Termity (Isoptera)

Termity sa zvyknú chybne volať „bielymi mravcami“, hoci s mravcami nemajú skutočne nič spoločné. K tejto chybe dochádza preto, lebo niektoré termity sa vzhľadom i správaním podobajú mravcom. Termita od mravca odlíšime vcelku ľahko – bruško termitov nasadá na hruď širokou plochou, kým bruško mravcov je s ňou spojené tenkou stopkou.

Termity patria medzi hmyz s nedokonalou premenou (neobjavuje sa v ich vývine štádium kukly). Ich najbližšími príbuznými sú šváby. Merajú 2 – 20 mm a žijú predovšetkým v tropických a subtropických oblastiach v miliónových kolóniách, najmä v Afrike a Južnej Amerike, ale niekoľko druhov žije aj v Európe. Najnovšie sa termity stávajú hrozbou pre obyvateľov juhu USA, najmä New Orleansu, kde sa rozmnožil jeden z najničivejších druhov termitov. Predpokladá sa, že sa do USA dostali tesne po 2. svetovej vojne na niektorej z vojnových lodí. V priebehu posledných 10 rokov spôsobili termity v New Orleanse viac škody ako hurikány, záplavy a tornáda dohromady. Tieto agresívne termity žijú v obrovských kolóniách, ktoré majú až 10 000 000 členov. Neodolá im nič. Odhaduje sa, že ročne spôsobia škodu za viac ako 1 miliardu dolárov. Nie je náhodou, že názov termity pochádza z gréckeho slova terma, čo znamená koniec.

Termity sú bylinožravce. V ich tráviacej sústave žijú zvláštne prvoky zo skupiny bičíkovcov, ktoré im pomáhajú spracovať inak nestráviteľnú celulózu. Pre túto schopnosť sú v prírode užitočné, odstraňujú odumreté stromy a iné rastlinné zbytky. Prispievajú k tvorbe pôdy a jej obohateniu. Schopnosť živiť sa celulózou z nich však robí nepriateľa človeka. V Južnej Amerike napríklad neexistujú staré historické knihy. Všetky padli za obeť termitom. Taktiež juhoeurópske štáty, predovšetkým Taliansko, Francúzsko a Španielsko, sužuje hneď niekoľko druhov termitov. Neušetrili ani pápežskú knižnicu vo Vatikáne a napadli aj chrám sv. Marka.

Všetky druhy termitov slepé. Obývajú vlastné nevzdušné stavby so stálou teplotou. V oblastiach s teplým a vlhkým podnebím sú vybudované na povrchu zeme. Na suchých miestach si naopak budujú obydlia pod zemou.
Každý rok sa z termitieho hniezda vyrojí veľký počet hnedých alebo čiernych okrídlených jedincov oboch pohlaví s veľkými, pomerne slabými krídlami. Po niekoľkých minútach vzdušného putovania budúci králi a kráľovné usadajú na zem. Dvoma pohybmi ramien zhadzujú krídla, ktoré sa im v zvláštnom šve odlomia. Samičky pachovými žľazami lákajú samčekov, ktorí ich na mieste oplodňujú.

Potom, čo samička vyberie vhodné miesto, pustia sa spolu s partnerom do práce. Na začiatku robia všetko vlastnými nohami a kusadlami. Pracne vyhĺbia chodbičku a na koniec vytvoria malú komôrku, kde samička nakladie vajíčka. Z nich sa vyliahnu larvy a keď sa vyliahnu bezkrídly robotníci, mení sa spôsob života. Robotníci urobia novú, zvláštnu komôrku pre kráľovský pár a kráľovná ihneď kladie ďalšie vajíčka.

Zatiaľ čo sa samček podstatne nemení, kráľovná postupne narastá do veľkých rozmerov až pripomína veľkú tlstú húsenicu, ktorá má u niektorých druhov 15 – 20 cm a nevie sa už pohybovať. Je to akýsi rodiaci stroj, ktorý je denne schopný naklásť 5 – 30 vajíčok. Za viac ako 20 rokov života ich vyprodukuje okolo 200 miliónov.
Ťažkú prácu v kolónii vykonávajú príslušníci kasty robotníkov. Existujú 2 druhy robotníkov:

1. Malí – roznášajú vajíčka do komôrok, kde ich opatrujú.
2. Veľkí – ich úlohou je získavať potravu a rozširovať termitisko.
Bezkrídle termity sú buď robotníci, alebo bojovníci. Robotníkov sa liahne viac, sú to samčekovia. Bojovníci majú mohutné a dlhé kusadlá vhodné na boj, nevedia sa však sami uživiť, a preto ich kŕmia robotníci.
Ľudia väčšinou vnímajú termity ako veľmi škodlivý hmyz. V ekológii tropických krajín však majú významnú úlohu. Termity tam prevzali životne dôležitú úlohu obohacovať pôdu, recyklovať odumreté drevo a pomáhať tak rásť vegetácii.