla: Pestré, výrazne ochlpené húsenice tejto mníšky žijú spoločensky na ovocných stromoch, duboch a iných drevinách. Spriadajú si na koncoch konárov spoločné pevné siete, v ktorých prezimujú. Ako ochrana pred nepriateľmi im slúžia jedovaté chĺpky zapradené do sietí.
mníška obyčajná: Pri premnožení spôsobuje obrovské škody na smrekovom poraste, ale aj na iných ihličnatých či listnatých drevinách napr. bukoch.
drevotoč obyčajný (cossus cossus)
Fyziologický a technický škodca listnatých stromov. Motýľ je tmavohnedosfarbený s bielosivými škvrnami. Húsenica je sfarbená do červena. Lietajú v júni až júli. Samička kladie vajíčka do štrbín kôry. Po vyliahnutí húsenice požierajú lyko a vytvárajú v ňom chodby. V larválnom štádiu sú až dva roky, kým sa opäť vyvinie motýľ.
podobník sršňový (sesia apiformis)
Tento motýľ merajúci v rozpätí krídiel až 4,5cm sa (ako to už vyplýva z názvu) veľmi podobá na sršňa alebo osu. Preto sa mu vyhýbajú predátory motýľov. Rýchlo lieta za pekných a teplých letných dní nad zakvitnutými lúkami. Ešte aj pri letku vydávajú podobný zvuk ako sršne. Húsenice žijú v chodbách vyvŕtaných pod kôrou topoľov a zimujú dva krát. Preto ho radíme medzi významných škodcov topoľov. ( príloha č.4 )
priadzovce
Predovšetkým sú to škodcovia ovocných stromov. Ich húsenice tvoria husté závojové pradivá. Pri masovom premnožení obaľujú celý strom, ktorý býva dohola obžraný – holožer. Húsenice sa zakukľujú v pradivách. Typickými zástupcami sú priadzovec čremchový a spriadač americký, ktorý k nám bol dovlečený zo Severnej Ameriky.
známe druhy motýľov:
babôčka admirálska (vanessa atalanta)
Je veľmi hojná. Patrí k našim najkrajším denným motýľom.
vidlochvost feniklový (papilio machaon)
Náš najväčší denný motýľ. Je charakteristický svojimi výbežkami na zadných krídlach. Kedysi bol hojný, ale preto, že ľudia ničia jeho nápadné húsenice považujúc ich za škodcov, je stále zriedkavejší. Jeho húsenice žijú na zemiakovej vňati, u nás však zimu neprežijú. ( príloha č.5 )
mlynárik kapustový (pieris brassicae)
Najčastejši denný motýľ, jeho húsenice spôsobujú veľké škody na kapuste či karfiole.
lišaj smrtihlav (acherontia atropos)
Na chrbte má kresbu pripomínajúcu ľudskú lebku. Je sťahovavý, pričom prekonáva vzdialenosť až 4500km, pričom dosahuje rýchlosť až 54km/hod.
moľa šatová
jasoň červenooký (parnassius apollo)
Náš najvzácnejší motýľ a pre svoj pomalý let sa často stáva korisťou zberateľov.
RAD: BLCHY
Nemajú krídla. Známe sú svojimi skákavými orgánmi. Blcha dokáže vyskočiť až do výšky 30cm, čo je viac než 150 násobok jej veľkosti.
 
##### chránený a vzácny hmyz
##### užitočný hmyz
##### škodca
##### ♣ škodca lesných drevín
 
1.4 Boj proti škodcom
V rámci ochrany proti tomuto ničivému elementu sa používajú lapáky, feromónové lapače, vnadenie kmeňov, chemická asanácia a pesticídy proti hmyzu ( najmä v škôlkach ). Proti podkôrnemu hmyzu bolo v roku 2000 použitých  32 tisíc lapákov, z ktorých škodcovia napadli 9 tisíc silno. Feromónových lapačov bolo inštalovaných 38 tisíc kusov, z toho silno nalietnutých bolo 15 tisíc kusov. Pracujú na princípe vyžarovania identickej vône, akú vyžarujú samičky a tým dochádza k odchytu samčekov. Používajú sa feromóny registrované pre použitie na podkôrny hmyz podľa aktuálneho „Prehľadu prípravkov na ochranu rastlín ....“ ( Pheroprax A, Chalcoprax, XL-Ecolure, IT-Ecolure , IT-Ecolure Extra, IT-Ecolure Mega, IT-Ecolure Tubus, PC Ecolure, PCIT Ecolure, ...). U týchto prípravkov je predpoklad, že spĺňajú všetky podmienky pre úspešné nasadenie v boji s podkôrnikmi vrátane štandardne vysokej účinnosti. Vnadenie kmeňov sa používa najmä hneď po kalamite, kedy sa navnadia samotné kmene alebo sa na ne pevne prichytávajú feromónové odparníky. Hmyz zostáva v odparníkoch alebo sa hneď presúva do kmeňa, ktorý je neskôr umiestnený do bezpečného prostredia, kde býva zničený aj s hmyzom. Insekticídy sa použili na 185 tisíc m3 dreva proti podkôrnemu hmyzu, 600 hektárov plochy porastov a 30 hektárov škôlok proti listožravému, cicavému a inému hmyzu. Tieto čísla sa každoročne zväčšujú, hlavne počas kalamitného a pokalamitného obdobia. Preto sa v lesoch odstraňujú prednostne stromy, ktoré sa zlomili alebo vyvrátili pod vplyvom veternej sily. V postihnutých oblastiach sa zvykne stanoviť funkcia podkôrnikového pozorovateľa. Jedná sa o pracovníka, ktorý sleduje stav vývoja populácií podkôrnikov na zverenom území. Veľkosť zvereného územia by sa mala pohybovať v rozsahu 1000-1500 ha. Koordinuje inštaláciu lapačov, ich kontrolu a evidenciu, vyhľadáva ohniská napadnutia, zabezpečuje ich asanáciu - odkôrnením a spálením zvyškov po ťažbe, chemickú asanáciu. Sleduje stav vývoja škodcov a stanovuje najvhodnejší termín pre inštaláciu lapačov, asanáciu kmeňov a podobne. (asanácia =  ničenie škodlivých organizmov v lese )
 
2. PRAKTICKÁ ČASŤ
Uskutočnili sme prieskum výskytu škodcov lesných drevín v oblasti Laskomera. Pri dokumentovaní sme nevynechali ani iný zaujímavý hmyz v tejto oblasti. Zaujímali sme sa predovšetkým o chrobáky, ktoré bolo ľahšie odfotiť a následne určiť.
2.1 ŠKODCOVIA LESNÝCH DREVÍN V SKÚMANEJ OBLASTI
Viac informácii o jednotlivých škodcoch – viď teoretická časť.
lykožrút smrekový ( ips typographus )
Ako prvý sme zisťovali výskyt lykožrúta smrekového. Z tohto dôvodu sme museli vyhľadať feromónové lapače. Tie sme v lokalite Laskomera našli tri, aj keď predpokladáme, že ich bude určite viac. V každom lapači bolo odchytené pomerne veľké množstvo lykožrútov, ale v lapačoch umiestnených v blízkosti rúbanísk ( dva z troch ) bolo lykožrútov podstatne viac, čo poukazuje na zvýšené riziko ich výskytu v takto poškodených častiach lesa.
 
chrúst
Pri rýľovaní v záhrade sa nám podarilo vykopať dve pandravy, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou ide o larvy chrústa, alebo iný príbuzný hmyz.

nosánikovité
V skúmanej oblasti sme našli štyroch zástupcov tejto čelade.
Boli to dlhánik štíhly – neškodný hmyz zdržujúci sa na mrkvovitých rastlinách, tvrdoň deväťsilový – tiež neškodný chrobák zdržujúci sa na deväťsile, ale aj škodcovia nosánik ligurčekový ( otiorrhynchus ligustici ), ktorý poškodzuje pestované byliny, stromy a kri a nosánik škvrnitý (otiorrhynchus multipunctatus ) – škodca listnáčov a ihličňnov.

chlpáčik obyčajný
V jarnom období sa imága zdržujú najčastejšie na kvetoch. Larvy žijú v zemi a požierajú korienky. Pri zvýšenom výskyte sa stáva škodcom stromov.
 
vošky
Sú rozšírené v celom okolí nielen na bylinách, ale aj na stromoch, predovšetkým javoroch.

cifruša bezkrídla ( pyrrhocoris apterus )
Táto bzdocha je v okolí veľmi rozšírená. Požiera plody lipy a cicia aj miazgu stromov.

bzdocha zelená ( palomena prasina )
Všadeprítomný škodca najmä ovocných stromov, plody znehodnocuje zápachom, ktorý slúži na odpudenie nepriateľa.

kováčiky
Z viacerých zástupcov sa nám podarilo odfotiť len jedného, pretože ostatné nám rýchlo ušli. Presne určiť tohto kováčika sa nám nepodarilo. Vo všeobecnosti však kováčiky, predovšetkým ich larvy sú významný škodcovia polí, ale aj lesných škôlok.

fúzače
clytus arietis
Jeho larvy sa vyvíjajú v suchom dreve rozličných listnatých stromov, takže je skôr škodca úžitkového ako živého dreva.
 
bymoľka buková ( mikiola fagi )
V týchto červeno sfarbených hrčkách sa vyvíja larva bymoľky.
 
iné napadnutia stromov
Pôvodcov sa nám nepodarilo pristihnúť pri čine, ale zanechali jasné stopy. Aj keď si všade niesme istý, vo väčšine prípadov má toto na svedomí hmyz.

2.2 UŽITOČNÝ A VZÁCNY HMYZ V SKÚMANEJ OBLASTI
pestroš mravcový ( thanasimus formicarius )
Keď sme tohto chrobáka našli vo feromónovom lapači, mysleli sme si, že to bude škodca.
Až po jeho určení sme zistili, že je to veľmi užitočný chrobák, ktorý sa živí drevokazným hmyzom, jeho larvy sa zas živia kuklami drevokazného hmyzu, ktorý sa nachádza v oblasti kôry drevín.

lienka sedembodková ( coccinella 7-punctata )
Jej vysoká prítomnosť svedčí aj o vysokej prítomnosti vošiek, ktoré jej slúžia ako potrava.

mravec hôrny ( formica rufa )
Jeho mraveniská sa v okolí vyskytujú hojne, čo je veľmi dobre, pretože mravce patria k najužitočnejšiemu hmyzu.
 
bystruška fialová ( carabus violaceus )
Aktívna je v noci, kedy chytá hmyz, slimáky a iné bezstavovce
 
2.3 ZHODNOTENIE VÝSLEDKOV VÝSKUMU
Našim výskumom sme došli k záveru, že stav lesa v Laskomerskej doline a blízkom okolí je pomerne dobrý. Les je vo väčšej miere poškodzovaný človekom, ako škodcami lesných drevín. V lesoch a na rúbaniskách je dostatok feromónových lapačov. Aj keď sme za relatívne krátky čas strávený v hore našli pomerne dosť škodcov lesných drevín, žiadny druh nebol premnožený a tým pádom nepredstavoval  vážnejšie riziko pre túto oblasť. Navyše sme našli dostatočné zastúpenie užitočného hmyzu, ktorý bráni premnoženiu škodcov, ako lykožrút, chrúst či vošky.

ZÁVER
Našim cieľom bolo oboznámenie s problematikou hmyzu a škodcov lesných drevín a zmapovanie ich výskytu v oblasti Laskomerskej doliny a okolia, čo sa nám aj v rámci možností podarilo. V Laskomeri a blízkom okolí sme zaznamenali počas nášho pobytu v teréne vyše jedenásť druhov škodcov lesných drevín, štyri druhy hmyzu, ktorý nám pomáha v boji proti škodcom a množstvo ďalších druhov hmyzu, ktorý sa nám ani nepodaril určiť, či nezostal priestor na to aby sme ho spomenuli. Náš aj keď pomerne časovo krátky výskum by mohol nájsť uplatnenie v budúcom rozvoji tejto lokality.
Podľa nášho názoru by sa totiž v budúcnosti mal klásť väčší dôraz na rozvoj biodiverzity tejto lokality, obmedziť používanie lapačov a radšej podporovať rozvoj užitočného hmyzu v tejto oblasti, ktorý ako to dokazuje náš prieskum tu má dobré podmienky na život. Prehnané množstvo lapačov ho pripravuje o potravu a často krát aj o život, tým že v snahe zadovážiť si ju sám padne do lapača na škodcov ako to bolo aj v prípade nami objaveného pestroša mravcového.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Čeština Hmyz Referát 1329 slov 1.2
Slovenčina Hmyz Referát 4040 slov 0

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.
Meno:
Príspevok:
Ochrana proti SPAMu. Koľko je 2+2?

K dispozícii nie sú žiadne komentáre.
0.073