Vznik a vývoj európskych štátov Francúzska, Anglicka a Svätej rímskej ríše
Popíšte vznik a vývoj európskych štátov Francúzska, Anglicka a Svätej rímskej ríše
- Charakterizujte
francúzsko-anglické vzťahy a opíšte priebeh storočnej vojny
- Uveďte dôsledok storočnej vojny pre vnútropolitický vývoj v
Anglicku
- Charakterizujte podstatu boja o investitúru
- Pomocou mapy vymenujte územia súčasnej Európy, ktoré pokrývala Svätá
rímska ríša
Pomôcky: Historická mapa- Stredná a južná Európa v XIV. a XV. stor.(Atlas svetových dejín, 1.diel, Pravek- stredovek, s.
29)
- vzájomné vzťahy medzi týmito dvoma krajinami boli tradične zlé
- korene tohto sporu siahajú až do roku 1066,
kedy sa normandský vojvoda Viliam I. Dobyvateľ vylodil v Anglicku a v bitke pri Hastingse ho definitívne dobil
- bo dobití sa nechal
korunovať za anglického kráľa, no to sa nepáčilo francúzskym kráľom, voči ktorým bol Viliam a jeho predchodcovia lénnikmi a rovnaké
postavenie od neho vyžadoval francúzsky kráľ aj teraz, hoci Viliam ako anglický kráľ pochopiteľne lénnikom nebol
- navyše oba
panovnícke rody boli počas histórie viac či menej spríbuznené, takže si navzájom robili nároky na ten druhý trón
- roku 1328 smrťou
francúzskeho kráľa Karola IV. vymrela kapetovská dynastia v priamej línii
- nárok na trón si na základe príbuzenstva robil anglický
kráľ Eduard III., no francúzska šľachta namiesto neho uprednostnila Filipa VI. z vedľajšej vetvy, rodu Valois
- okrem toho Filip si chcel
podmaniť flanderské mestá, ktoré boli strategickým odberateľom anglickej vlny, čo bolo pre anglické hospodárstvo mimoriadne dôležité
odvetvie hospodárstva
- práve tieto snahy viedli k rozpútaniu storočnej vojny(1337-1453)
- v prvej fáze vojny malo prevahu Anglicko,
keď roku 1346 zvíťazilo v bitke pri Crécy(na strane Francúzov tu zahynul český kráľ Jen Luxemburský) a roku 1356 v bitke pri Poitiers
- neusporiadaní francúzski rytieri nedokázali odolať skvelej anglickej lukostreľbe
- po týchto bojoch vo vojne obrat a Francúzi dobili do
konca 14. stor. späť stratené územia
- posledná fáza vojny sa začala roku1414a rok nato utrpeli Francúzi zdrvujúcu porážku pri
Azincourte, čo využil anglický kráľ Henrich V. a stal sa francúzskym regentom
- proti tejto anglickej nadvláde sa zdvihlo všeľudové
povstanie, na čelo ktorého sa roku 1429 postavila Jana v Arcu, ktorej sa podarilo na čele armády oslobodiť obliehaný Orleáns
- rok nato
ju zajali Burgunďania, ktorí ju za 10 000 zlatých predali Angličanom, bola súdená a 30.mája ju ako bosorku upálili(rehabilitovaná 1456)
- napriek tomu Francúzi dosiahli konečné víťazstvo v storočnej vojne bitkou pri Castillone
- v dôsledku porážky v storočnej vojne sa
Anglicko dostalo do hlbokej krízy, ktorá vyústila do tzv. vojny dvoch ruží, ktorá trvala 30 rokov a bola ukončená sobášom medzi Henrichom
Tudorom a Alžbetou Yorkskou
- nástupom tudorovskej dynastie sa v Anglicku otvorila cesta k stabilizácii pomerov a novému mocenskému
vzostupu v 16. storočí
- podstatou boja o investitúru, jedného z najvýznamnejších sporov stredoveku, kde oproti sebe stáli pápež ako
najvyšší predstaviteľ cirkevnej a rímskonemecký cisár ako predstaviteľ svetskej moci, je právo dosadzovať vyššie cirkevné úrady
-
pápež Gregor VII. zakázal duchovným prijať cirkevný úrad z rúk laika, čo porušil nemecký kráľ Henrich IV., ktorý dokonca vyhlásil
zosadenie pápeža, načo pápež reagoval exkomunikovaním kráľa
- Henricha pod hrozbou exkomunikácie opustili jeho prívrženci a tak sa v
januári 1077 vybral za pápežom do Canossy prosiť o odpustenie a prijatie späť do cirkvi
- boj o investitúru bol ukončený tzv. wormským
konkordátom v roku 1122, kde bol nastolený kompromis- biskupa volí cirkev za prítomnosti kráľa, ten mu ako prvý odovzdá žezlo, potom
nasleduje odovzdávanie berly a prsteňa
- z politického hľadiska vyhral kráľ, no z historického hľadiska pápež preukázal svoju prevahu
nad svetskou mocou
Zones.sk – Zóny pre každého študenta