Výroba a zloženie piva

Výroba a zloženie piva
 
Úvod
Túto tému sme si zvolili lebo sme sa chceli dozvedieť viac o pive a jeho účinkoch. V našej práci sme sa zamerali hlavne na výrobný proces piva, jeho zloženie a vplyv na ľudský organizmus. Touto prácou by sme tiež chceli presvedčiť zarytých odporcov akéhokoľvek alkoholu, že alkohol v podobe piva nemusí byť nevyhnutne škodlivý. Teda sa Vám pokúsime priblížiť proces výroby piva vo veľkom aj v malom. Na záver práce sme prispeli niekoľkými informáciami z histórie piva vo svete a na Slovensku. Cieľom tejto práce je hlavne osvetliť jej čitateľovi zložitosť s akou sa pivo v dnešnej dobe vyrába a čo je potrebné k jeho výrobe. Tiež sa snažíme poukázať , ako sme už spomínali, na užitočnosť zlatého moku , na jeho vplyv na ľudský organizmus. V našej prílohe Vám tiež ponúkame mnoho fotografií z oblasti výroby a zloženia piva a pivného priemyslu.

1 Výroba piva
1.1 Proces výroby piva vo veľkom.

Mechanizované systémy na výrobu piva
Pivo je nápoj pripravený hlavne zo sladu, chmeľu a vody. Enzýmy, ktorých činnosť sa pri sušení sladu prerušila, sa vo varni pivovaru znova aktivizujú a pokračujú v štiepení škrobov a bielkovín na rozpustné a skvasiteľné látky. V ďalšom procese výroby sa využíva pôsobenie pivných kvasníc, ktoré vytvárajú alkohol a oxid uhličitý. Výrobný systém je tvorený podsystémami, ktoré zabezpečujú príjem surovín, prípravu sladu, varenie, chladenie mladiny, kvasenie, dokvasovanie, chladenie a filtráciu piva a konečné stáčanie piva do fliaš alebo sudov.

Príjem, uskladňovanie a úpravu sladu
Okrem vody sa pri výrobe piva spotrebuje najviac sladu, ktorý sa musí vopred upravovať. Slad dovezený do pivovaru sa vedie systémom dopravníkov do zásobníka. Na dopravu sa používajú závitovkové a kapsové dopravníky. Prijatý slad zo zásobníka prechádza automatickou váhou do čistiarne sladu. Tu sa zachytávajú najskôr kovové prímesi na magnetickom odlučovači a následne hrubé a jemné nečistoty pomocou sitovej čističky. Vyčistený slad sa uskladňuje v zásobníkoch. Slad sa opäť najskôr čistí, pričom prechádza magnetickým čističom a sitovým čističom. Po vyčistení sa kondiciuje podobne ako obilie pred mletím na múku. Účelom kondiciovania je zvlhčiť obalové vrstvy zrna, aby boli pružné, čo dáva predpoklad, že pri následnom šrotovaní zostanú celistvejšie. Vnútro zrna má zostať suché, aby sa lepšie rozomieľalo. Šrotovaním sladu sa zväčší jeho povrchová plocha a oddelia sa povrchové vrstvy od endospermu. Obalové vrstvy zrna sa využívajú ako filtračný materiál pri filtrovaní sladiny. Na šrotovanie sladu sa používa miagač sladu, ktorý býva štvor alebo šesťvalcový. Slad sa z násypky miagača vedie na prvý pár valcov. Rozdrvené zrno padá na sito. Prechod tohto sita je vedený na druhý pár valcov a prepad padá na spodné sito. Prechod spodného sita je vedený na tretí pár valcov miagača. Jemné častice prepadnú oboma sitami a obchádzajú nasledujúce dvojice valcov miagača. Okrem sladu sa pri výrobe piva používajú aj ďalšie látky súhrne nazývané surogát. Sú to napríklad jačmeň, ryža, cukor a iné. Upravený slad a surogáty sa skladujú v zásobníkoch a dopravujú do varne.

Varňa
Vystieranie
Varňa môže byť jedno alebo dvojpodlažná. Podľa toho sa rmuty alebo sladina z kadí či paniev vypúšťa alebo čerpá. V pivovarníctve sa ako kaďa označuje nevyhrievaná nádoba a ako panva sa označuje nádoba vyhrievaná. V technologickom procese varne sa najskôr do vystieracej kade dávkuje vlažná voda, teplá 30 až 35 °C, sladový šrot a surogáty. Na 100 kg sladu sa pridáva 500 až 600 litrov vody a asi 10 kg surogátov. Surogáty sa pridávajú na zvýšenie trvanlivosti a kvality piva. Čas vystierania je asi 15 minút. Dochádza pritom k prvej fáze enzymatickej činnosti.

Rmutovanie
Potom nasleduje rmutovanie. V našich pivovaroch sa rmutuje na tri, prípadne dva rmuty. Pri trojrmutovom spôsobe sa postupuje tak, že tretina obsahu vystieracej kade sa prečerpá do rmutovacej panvy, ohreje sa na 50 °C s výdržou 5 až 10 minút, pričom dochádza ku štiepeniu bielkovín. Potom nasleduje ohrev na 70 °C s výdržou 15 až 25 minút, kedy dochádza ku scukornateniu škrobov. Nasleduje 15 až 45 minútový var, ktorým sa zastaví činnosť enzýmov. Prvý rmut sa pri intenzívnom miešaní prečerpá späť do vystieracej panvy, čím sa jej obsah zahreje na teplotu prvej výdrže, teda 50 °C. Znova sa jedna tretina obsahu vystieracej kade prečerpá do rmutovacej panvy a postup sa opakuje. Obsah panvy sa zohreje na 70 °C s výdržou a potom sa varí. Takto získaný druhý rmut sa prečerpá späť do vystieracej kade, čím sa jej obsah zohreje asi na 70 °C, čo je teplota druhej výdrže. Znova sa tretina vystieracej kade prečerpá do rmutovacej panvy a po ohriatí a povarení sa prečerpá do vystieracej kade. Teplota vystierky stúpne na 73 až 78 °C a proces rmutovania je skončený. Celý postup trvá asi 5,5 hodiny. Rmut je dokonale scukornatený, tmavý a rýchlo sedimentuje. Na dĺžke výdrží závisí kvalita piva.

Scedzovanie a chmeľovar
Hotový rmut sa prečerpá do scedzovacej kade. Tá má sitové dno. Dno je tvorené viacerými segmentmi. Scedzovacia kaďa má otočný kyprič, na ktorého ramene je sústava nožov. Kyprič nožmi urovnáva vrstvu mláta, ktorá sa usadzuje na dne. Mláto asi po polhodine vytvorí na dne potrebný filtračný koláč. V jeho spodnej časti sú obalové vrstvy jačmeňa, ktoré najrýchlejšie sedimentujú. Nad nimi sú hrubšie častice sladu - krupice a na vrchu je sladová múka. Cez túto vrstvu sa sladina filtruje a vyteká z jednotlivých segmentov dna samostatnými rúrkami. Najskôr je kalná a preto sa čerpadlom vracia späť do scedzovacej kade. Čistá vytekajúca sladina sa dopravuje do mladinovej panvy. Ak z niektorého segmentu vyteká kalná sladina, pretože filtračný koláč nad segmentom je porušený, ventil na príslušnej rúrke sa uzatvorí, až pokiaľ sa filtračná vrstva neobnoví.

Keď sa po odtečení sladiny objaví na dne vrstva mláta, začne sa filtračný koláč vysladzovať. Pri vysladzovaní sa filtračný koláč kropí horúcou vodou, čím sa vylúhujú z mláta zbytky sladiny. Pritom sa mláto prerezáva nožmi kypriča do hĺbky asi 50 mm nad sitové dno. Celková výška vrstvy filtračného koláča býva asi 30 cm. Po vysladení sa mláto vyhrnie z kade von. V mladinovej panve sa sladina varí. Cieľom je odpariť podľa potreby 8 až 12 % prebytočnej vody, zastaviť činnosť enzýmov, vyzrážať časť bielkovín, ktoré tvoria horké kaly a do mladiny pridať chmeľové látky. Časť z nich sa pridáva v priebehu varenia a časť tesne pred koncom varu. Var sa končí po vyzrážaní hrubých vločiek kalu. Potom sa mladina cedí na chmeľovom cediči, kde sa na sitách oddelí chmeľové mláto. Chmeľové mláto prechádza ešte závitovkovým lisom, ktorý dokonale oddelí jeho tekutú zložku. Ak sa pri výrobe piva pridáva iba chmeľový extrakt, chmeľový cedič a lis sa nepoužívajú.

Panvy sú väčšinou kruhové nádoby s dovnútra klenutým duplikátorovým dnom. Vyhrievané sú tlakovou parou a majú miešadlo alebo cirkulačné čerpadlo. Vyrobené sú z medi, alebo nehrdzavejúcej ocele. Spotreba pary pri rmutovaní je 10 až 13 % a pri varení mladiny - chmeľovare 20 až 25 % hmotnosti spracovávanej várky.

Po skončení chmeľovaru sa z mladiny vo vírivej kadi odstraňuje kal. Vírivá kaďa je tvorená valcovou nádobou z nehrdzavejúcej ocele, ktorá má tangenciálny vstup na mladinu. Musí sa do nej vmestiť celý var. Mladina do nej vstupuje rýchlosťou 10 m/s. Vplyvom rotácie kvapaliny sa kalové častice sústreďujú v blízkosti stredovej zvislej osi nádoby. Odtiaľ sa kaly vypustia cez otvor v kužeľovom dne nádoby. Z vírivej kade sa mladina prečerpáva do doskového chladiča, kde sa ochladí z teploty asi 95 °C na požadovanú teplotu 5 °C. Optimálna zákvasná teplota je 4 až 6 °C. Pri chladení sa mladina súčasne sýti kyslíkom potrebným pre proces kvasenia.

Podsystém na kvasenie piva - spilka
Hlavné kvasenie sa robí v kvasných kadiach. Celý priestor spilky sa vychladzuje na 5 °C. Kvasné kade sú oceľové smaltované nádoby, v ktorých je inštalovaný chladiaci had, ktorým preteká ľadová voda. Na 10 metrov kubických obsahu kvasnej kade sú potrebné 2 metre štvorcové chladiacej plochy. V spilke sú kvasné kade, v ktorých je mladina v rôznom stupni kvasenia. Ochladená mladina privedená z varne sa zakvasuje pivovarskými kvasnicami z propagačnej stanice, v ktorej sa kvasnice rozmnožujú. Na 100 litrov mladiny sa pridáva 0,5 litra kvasníc. Doba kvasenia trvá približne toľko dní, aká je stupňovitosť mladiny, vyjadrená obsahom objemových percent alkoholu.

Pri kvasení sa uvoľňuje z mladiny CO2. Na konci kvasenia sa na povrchu piva vytvorí súvislá hustá hnedá pena tvorená kvasinkami, zbytkami chmeľu, sladu a bielkovinami. Po skončení kvasenia sa z kvasnej kade zvlášť vypustí mladé pivo, usadené kaly a pena. Kaďa sa vypláchne vodou. Mladina kvasená v kadiach sa dokvasuje v ležiackej pivnici. V súčasnosti sa presadzujú namiesto kvasných kadí cylindricko-kónické tanky s objemom 35 až 250 m3. Sú to stojaté, tepelne izolované‚ valcové nádoby, vybavené chladiacim systémom v plášti pod izoláciou. Bývajú vyrobené z nehrdzavejúcej ocele. Prebieha v nich kvasenie aj dokvasovanie.

Ležiacka pivnica.
V ležiackej pivnici dozrieva pivo v ležiackych tankoch. Dokvasovanie prebieha pri teplote 1 až 2 °C. V prvej fáze prebieha dokvasovanie pri atmosferickom tlaku, pričom sa pivo zbavuje pachov. Potom sa uzatvorí ventil a dokvasuje sa za mierneho pretlaku v atmosfére . Tým sa zvýši obsah CO2 v pive na 0,3 až 0,4 % hmotnosti. Bežné výčapné pivo dozrieva 3 až 5 týždňov, ležiaky až 12 týždňov. Čím je teplota piva pri dozrievaní nižšia, tým je dozrievanie dlhšie a pivo je kvalitnejšie a trvanlivejšie. Hotové pivo sa stáča z niekoľkých tankov súčasne kvôli dosiahnutiu vyrovnanej kvality piva.
Ležiacka pivnica a obsah ležiackych tankov sa chladí prúdiacim vzduchom. Ležiacke tanky sú oceľové, z vnútornej strany smaltované.

Chladenie a filtrácia piva.
Pivo z ležiackych tankov alebo z cylindricko-kónických tankov obsahuje jemný kal, vzniknutý hlavne pri dokvasovaní. Preto sa pivo filtruje. Filtráciou piva sa dosiahne jeho čírosť a vyššia stabilita. Pivo z ležiackych tankov prechádza najskôr doskovým dochladzovačom. Na chladenie sa v ňom využíva ľadová voda. Až po dochladení je pivo filtrované, najskôr v naplavovacom sviečkovom filtri a následne vo filtri doskovom.

Fľašková a sudová stáčiareň
Vyrobené pivo sa expeduje vo fľašiach s korunkovým uzáverom alebo v KEG sudoch. KEG sudy sú trvalé prepravné obaly z nehrdzavejúcej ocele. Majú objem 25 až 50 litrov. Môžu byť izolované polyuretanom. Dajú sa sterilne plniť aj narážať, udržia tlak. Pivo sa z nich čapuje pretlakom CO2. KEG sudy nahradili skôr používané sudy hliníkové, ktoré boli najčastejšie 50 litrové, z vnútornej strany eloxované alebo natreté vhodným lakom. Neboli dostatočne tesné, avšak na rozdiel od KEG sudov zniesli nešetrné zaobchádzanie pri manipulácii, napr. kotúľanie a hádzanie z korby auta.
Pivo sa tiež plní do plechoviek, ktoré sú z vnútra potiahnuté fóliou z umelej hmoty. Plechovky mávajú obsah 0,33 a 0,5 litra.
Najviac piva sa však expeduje vo fľašiach s objemom 0,33 a 0,5 litra. Pivo sa od doskového filtra prečerpáva do stáčacích tankov. Moderné stáčacie linky sú pretlakové, čo zabraňuje uvoľňovaniu CO2 z piva. Palety s prepravkami naplnenými vrátenými fľašami sú z nákladných áut zložené na dopravník, ktorým sú vedené k depaletizátoru. Prepravky s prázdnymi fľašami sa dostávajú do vykladača fliaš. Ten fľaše pneumaticky vyberá z 1 až 6 prepraviek naraz a ukladá na niekoľkoradový doštičkový pásový dopravník, ktorý ich dopravuje k umývačke. Pri doprave sa odstraňujú rozbité fľaše a dopĺňajú sa nové. V umývačke sa fľaše najskôr vystriekajú teplou vodou, máčajú v kúpeli 1 až 2 % lúhu sodného pri teplote 55 °C až 85 °C. Potom sa vystriekajú roztokom teplého lúhu sodného, odlúčia sa etikety a znova sa vystrekujú teplou, vlažnou a nakoniec chladnou vodou. Tento postup sa môže nie podstatne meniť v závislosti od použitého typu zariadenia.Čisté fľaše ďalej postupujú jednoradovým dopravníkom na automatickú prehliadačku s fotoelektrickým snímačom, kde sa kontroluje čistota fliaš. Fľaša znečistená alebo s poškodeným hrdlom sa automaticky vyraďuje. Fľaše ďalej postupujú do plničky a uzatváračky. Kvalitné ležiacke pivá sa ešte pasterizujú v tunelovom pastéri. Proces pasterizácie pri teplote 65 °C s ochladením na 10 až 15 °C trvá asi 2 hodiny. Potom sa na fľašky lepia etikety.
Pivo sa môže pasterizovať aj na doskových pastéroch zaradených pred stláčací tank. V takom prípade sa pivo zohrieva z 2 až 6 °C na 65 °C s výdržou 30 sekúnd a nasleduje ochladenie na pôvodnú teplotu.
Fľaše do prepraviek ukladá pneumaticky vkladač fliaš. Plné prepravky idú do paletizátora. Plné palety sa expedujú, prípadne ešte predtým skladujú.

1.2 Proces výroby piva v bodoch.
1.) Príjem sladu Slad sa privezie do pivovaru kde sa nechá zhruba 1 mesiac odležať, po mesiaci sa rozomelie na tzv. sladovú tuč.
2.) Vystieranie  Vystieranie prebieha vo varni vo vystieracej kadi kde do procesu výroby vstupuje druhá hlavná surovina výroby piva , teda voda. Proces pasírovania teda miešania sladu s vodou prebieha pri teplote 52°C.
3.) Rmutovanie Rmutovanie je proces, pri ktorom enzymatický komplex obsiahnutý v slade štepí zložité polysacharidy na skvasitelné cukry. Rozhodujúce sú v tomto procese teploty 63°C a 72°C teda optimálne teploty pre pôsobenie enzýmov.
4.) Scedzovanie Po rmutovaní sa celé dielo prečerpá do scedzovacej kade, kde sa po 30 minútach vytvorí cediaca vrstva pevných podielov a prebieha vlastná filtrácia, teda oddelenie kvapalného podielu (sladiny) od pevného podielu (sladového mlátu (kalu.))
5.) Chmelovar Filtrovaná číra sladina prichádza do mladinovej panvy a do varného procesu vstupuje tretia dôležitá surovina chmeľ. Varením sladiny s chmeľom po dobu 120 minút prechádzajú ušľachtilé horké látky chmeľu do roztoku a výsledkom je horká mladina.
6.) Chladenie Horká mladina sa čerpá vysokou vtokovou rýchlosťou do víriacej kade, kde dochádza k oddeleniu horkých kalov. Následne je ,už číra mladina, schladená v jednostupňovom doskovom chladiči na zákvasnú teplotu 8°C.
7.) Kvasenie Schladená a prevzdušnená mladina sa po zakvasení spodnými pivovarskými kvasnicami (Saccharomyces cerevisiae) pridáva do uzavretých nerezových cylindrokonických tankov (CKT). Pri kvasení dochádza k premene skvasitelných cukrov na alkohol a CO2.
Teplota kvasiaceho zeleného piva sa udržuje na max. 11°C. Hlavné kvasenie prebieha u výčapných pív 7 dní u špeciálnych 7 - 14 dní.
8.) Zhromažďovanie CO2 Pri hlavnom kvasení vzniká plynný CO2, ktorý sa zhromažďuje a po vyčistení od ďalších plynov a mechanických nečistôt je niekoľko stupňovou kompresiou skvapalnený. Takto získaný CO2 je v pivovare využívaný ako pretlačné médium pri manipulácii s pivom, čo zabraňuje nežiadúcej oxidácii piva.
9.) Ležiacka pivnica Po prekvasení sa mladé pivo schladí a po odčerpaní usadených kvasníc sa uloží do sudov do ležiackej pivnice. Tam v uzavretých tankoch pri tlaku 1,0 atmosféry a teplote do 2°C dochádza k dozrievaniu piva a špecifikácii jeho chuti. Výčapné pivá ležia približne 20-30 dní, ležiaky a špeciálne pivá 60 dní niektoré aj 100 dní.
10.) Filtrácia Po odležaní a následnej laboratórnej kontrole jednotlivých ležiakových tankov sa naráža pivo na filtráciu. Filtrácia prebieha na sviečkovom kremíkovom filtri, kde po dokonalom odfiltrovaní kvasiniek dostáva pivo iskru.
11.) Oddelenie pretlačných tankov Filtrované pivo je pred stáčaním uskladnené v oddelení pretlačných tankov sudovej a fľaškovej stáčiarne. V tomto oddelení je rovnako umiestnený aj stroj na pasterizáciu piva, ktorým sú ošetrené všetky pivá. Pred samotným stáčaním je opäť prevedená laboratórna skúška.
12.) Stáčiareň V stáčiarni sa pripravené fľašky a sudy vymyjú, naplnia, prebehne lepenie etikiet kontrola plnosti a zátkovanie. Po uzavretí sú fľaše plnené do prepraviek a skladané na palety.
13.) Výstupná kontrola Z každej stočenej šarže sú odoberané hotové výrobky do úschovnej miestnosti, kde sú uchované pre prípadné reklamácie a ďalej sú výrobky podrobované laboratórnym analýzam. Až po laboratórnej výstupnej kontrole je stočená šarža exportovaná k odberateľom.
14.) Expedícia Hotové pivo balené na paletách je nakladané do áut a rozvážané k odberateľom.
Postup výroby piva sa v každom pivovaru trochu líši a je niečím špecifický a to dodáva každému pivu inú chuť a špecifické vlastnosti.
1.3 Domáca výroba piva
Vo svete je veľmi rozšírenou zábavou domáce varenie piva. Američania, Austrálčania, Briti, Belgičania, Novozélanďana sa predbiehajú v domácom varení piva. Varí sa dokonca aj v Nemecku a ďalších krajinách. Vyrobiť pivo v domácich podmienkach nie je totiž žiadny kumšt a zvládne to každý. Dá sa na to ísť rôznymi spôsobmi. Doporučuje sa začať tým najjednoduchším. Kúpite si súpravu obsahujúcu práškový, alebo tekutý extrakt a kvasnice. Oboje rozmiešate v hrnci s patričným množstvom vody. Vody menej či viacej, závisí to od toho čo hodláte uvariť, čí desiatku, dvanástku alebo silnejší zlatý mok. Pokiaľ chcete vyšší obsah alkoholu prisypte cukor, nechajte päť dní kvasiť, potom prelejte do PET fliaš a nechajte najmenej 10 dní uležať a pivo je pripravené ku konzumácii. Pokiaľ všetko spravíte podľa návodu, ktorý je priložený v súprave a nenastanú iné neočakávané udalosti, budete šokovaný kvalitou výsledku. Prečo je to také jednoduché? Pretože to najzložitejšie za Vás urobil výrobca extraktu. Prášok nie je nejakým rozomletým sladom. Pri jeho výrobe sa postupuje ako u výroby piva vo veľkom. Všetko prebieha niekde v pivovare úplne rovnako ako keď sa varí pivo. Keď je všetko hotové, má dôjsť ku kvaseniu. Tu sa však proces preruší a špeciálnou technológiou sa mladina vysuší. Proste sa z nej dostane von voda. Vy si kúpite extrakt ktorý rozriedite vo vode ( vy tam vlastne tu vodu vrátite) a pokračujete ako v pivovare, avšak v malom. Samozrejme spôsobom  pre malé množstvá. Každý pivovar chce mať z mála veľa. Túto stratégiu im prenechajte a pokiaľ sa neuskromníte a zostanete u kvality, výsledok Vás skutočne prekvapí. Až sa Vám toto podarí, môžete vyskúšať sladový extrakt a chmeľ si zavaríte sami. K tomu nepotrebujete nič naviac než nejaký varič. Pokiaľ možno nie kuchynský sporák v paneláku. Ten sa dá tiež  použiť avšak v tomto prípade je nutné upozorniť okolie a to kvôli „vôni“ ktorá vzniká pri varení. Pokiaľ nájdete varič inde, než v kuchyni, bude to jednoduchšie.
2 Zloženie a liečivé ucinky piva
2.1Pivo, vitamíny a ďalšie dôležité látky pre výživu a zdravie človeka
Pivo je disperznou sústavou rôznych zlúčenín. Naviac ide o koloidný roztok rôznych makromolekúl- bielkovín, nukleových kyselín, sacharidov a lipidov. Chemické zloženie piva sa mení v širokom rozpätí. V závislosti od extraktu pôvodnej mladiny a stupni prekvasenia obsahuje pivo asi 2 až 6 % extraktívnych látok. Hlavnou súčasťou extraktu sú sacharidy ( dextriny, mono a oligosacharidy, maltóza, maltotrióza, pentóza.). Asi 6 až 9 % extraktu tvoria dusíkaté látky. V pive sú okrem iného aj polyfenolové látky (cca 100 až 180 mg/l), horúce látky z chmeľu (cca 15 až 40 mg/l), farbivá (melanoidiny), glycerol, lipidy, heterocyklické látky a vitamíny. Energetická hodnota 10° piva sa pohybuje okolo 1500 kJ/l a u 12° 1800 kJ/l. Pivo ako kvalitný isotonický nápoj ( s nadľahčením by sme ho mohli označiť za najdostupnejší iontový nápoj) s dostatkom vápnika, horčíka a ďalších prvkov s antioxidačným účinkom, dostatkom celej škály vitamínov B, bez obsahu tuku, pritom s dostatočným energetickým potenciálom a s nízkym obsahom alkoholu môže zasiahnuť do viacerých oblastí prevencie a liečby. Z pivovarského pohľadu je výborné, že práve prostredníctvom piva sa dá vďaka jeho perfektnej nutričnej vyváženosti a fyziologickým efektom, pri rozumnej konzumácii veľmi dobre uplatniť pozitívny vplyv alkoholu. Naviac vysoký obsah vody v pive (cca 92%) umožňuje oproti iným alkoholickým nápojom účinne uhasiť smäd. Vyšší obsah vody v pive zabraňuje dehydratácii organizmu.
Pivo je málo kalorické - má menej kalórií ako väčšina džúsov, mlieko či jogurt. Obsahuje až 92% vody. K ďalším mimoriadne významným zložkám piva tiež patrí enzým, ktorý chráni telo pred žalúdočnými vredmi, horčík, ktorí pôsobí ako prevencia pred vznikom obličkových kameňov, či antioxidanty, ktoré vás zase chránia pred rakovinou štítnej žľazy a čriev.
Pivo neobsahuje žiadny cholesterol. Naopak obsah stopových prvkov z neho robí nevyčerpateľnú zásobáreň nepostrádateľných, zdraviu prospešných látok. Okrem už spomínaného horčíka je to napríklad vápnik, ktorý je základnou stavebnou zložkou pri tvorbe kostí a zubov, upravuje činnosť svalstva a pomáha regulovať zrážanlivosť krvi. Sám o sebe by svoju úlohu korektne plniť nemohol. Jeho ukladaniu napomáha fosfor, ktorý je v pive tiež zastúpený, rovnako ako draslík, či sodík, ktoré pre zmenu slúžia ako regulátory telesných tekutín.Keď hovoríme o pive, nemôžeme zabudnúť ani na vitamíny skupiny B(např. niacin, kyselinu panthotenovou, pyridoxin, riboflavin a kyselinu listovou..), ktoré sú v tomto nápoji hojne zastúpené. B1- thiamin pomáha spracúvať sacharidy, B2- riboflavin zasa uvoľňuje energiu zo sacharidov a tukov a spolupracuje tiež  pri trávení bielkovín, čím sa významnou mierou podieľa na výžive buniek. Nemôžeme zabudnúť ani na B – pyridoxín, ktorý podporuje správne fungovanie centrálneho nervového systému a červených krviniek.
Už dlhšiu dobu je známe, že rozumné pitie piva má na zdravie človeka blahodárne účinky. Asi najviac sa hovorí o pozitívnom vplyve alkoholu na zníženie počtu kardiovaskulárnych chorôb. Kardiovaskulárne choroby (CVD) predstavujú v našich zemepisných šírkach hlavnú príčinu úmrtnosti- až 65% populácie umiera na komplikácie asterosklerózy, infarkty myokardu, cievnych mozgových príhod.
Dnes už málokto spochybňuje fakt, že alkohol v malých a pravidelných dávkach má pozitívny vplyv na zdravie konzumenta. Alkohol obmedzuje vznik srdcových ischemických chorôb, znižuje úmrtnosť na infarkty myokardu a cievnych mozgových príhod. Alkohol má aj mnoho ďalších pozitívnych vplyvov pri rozumnej konzumácii, ako napr. ukľudňujúci vplyv na psychiku, znižuje stresy, podporuje krvný obeh, znižuje krvný tlak. Ale zostaňme len u jeho vplyve na znižovanie úmrtnosti spôsobenej CVD. Všeobecne sa dá povedať, že úmrtnosť sa u striedmych konzumentov znižuje o 20 až 50% oproti úplným abstinentom či naopak alkoholikom.Je preto neuveriteľné , že pivo, národný nápoj, často spojované s opilstvom a alkoholizmom, môže byť liekom spojujúcim radu pozitívnych vzájomne sa citlivo doplňujúcich účinkov.
2.2 Rozdelenie možností využitia piva v medicíne
A. Prevencia kardiovaskulárnych chorôb
Pivo pozitívne ovplyvňuje spektrum krvných tukov, znižuje hladinu cholesterolu, zvyšuje hladiny tzv. dobrého cholesterolu a znižuje hladinu tzv. zlého cholesterolu. Naviac sú v ňom obsiahnuté "proticholesterolovo" pôsobiace polyfenoly, látky s antioxidačným účinkom. Cholesterol sa mení v rizikový až oxidačným vplyvom tzv. volných radikálov. Ostatné faktory rizika predstavuje nedostatok tekutín, vitamínov, vápnika a ďalších prvkov, nesprávny životný štýl a stresové situácie. Aj v tejto sfére má pivo čo ponúknuť - jednak tým, že obsahuje dostatok kvalitnej vody a zabraňuje dehydratácii organizmu a jednak tým, že obsahuje alkohol, ktorý tu  pôsobí ako antistresový liek, rozširuje cievy, podporuje krvný obeh a znižuje tak riziko srdcových ochorení. Pivo obsahuje tiež radu vitamínov, hlavne skupiny B. Z minerálov to sú predovšetkým vápnik a horčík, ale aj zinok, železo, fluór a meď. Kardiológovia doporučujú ako "liečebnú dávku" pravidelnú dennú konzumáciu 2 - 3 pív, pochopiteľne bez cigariet. Asteroskleróza a riziko infarktu myokardu sa u mužov objavuje asi o 10 rokov skôr než u žien, mali by preto s pitím piva začínať skôr, v takých 20 - 30 rokoch, a ženy asi v 40-tke. Pokiaľ však začnú v 50-tke, ani vtedy ešte nie je neskoro.
B. Prevencia osteoporózy
Je daná obsahom vápnika (1 liter piva predstavuje 7 % dennej spotreby vápnika) a horčíka (1 liter predstavuje 40 % dennej spotreby horčíka).
C. Prevencia Alzheimerovej choroby
Môže byť pozitívne ovplyvnená obsahom vitamínu B2, posilujúceho nervovú aktivitu a obsahom kremíka, ktorý brzdí absorpciu hliníka v tele. O hliníku je známe, že podporuje vznik Alzheimerovej choroby.

3 História piva
3.1 Pivo v starovekom svete
Pivo aj víno sú staré ako ľudská civilizácia. Pivo je však z týchto dvoch kvasených nápojov staršie a jeho pôvod pravdepodobne predchádza vynájdeniu chleba. Na konci minulého, ale aj na začiatku tohto storočia sa verilo, že kolískou piva bol Egypt. Potvrdzovali to všetky zachované nápisy na kamenných doskách, alebo texty z pyramíd v Sakkáre z konca 4. a zo začiatku 3. tisícročia pred n.l. Zoznamovali nás s výrobou a používaním piva vo všetkých epochách Horného aj Dolného Nílu. Až neskôr sa začali prekladať hlinené tabuľky, nájdené v starých mestách dávno zaniknutých civilizácií, najmä v povodí riek Eufratu a Tigrisu, ktoré zmenili pohľad na históriu piva. Nikto predtým s určitosťou nevedel, že Sumeri, Akkádi, Babylónčania a Asýrčania zhotovovali pivo z obilia.Ako dosvedčujú viacerí vedci, pre prvé správy o výrobe kvasených nápojov z obilia musíme ísť až do dávnej Mezopotámie. Najstarší písomný záznam o pive pochádza z roku 4000 pred n.l. z Mezopotámie, kde sa píše o jačmennom pive. Z roku 2000 pred n.l. sa zachoval presný opis postupu varenia piva vo faraónových pivovaroch.

3.2 Dejiny piva na území Slovenska
V našich krajinách je prvá zmienka o pivovaroch v zakladacej listine Vyšehradskej kapitoly z roku 1080. Píše sa v nej o desiatke, o chmeli a spomínajú sa traja sládkovia (Sesulin, Sobik, Geston), ktorí mali pravo variť pivo pre kapitolu a priľahlé obce. Od 13. storočia sa varilo pivo pre vlastnú potrebu v domácnostiach, neskôr v osobitných miestnostiach, ktoré boli predchodcami pivovarov. Postupne sa varenie piva stalo výsadou štátu, šľachty, cirkvi a obci. V roku 1407 sa spojili českí sládkovia a vytvorili cechy, ktoré dbali na poriadok pri varení piva, pretože staré pivovary boli zariadene na ručnú prácu. Varňa, kde sa pivo varilo, bola tmava miestnosť plná štipľavého dymu, vznikajúceho na priamom ohnisku. Sladovne boli zatuchnuté, podobajúce sa chlievom. Kvasiarne a sklady sa často podobali kobkám, v ktorých boli väznení politickí a náboženskí odporcovia vtedajších režimov.

Po Bielohorskej bitke nastal všeobecný finančný a mravný úpadok. V pivovarníctve sa rozšírili povery a zaklínania. Zlom nastal v druhej polovici 18. storočia, kedy český sládek Poupe zaviedol a uplatnil dovtedy nevídaný poriadok a empirický spôsob výroby piva vyzdvihol na vedeckú úroveň. Zaviedol spodné kvasenie a určil presne prepočty a postup výroby. Jeho pokračovateľom bol ďalší uznávaný pivovarnícky odborník českého pôvodu K.J.N. Balling, profesor na českej technike. Ten vynašiel cukromer a ako prvý na svete určil tzv. "pivnú váhu" a stupňovitosť. V období priemyselnej revolúcie v 19. storočí nastal priemyselný rozvoj pivovarníctva a vo väčších mestách sa zakladajú meštiacke pivovary. V tomto čase, v roku 1842, sa založil plzensky pivovar Prazdroj a v Bratislave to bol Steinov pivovar, založený v roku 1870 a pôvodne umiestnený v priestoroch pod terajším Novým mostom (mostom SNP). Ako to bolo so zakladaním ostatných veľkých pivovarov na Slovensku?

Tu sú ich názvy a rok založenia: Vyhne 1473, Ilava 1635, Hlohovec 1722, Bytča 1786, Poprad 1812, Košice 1857, Michalovce 1867, Martin 1893, Nitra 1893, Topoľčany 1958, Rimavská Sobota 1966, Hurbanovo 1967, Veľký Šariš 1967, Banská Bystrica 1971, Trnava 1974. Po revolúcii sa aj u nás rozšírilo zakladanie malých pivovarov pre potreby jednej krčmy, poprípade malého okolia. To umožňuje aj varenie špeciálnych druhov piva. Niektoré pivovary produkujú iba jediný druh piva, zatiaľ čo iné majú vo svojej ponuke aj tucet rôznych výrobkov. Na svete je približne 5000 pivovarov, v ktorých sa vyrába okolo 15000 značiek piva. Na Slovensku je len 15 pivovarov a varenie piva je v nich ohrozené napriek tomu, že produkujú zlatý mok, ktorý patrí medzi najlepšie na svete.

4. Pozitíva a negatíva vplyvu piva na organizmus
Predovšetkým pivo, ako všetko dobré a prospešné, je vo veľkých množstvách škodlivé. Aj keď v pive je len malé množstvo alkoholu, predsa len môže po nadmernej konzumácii spôsobiť žalúdočné problémy, opilosť, v krajných prípadoch otravu alkoholom. Ak by sa toto nadmerné požívanie opakovalo môže vzniknúť riziko závislosti na alkohole. Tieto dôsledky môžu mať zlý dopad na celý život človeka.

Ďalej hrozí, že pivo sa stane len odrazový mostík k tvrdšiemu alkoholu, alebo čo je ešte horšie, pivo sa s ním skombinuje. A tu už vonkoncom nejde o priaznivé účinky piva ale iba o alkohol a alkoholické opojenie. Doslova by sa dalo povedať že pivo je zneužívané. Naviac pri pití piva si mnoho ľudí zapáli cigaretu čo ešte viac škodí ľudskému organizmu. No riziko hrozí aj nefajčiarom. Pivo sa podáva v krčmách a baroch, ktoré sú často veľmi zafajčené takže tak či tak dýchame škodlivý dym. Takže pivo so sebou prináša veľké riziko v podobe alkoholu a aj cigariet. Lenže pivo má aj mnohé priaznivé účinky. V prvom rade priaznivo vplýva na ľudský organizmus. Pivo obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov. Pivo sa tak stáva výborný doplnok k strave, ktorý môže nahradiť rôzne multivitamíny a tabletky s minerálmi. Pivo slúži vďaka vysokému obsahu vody, nízkej kalorickej a nutričnej hodnote, nulovému obsahu tuku a skvelej chuti ako výborný nápoj, ktorý zdravo uhasí smäd.

Na druhú stranu pivo pôsobí blahodarne aj na psychické zdravie človeka. V malej miere alkohol obsiahnutý v pive môže pomôcť uvolniť stres a oddýchnuť si. Navyše konzumácia piva je z časti aj spoločenská aktivita, pri ktorej sa stretávame s priateľmi, porozprávame sa so svojimi známymi. To všetko podporuje relaxačný efekt piva, takže pivo je ideálny nápoj na večerné posedenie s priateľmi po celodennej robote. Tak ako aj minca tak aj pivo má svoje dve stránky. Tú dobrú, ktorá v malom množstve prospieva organizmu a tú zlú, alkoholickú, po jeho nadmernom požití. Pivo je dobrý sluha ale aj zlý pán. Je len na nás, ktorú jeho vlastnosť si vyberieme. Ak ho budeme konzumovať striedmo a s rozumom tak eliminujeme skoro všetky jeho záporné vlastnosti, a tak neostanú iné ako tie blahodárne a zdraviu prospešné.

Záver:
Po preštudovaní všetkých faktov o pive a všetkých jeho vlastnostiach, zvážením jeho pozitívnych aj negatívnych vplyvov sme došli k záveru, že pivo by nemalo byť posudzované negatívne, ale naopak malo by byť prijaté a tolerované v spoločnosti ako prospešný a zdravý nápoj. Vo svojej práci sme zjednodušene opísali výrobu piva, jeho zložky (slad, chmeľ a voda), jeho zloženie z pohľadu chemického a nutričného, a jeho vplyv na ľudský organizmus.

Ciele, ktoré sme si stanovili považujeme za naplnené. S pomocou dostupných literárnych a iných prameňov popisujeme zloženie piva tak ako ho poznáme dnes. Práca sa prioritne zameriava na opis mechanizovanej výroby sladu, jej podsystémov na príjem, skladovanie, máčanie, klíčenie jačmeňa, hvozdenie a úpravu sladu. Tiež popisuje mechanizovaný systém výroby piva, jeho podsystémy na príjem, uskladňovanie, varenie, kvasenie a spracovanie piva.
Naším prvoradým cieľom bolo oboznámiť čitateľa s výrobou a zložením piva a myslíme si, že sa nám to podarilo.