Význam obehovej sústavy človeka

Význam obehovej sústavy človeka
- termoregulačná, prepravná, ochranná funkcia
- rozvádza živiny a kyslík, odvádza odpadové látky a oxid uhličitý
- stavbu a činnosť srdca a ciev
 
Srdce (cor, cardium)
- je uložené šikmo medzi obidvoma pľúcami vo väzivovom vaku – osrdcovníku (pericardium). Umiestnené je v strede medzipľúcia, jeho hrot smeruje doľava dolu. Veľkosť srdca zodpovedá približne veľkosti päste človeka, ktorému patrí.
- dutý nepárový orgán
- stenu srdca tvoria tri vrstvy:
Vonkajšia vrstva - epikard – vonkajší väzivový list na povrchu, ktorý prechádza aj na začiatok ciev, jemná blana
Stredná vrstva – srdcový sval - myokard – špecifická svalovina, ktorá je vzrušivá a vodivá (zabezpečuje prácu srdca a vedenie nervových vzruchov)
Vnútorná vrstva - vnútrosrdie - endokard – vnútorná väzivová výstelka srdca, tvorí cípovité chlopne.
- je rozdelené priehradkou na pravú stranu (prechádza ňou len odkysličená krv) a ľavú stranu (prechádza ňou len okysličená krv).
- každú polovicu tvorí predsieň (atrium) a komora (ventriculus), ktoré sú navzájom oddelené cípovitými chlopňami
- medzi pravou predsieňou a komorou je trojcípa chlopňa (vavula tricuspidalis)
- medzi ľavou predsieňou a komorou je dvojcípa – mitrálna chlopňa (vavula bicuspidalis)
- z ľavej komory vychádza aorta (srdcovnica), z pravej komory vystupuje pľúcna tepna, od komôr sú obe oddelené polmesiačikovitými chlopňami (vavuli semilunaris)
- výživu srdca (prívod kyslíka) zabezpečujú vencovité (koronárne) tepny
- pravá a ľavá vencovitá tepna vystupujú priamo z aorty a rozvetvujú sa na veľké množstvo vlásočníc, prestupujúcich srdcovým svalom
 
- činnosť srdca – zabezpečuje jeho neustále rytmické zmršťovanie a ochabovanie. (toto je prevodový systém srdca, ktorý je aj nižšie, ale možno ho spomenúť aj tu) Zmršťovanie sa nazýva systola, ochabovanie diastola. Srdce trvalo a rytmicky pracuje na základe elektrických vzruchov, ktoré vznikajú priamo v ňom v tzv. prevodovom systéme. Impulzy vznikajú v sínusoatriálnom uzle (SA , predsieňový uzol – časovač srdcového rytmu), ktorý leží pri vyústení hornej dutej žily do pravej predsiene. Zo sínusoatriálneho uzla vedú vzruchy do atrioventrikulárneho uzla (AV, predsieňovo-komorový uzol), ktorý je medzi pravou predsieňou a pravou komorou. Vzruch ďalej pokračuje do Hisovho zväzku (úzka spojka, zväzok svalových vláken, al. Hissov mostík) v medzikomorovej priehradke, ktorý sa delí na pravé a ľavé rameno ústiace do svaloviny komôr ako sieť tzv. Purkyněho vláken
 
- srdce pracuje automaticky a rytmicky.
Pracovný cyklus - začína sťahom predsiení (krv sa vytlačí do komôr) a ochabnutím komôr, plnia sa krvou. Pokračuje sťahom komôr – krv sa vytlačí z pravej komory do pľúc, z ľavej komory do celého tela, do predsiení sa krv vracia (do pravej predsiene z celého tela, do ľavej predsiene z pľúc)
Celý cyklus je riadený autonómnym nervovým systémom a vodivou svalovinou srdca, ktorý pripomína nervové tkanivá – nazýva sa prevodový systém srdca. Je tvorený špeciálnym tkanivom, ktoré má vlastnosti svaloviny a nervového tkaniva.
- činnosť srdca sa môže prejaviť – ozvami, tepom a zmenou elektrických prúdov
- srdcová ozva – zvuk vyvolaný sťahom srdcového svalu a následným uzavretím cípových chlopní – systolická ozva
- diastolická ozva – vzniká uzavretím polmesiačikovitých chlopní
- rýchlosť činnosti srdca sa môže sledovať prostredníctvom počtu tepov za časovú jednotku
- tep – vzniká nárazom krvi na steny aorty pri sťahu komory, u zdravého človeka 70/min, ženy majú vyššiu tepovú frekvenciu, každým tepom sa do tela vytlačí 70 ml krvi
- minútový objem srdca – množstvo krvi prečerpané za jednu minútu, asi 5l
- elektrickým prejavom srdcovej činnosti sú prúdy, ktoré vznikajú činnosťou svalu, dajú sa merať a zaznamenávať – elektrokardiogram EKG, používa sa pri vyšetrovaní srdca
- krvný tlak – tlak v tepnách – systolický, diastolický
Systolický  - najvyššia hodnota tlaku dosiahnutá počas nárazu krvi o stenu aorty
 14 – 16 kPa, 100 – 120 torr (mm Hg, milimetrov ortuťového stĺpca)
Diastolický – najnižšia hodnota na ktorú tlak klesne počas ochabnutia 8 – 100 kPa, 60 – 80 torr, tlak sa meria tonometrom
 
Výživa srdca – pri pracovnom cykle má srdce len minimálnu oddychovú fázu, preto vyžaduje stály a bohatý prísun kyslíka a živín
- to zabezpečuje vlastný srdcový obeh tvorený vencovitými (koronárnymi tepnami)
- vencovité tepny vystupujú z aorty hneď za polmesiačikovitými chlopňami
 
Cievy
- krvné cievy, majú rôzny priemer, koluje nimi krv
Vlásočnice (kapiláry) – tenké, priepustné cievy, ktorých stenu tvorí len jedna vrstva výstelkových buniek, priepustná pre plyny, vodu a niektoré látky v plazme. Ich sieť pristupuje väčšinu tkanív, tvoria prechod medzi tepnami a žilami
- nie sú v tele rovnomerne rozložené
- dôležitá súčasť krvného obehu, 40 miliárd, celková účinná plocha pre látkovú výmenu – 1000 m2
- krv nimi preteká pomaly a rovnomerne, neprejavujú sa tu zmeny tlaku
- na začiatku – prestupuje ich tekutina obsahujúca kyslík a živiny z krvi do medzibunkových priestorov
- na konci - do krvi sa vracia tekutina obsahujúca splodiny látkovej výmeny
- vlásočnice sa spájajú a vytvárajú žilky (venuly) a žily (vény)
Žily (vény) – majú tenkú vrstvu svaloviny a nie sú také elastické ako tepny
- v dolných častiach tela majú chlopne zabraňujúce spätnému toku krvi
- tlak v žilách je veľmi malý, 0,7 Pa – 5 torr, nestačil by na zabezpečenie návratu krvi do srdca
Tepny (artérie) – pevné, pružné (v stenách s elastickými vláknami) cievy vedúce krv zo srdca, ktoré sa rozvetvujú na tepničky (arterioly)
(tu možno spomenúť krvný tlak, pozri vyššie)
 
Na pohybe krvi v žilách sa preto podieľajú ďalšie faktory:
- svalová pumpa – pôsobí stláčaním žíl priečne pruhovanými – kostrovými svalmi
- dýchanie – počas nádychu klesá vnútrohrudníkový tlak a krv je nasávaná do dutých žíl a pravej komory
- sacia sila srdca – vytláčanie krvi zo srdca do tepien uľahčuje odtok krvi zo žíl do srdca
- krvný obeh človeka
- krvný obeh predstavuje sústavu ciev zabezpečujúcu cirkuláciu krvi
- Veľký krvný obeh – (telový) rozvádza okysličenú krv do celého tela a späť do srdca privádza odkysličenú krv z tela:
- okysličená krv prúdi z ľavej srdcovej komory do aorty (srdcovnica) – aorta sa stáča naľavo dozadu do tzv. oblúka aorty z ktorého vystupujú vencovité tepny – ramenno-hlavová tepna (deliaca sa ďalej na pravú spoločnú krčnicu a pravú podkľúčnu tepnu), ľavá spoločná krčnica a ľavá podkľúčna tepna (krčnica privádza krv do hlavy, podkľúčne tepny do horných končatín) – aorta ďalej zostupuje vedľa chrbtice.
- rozlišujeme hrudníkovú aortu (vystupujú z nej tepny privádzajúce krv k hrudníkovým orgánom – napr. pažerák, osrdcovník), brušnú aortu (vystupujú z nej tepny privádzajúce krv k orgánom v brušnej dutine – napr. žalúdok, pečeň)
- rozdeľuje sa na 2 bedrové tepny (privádza krv do malej panvy) – na ne nadväzujú stehnové tepny (zásobujú krvou dolné končatiny)
- odkysličená krv z hlavy a horných končatín vstupuje do hornej dutej žily a z ostatných častí tela do dolnej dutej žily. Obidve potom ústia do pravej srdcovej predsiene.
 
- Malý krvný obeh – (pľúcny) odvádza odkysličenú krv do pľúc, kde sa okysličuje
- odkysličená krv prichádza z pravej komory ľavou a pravou pľúcnou tepnou do pľúc (pľúcna tepna sa vetví na vlásočnice omotávajúce pľúcne mechúriky, do ktorých sa uvoľní oxid uhličitý a z nich sa do krvi vo vlásočniciach dostane kyslík)
- okysličená krv sa pľúcnymi žilami vracia z pľúc do ľavej srdcovej predsiene
 
- prevodový systém srdca človeka
Zmršťovanie sa nazýva systola, ochabovanie diastola. Srdce trvalo a rytmicky pracuje na základe elektrických vzruchov, ktoré vznikajú priamo v ňom v tzv. prevodovom systéme. Impulzy vznikajú v sínusoatriálnom uzle (SA , predsieňový uzol – časovač srdcového rytmu), ktorý leží pri vyústení hornej dutej žily do pravej predsiene. Zo sínusoatriálneho uzla vedú vzruchy do atrioventrikulárneho uzla (AV, predsieňovo-komorový uzol), ktorý je medzi pravou predsieňou a pravou komorou. Vzruch ďalej pokračuje do Hisovho zväzku (úzka spojka, zväzok svalových vláken) v medzikomorovej priehradke, ktorý sa delí na pravé a ľavé rameno ústiace do svaloviny komôr ako sieť tzv. Purkyněho vláken
 
- riadenie činnosti obehovej sústavy
V predĺženej mieche, sa nachádzajú centrá pre riadenie činnosti srdca. Z kardioinhibičného centra vedú vzruchy parasympatické vlákna nervu a z kardioexcitačného centra vedú vzruchy vlákna sympatické. Vzruchy sú vysielané nepretržite, čo sa označuje tonus centier. Na tonus centier pôsobia i vzruchy z mozgovej kôry, pH krvi, Ca, adrenalín a pod. Činnosť srdca je ovplyvňovaná aj reflexne z tlakových receptorov.

- činnosť srdca je riadená z predĺženej miechy
- vegetatívne nervy – parasympatikum a sympatikum
- riadená je aj nervami
- hypotalamom
- autonómnou
- hormonálne