II.A skupina - Berýlium

• meno podľa berylu (kremičitanu berylnatého), ktorý tvorí šesťboké hranoly až 1 m dlhé
• drahokamovými odrodami berylu sú tmavozelený smaragd a svetlomodrý akvamarín

príprava:
1. BeF2 + Mg → Be + MgF2
2. elektrolýza BeF2 pri teplote 800 °C

vlastnosti:
• oceľovosivý, veľmi lesklý, tvrdý, krehký, nekorodujúci kov ľahší než hliník, ktorému sa podobá
• nereaguje s vodou ani vodíkom, ale reaguje s kyslíkom, dusíkom a halogénmi za normálnej teploty
• viaže sa len kovalentnými väzbami
• kryštalizuje v šesťuholníkovej sústave
• pokrýva sa vrstvou oxidu
• ióny Be2+ sa nevytvárajú, ale sú dokázané ióny [Be(H2O)4]2+
• pasivuje HNO3
• praktické využitie má iba oxid berylnatý, ktorý je chemicky a tepelne odolný a používa sa na výrobu tepelných izolátorov, žiaruvzdorných téglikov, ako výmurovka elektrických pecí
• hoci má veľmi malú hustotu (1,85 g . cm–3) má rovnakú mechanickú pevnosť ako železo  je nenahraditeľné v mnohých zliatinách (6 – 7 % prídavok berýlia spôsobuje rovnakú tvrdosť zliatin ako má oceľ)
• pri údere nevznikajú iskry  používa sa na výrobu dlát, hrotov pneumatických kladív na prácu v baniach
• röntgenové a neutrónové žiarenie pohlcuje len veľmi málo  používa sa ako konštrukčný materiál na stavbu jadrových reaktorov
• jeho zlúčeniny sú jedovaté (hlavne plyny a prášky) – v enzýmoch nahradzujú atómy MgII za BeII
• pri ostreľovaní berýlia časticami α bolo r. 1930 objavené neutrónové žiarenie a reakcia 9Be + 4He → 12C + 1n je zdrojom neutrónov v neutrónovej bombe