Akú hrozbu predstavuje skleníkový efekt

Akú hrozbu predstavuje skleníkový efekt:
Otepľovanie atmosféry postupuje ďalej. Podľa meteorologických záznamov bol júl roku 1998 najteplejším mesiacom v histórii a poukazuje na trvalý proces globálneho otepľovania. Toto konštatovanie vyhlásil vo Washingtone viceprezident USA Al Gore. Navyše dodal, že ”už nie je možné ignorovať fakt, že sa niečo deje. To niečo sa volá globálne otepľovanie”. Problematika globálnych klimatických zmien pravdepodobne ovládne svetové dianie v budúcich desaťročiach. Prehlásenie veľkej väčšiny svetových klimatológov je jasné: ak ľudstvo radikálne neobmedzí emisie skleníkových plynov do atmosféry, speje do obrovských problémov. Pokiaľ bude zvyšovanie emisií pokračovať súčasným tempom, priemerná teplota na Zemi by sa mohla zvýšiť asi o 1 st. Celzia za necelých 30 rokov. Odvtedy čo človek chodí po Zemi, sa rýchlosť otepľovania ani len nepriblížila k tak vysokým hodnotám. Aj keď 1 st. Celzia sa môže zdať málo, z hľadiska celosvetovej klímy je to dramatické oteplenie, veď priemerná teplota na Zemi počas poslednej doby ľadovej (pred asi 12000 rokmi kedy ľadovec pokrýval väčšiu časť Európy) bola len o 3 až 5 st. Celzia nižšia ako je v súčasnosti.

3. 1 Ďaľšie možne hrozby:
Vedci tvrdia, že nastávajúce obdobie rýchlych klimatických zmien bude značne nepredvídateľné. Globálna aj lokálna klíma sa môže meniť náhle a nebezpečne. Na základe posledných štúdií sa predpokladá, že tak ako bude narastať priemerná teplota Zeme budeme svedkami stále väčšieho výskytu záplav, ničivých búrok, sucha, požiarov a veľkých teplotných výkyvov. Podľa mnohých klimatológov je otepľovanie atmosféry už dnes príčinou záplav a uragánov, ktoré stále častejšie postihujú viaceré krajiny sveta. Teplejšie podnebie a teplejšie moria spôsobujú väčšiu výmenu energie a kľúčovou mierou prispievajú k vzniku tropických cyklónov, tornád a silných búrok. Tieto väzby neboli definitívne potvrdené, ale posledný vývoj počasia na Zemi nasvedčuje, že silné búrky sú dnes oveľa bežnejšie, ako boli v minulosti. Podľa niektorých meteorológov nárast teploty morí o 3 až 4 stupne ako vyplýva z atmosferických modelov, môže spôsobiť nárast ničivého potenciálu hurikánov až o 50 % a vyvolávať pravidelné búrky, v ktorých rýchlosť vetra bude dosahovať aj 350 km/hod.

Topenie ľadovcov a tepelné zväčšovanie objemu morskej vody môže spôsobiť nárast morskej hladiny a ohrozenie nízko ležiacich oblastí. Predpokladá sa, že otepľovanie atmosféry môže do roku 2030 spôsobiť nárast hladiny morí o 18 cm, pričom rýchlosť tohto nárastu už dnes predstavuje 3 až 10 mm za rok. Ak bude súčasný trend v emisiách skleníkových plynov pokračovať ďalej, očakáva sa že hladina morí sa zvýši o 65 cm do roku 2100. Situácia je o to závažnejšia, že aj keby došlo k stabilizácii koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, vzhľadom na veľkú zotrvačnosť celého klimatického systému, hladina morí bude naďalej stúpať ešte niekoľko desaťročí.

3. 2 Situácia na Slovensku:
Zmenu klímy potvrdzujú aj merania zo Slovenska. V Druhej národnej správe o klimatických zmenách vypracovanej ministerstvom životného prostredia v roku 1997 sa uvádza, že z analýzy doterajšieho vývoja a zmien klímy na Slovensku vyplýva, že:

- Trend priemernej ročnej teploty vzduchu u nás je významne rastúci. V Hurbanove vzrástla priemerná teplota o 1 st. Celzia od roku 1901 s maximom rastu v posledných 7 rokoch. Podobné trendy boli zaznamenané aj na iných miestach Slovenska.
- Trend ročných úhrnov zrážok je významne klesajúci. V Hurbanove predstavuje pokles zrážok asi 90 mm od roku 1901 (čo je 17% z normálu 1961-1990) s minimom v poslednom 14-ročnom období.
- Trend odparovania vody z pôdy je významne rastúci s maximom v poslednom 7-ročnom období.
- Priemerná vlhkosť pôdy je významne klesajúca od roku 1901. Na juhozápadnom Slovensku je tento pokles vyšší ako v iných oblastiach Slovenska.
- Výskyt mimoriadnych hodnôt v období 1981-1994 je oveľa častejší ako pred rokom 1981.

3. 3 Dôsledky pre biosféru
- Otepľovanie Zeme má priamy vplyv na ľudskú úmrtnosť. Výrazné oteplenie prinesie zvýšenie úmrtnosti na kardiovaskulárne a cerebrovaskulárne choroby a vzrastie výskyt chorôb dýchacích ciest.
- Najmä v trópoch sa začnú rozširovať choroby parazitického charakteru (malária, trypanozóma = spavá choroba ...) a je možné, že začnú prenikať do oblastí, kde dovtedy neboli. Vplyvom teplejšieho podnebia sa urýchli vývoj a zvýši výskyt komárov, múch, kliešťov .... teda enktoparazitov prenášajúcich rôzne choroby.
- Otepľovanie bude mať vplyv aj na správanie sa človeka a živočíchov. Živočíchy a ľudia budú migrovať za lepšími životnými podmienkami. Podľa Červeného kríža v roku 1998 vyhnali meteorologické katastrofy viac uprchlíkov ako vojenské konflikty.
 - Mnohé druhy živočíchov a rastlín sa môžu stať ohrozenými alebo úplne vymrieť (napr. letný medveď – hrozí mu vyhynutie do konca storočia). Do roku 2100 by mohla v dôsledku klimatických zmien zmiznúť až tretina prírodných biotopov.
- Severské krajiny budú zo zmien podnebia profitovať v hospodárskej oblasti, ale štáty tretieho sveta budú strácať. Klimatické zmeny zvýšia počet ľudí trpiacich podvýživou o 80 miliónov, z toho 55 až 70 miliónov predstavujú obyvatelia Afriky.
- Ľudia budú trpieť stresom a psychickými problémami. A celková napätá situácia sa môže vyhrotiť a vzniknú lokálne alebo dokonca globálne konflikty.
- Celková zmena klímy bude mať za následok zmeny, ktoré povedú k prírodným katastrofám (napr. záplavám, zemetraseniu), takže ľudský život bude ohrozený i po tejto stránke.