Stavba tela vírusov, baktérií a archeónov

Prírodné vedy » Biológia

Autor: janka114
Typ práce: Referát
Dátum: 16.04.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 292 slov
Počet zobrazení: 9 259
Tlačení: 441
Uložení: 465
Stavba tela vírusov, baktérií a archeónov
 
Vírusy:
-  vírusy sa definujú ako nebunkové organizmy
-  veľkosť vírusov je približne 15 – 300 nm
-  z hľadiska štruktúry živých systémov ide o nukleoproteínové častice – skladajú sa z nukleových kyselín (DNA alebo RNA) a bielkovín
-  jednotlivé vírusové častice nazývame virióny, každý virión je zložený z:jednej molekuly nukleovej kyseliny. Nukleová kyselina tvorí genetický základ vírusu, určitý druh vírusu pozostáva buď z DNA alebo RNA (vo viriónoch rastlinných vírusov prevláda RNA). Nukleová kyselina vírusu nesie svojím rozsahom neveľkú genetickú informáciu. Tvorí ju určitý počet génov. Počet génov je rôzny a závisí od typu vírusu. Môže obsahovaťod troch do tristo génov. (baktérie obsahujú dva- až tritisíc génov). Virión je ďalej tvorený kapsidom bielkovinový plášť, ktorým je vírusová nukleová kyselina obalená.  Chráni ju pred vplyvmi vonkajšieho prostredia. Kapsidy majú tvar mnohostena. Každý druh vírusu má charakteristický rozmer a tvar kapsidu. Kapsid aj sprostredkúva väzbu vírusu na bunkovú stenu hostiteľskej bunky (komplex nukleovej kyseliny a kapsida sa nazýva nukleokapsida) Pri niektorých druhoch vírusov sa na povrchu kapsidu nachádza ešte aj tukový obal, ktorý má výčnelky (napr. vírus chrípky)
Baktérie:
-  sú jednobunkové, fylogeneticky príbuzné prokaryotické organizmy, sú rôznorodé, obývajú rôzne biotopy
-  bakteriálne bunky sú oveľa jednoduchšie ako rastlinné alebo živočíšne bunky
-  každá bunka je oddelená od vonkajšieho prostredia pevnou a pružnou bunkovou stenou. Základnou zložkou bunkovej steny baktérií je peptidoglykan, ktorý sa nachádza len pri baktériách, je tvorený aminokyselinami a z látok charakteru cukrov. Podľa stavby bunkových stien, ktorá ovplyvňuje ich farbivosť rozlišujeme: Grampozitívne baktérie: ich bukovú stenu tvorí hrubá vrstva peptydoglykánu (mureínu), je farbiteľná (zadržiava špeciálne farbivo) a neodfarbuje sa organickými rozpúšťadlami. Gramnegatívne baktérie – nad tenkou vrstvou peptytoglykánu ich vonkajšiu membránu tvoria proteíny, lipopolysacharidy a lipoproteíny, z bunkovej steny sa farbivo vymýva.
-  pod bunkovou stenou sa nachádza cytoplazmatická membrána
-   vnútrobunkový priestor vypĺňa cytoplazma, v nej sa nachádzajú ribozómy (menšie než eukaryotické, syntéza bielkovín) a genetický materiál (iba jedna molekula deoxyribonukleovej kyseliny, ktorá je vlastne bakteriálnym jadrom či bakteriálnym chromozómom v – nukleoidom. Bakteriálne jadro nie je od cytomplazmy ohraničené žiadnou membránou, má kruhovitý tvar a je pripojené k vnútornej strane cytoplazmatickej membrány.)
-  na svoj povrch vylučujú baktérie látky slizovitej povahy, zložené prevažne z vysoko molekulových cukrov, ktoré majú ochrannú funkciu. Pri mnohých druhoch tvoria ostro ohraničenú štruktúru – puzdro
-  pri baciloch sa často vyskytuje aj bičík, ktorý umožňuje pohyb v prostredí. Bunky niektorých druhov bacilov môžu mať viac bičíkov. Kokovité baktérie nemajú bičíky, nevykonávajú aktívny pohyb
-  baktérie môžu mať na povrchu aj fimbrie (mnohopočetné vlasovité útvary)
-  z hľadiska vonkajšej štruktúry rozoznávame štyri základné morfologické typy: guľovitý, tyčinkovitý, špirálovitývláknitý. Baktérie guľovitého tvaru sa nazývajú koky a často vytvárajú súbory buniek retiazkovitého (rod Streptoccocus) alebo strapcovitého charakteru (rod Staphylococcus). Môžu tvoriť aj napr. dvojice (diplokoky) alebo štvorice (tetrakoky). Tyčinkovité baktérie sa nazývajú bacily. Baktérie, ktoré majú špirálovito stočené bunky, sú spirily (zvlnené) a spirochéty. (špirálovité). Rozvetvené, vláknité štruktúry tvorí skupina baktérií nazývaná aktinomycéty.
endospóry – sú pokojovým stavom prevažne tyčinkovitých baktérií vznikajúce zhustením ich protoplazmy, veľmi odolné proti vysokým teplotám, extrémnym hodnotám pH atď. Za priaznivých podmienok opäť môžu prejsť do aktívneho vegetatívneho štádia a rozmnožovať sa.

Archeóny:
-  sú jednobunkové, fylogeneticky príbuzné prokaryota
-  stavbou sú porovnateľné s baktériami
-  majú mikroskopické rozmery a tvarovo sú rôznorodé
-  rozlišujú sa u nich rovnaké morfologické typy ako pri baktériách
-  ich vnútrobunková štruktúra je podobná baktériám, zásadné odlišnosti medzi nimi existujú v chemickom zložení makromolekúl, z ktorých sa tieto štruktúry skladajú
-  týka sa to predovšetkým chemických zlúčenín podieľajúcic sa na stavbe bunkovej steny – neobsahuje peptydoglykán, ďalej ribonukleových kyselín, tukov a mnohých enzýmov
Spôsob výživy a rozmnožovania baktérií.
Výživa:
podľa spôsobu získavania hlavného biogénneho prvku – uhlíka – sa delia na:
autotrofné baktérie – primárnym zdrojom uhlíka je CO2
heterotrofné baktérie – primárnym zdrojom uhlíka aú organické zlúčeniny
podľa spôsobu získavania energie:
fototrofné baktrérie – primárnym zdrojom energie je svetelná energia. Ide o fotosyntetizujúce prokaryota a podobne ako rastliny, aj ony majú farbivá (chlorofyly) umožňujúce premenu svetelnej energie na chemickú energiu
chemotrofné baktérie - primárnym zdrojom energie je chemická energia získavaná oxidáciu alebo kvasením organických zlúčenín, pri malej skupine baktérií oxidáciou anorganických zlúčenín
podľa vzťahu ku kyslíku sa delia na:
aeróbne baktérie: na svoju existenciu vyžadujú kyslík
anaeróbne baktérie: na svoju existenciu nevyžadujú kyslík, naopak, pôsobí na ne toxicky
fakultatívne anaeróbne bakérie: môžu rásť za prítomnosti aj neprítomnosti kyslíka.
Rozmnožovanie: 
-  väčšina baktérií sa rozmnožuje priečnym delením – chromozóm sa zdvojí (replikácia), bunka sa predĺži a obidve molekuly DNA putujú k jej opačným pólom. Uprostred sa vytvorí priehradka a bunka sa rozdelí (po rozdelení môžu baktérie zostať spojené a vytvárať charakteristické zoskupenia).
-  za optimálnych podmienok trvá generačná doba 15 – 30 minút
-  pri niekoľkých druhoch je známe aj pučanie, čo je spôsob delenia typický pre kvasinky
-  niektoré skupiny (cyanobaktérie, aktinomycéty) tvoria špecifické rozmnožovacie štruktúry – spóry
-  niektoré sa rozmnožujú aj rozpadom svojich vlákien

Rozšírenie a význam prokaryotických organizmov.
Rozšírenie baktérií:
-  obývajú rôzne biotopy
-  v súčasnosti je známych asi len 5% z celkovo odhadovaného počtu baktérií
-  ako saprofyty v rôznych typoch pôd, v sladkých, morských vodách, vo vzduchu
-  niektoré žijú v symbióze s rastlinami, živočíchmi, človekom
-  niektoré sú parazity – svojimi patogénnymi vlastnosťami spôsobujú závažné infekčné ochorenia, ktoré môžu skončiť aj úmrtím.
-  pôvodcovia  ťažkých hnačkovitých ochorení - Escherichia, Salmonella, Shigella Vibrio
-  pôvodcovia respiračných infekcií: Klebsiella, Streptococcus, Mycobacterium tuberkolosis (tuberkulóza)
-  pôvodcovia pohlavných ochorení: Treponema pallidum(syfilis), Neisseria gonorrhoeae (kvapavka)
Význam baktérií:
-  z ekologického hľadiska majú baktérie nezastupiteľnú úlohu pri obehu – cyklickej premene – látok v prírode mineralizáciou organického materiálu
-  ich schopnosť rozkladať organický substrát sa v prírode uplatňuje v samočistení vodných tokov a človek ju využíva v biologických čističkách odpadových vôd
-  iné baktérie (napr. rod Pseudomonas) pomáhajú pri ekologických haváriách – kontaminácia pôdy, vodných zdrojov ropnými derivátmi alebo rôznymi toxickými látkami
-  vývoj mikrobiálnych insekticídov (k zníženiu zamorenia životného prostredia syntetickými insekticídami) na báze baktérií, so špecifikou voči konkrétnemu druhu hmyzu
v mliekarenstve - metabolická aktivita baktérií pri výrobe syrov, kefírov, jogurtov mliečnymi baktériami
farmaceutický priemysel – výroba antibiotík, vitamínov, enzýmov
kvasný priemysel – výroba organických kyselín
syntéza plnohodnotných bielkovín, sú schopné vytvoriť bielkoviny z odpadových látok v potravinárskych a kvasných výrobách, z celulózových odpadov, z ropy
negatívny účinok baktérií – aktivita patogénych baktérií – morové, cholerové epidémie – v minulosti, mnohé infekčné choroby pretrvávajú
Rozšírenie archeónov:
-  tri hlavné skupiny: metanoarcheóny, haloarcheóny, termoarcheóny – odlišujú sa od seba niektorými základnými fyziologickými vlastnosťami
metanoarcheóny: základná vlastnosť – produkcia metánu redukciou CO2 vodíkom. V bezkyslíkatom prostredí pôd, odpadových vôd a kalov, v tráviacej sústave prežúvavých živočíchov (Methanospirillum)
haloarcheóny – vyznačujú sa schopnosťou rásť v prostredí s vysokým obsahom NaCl (20-26%), niekotré môžu prežívať aj v nasýtenom roztoku 30%. Zástupcovia Halobacterium a Halococcus žijú v silne slaných jazerách – napr. Veľké slané jazero v USA, Mŕtve more. Aj v slaných pôdach, možno ich izolovať zo solených morských rýb.
termoarcheóny – charakteristická redukcia elementárnej síry vodíkom na H2S a rast v prostredí s optimálnou teplotou 70 až 110 oC. Oblasti činných podmorských sopiek, horúce sírne pramene – Thermoproteus. Príslušníci rodu Sulfolobus, naopak, oxidujú síru alebo sírovodík na H2SO4, preto sú schopné žiť vo veľmi kyslých a pritom aj horúcich vodách.
Význam archeónov:
biotechnológie
anaeróbne čistenie mestných odpadových a priemyselných vôd – metanoarcheóny. Pri tomto procese vzniká bioplyn (asi zo 70% tvorený metánom a prímesou iných plynov), ktorý sa používa na vykurovanie
ochrana a obnova životného prostredia – svojimi biodegradačnými vlastnosťami majú veľký význam haloarcheóny. Okrem znižovania obsahu solí v priemyselných odpadových vodách sú schopné rozkladať aj mnohé aromatické uhľovodíky a toxické pesticídy, ktoré sa významne podieľajú na znečisťovaní životného prostredia.
-  Produkujú látky, ktoré sa používajú pri výrobe neškodných plastických látok, schopných rozkladať sa už při vyššej teplote
-  V budúcnosti biologické hutníctvobiometalurgia – ťažba kovov založená na využití metabolickej aktivity mikroorganizmov, medzi nimi aj mnohýh archeónov

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované témy z biológie



Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.031 s.
Zavrieť reklamu