Vznik a vývoj európskych štátov Francúzska, Anglicka a Svätej rímskej ríše

Vznik a vývoj európskych štátov Francúzska, Anglicka a Svätej rímskej ríše

Popíšte vznik a vývoj európskych štátov Francúzska, Anglicka a Svätej rímskej ríše

- Charakterizujte francúzsko-anglické vzťahy a opíšte priebeh storočnej vojny

– Uveďte dôsledok storočnej vojny pre vnútropolitický vývoj v Anglicku

– Charakterizujte podstatu boja o investitúru

– Pomocou mapy vymenujte územia súčasnej Európy, ktoré pokrývala Svätá rímska ríša

Pomôcky: Historická mapa- Stredná a južná Európa v XIV. a XV. stor.(Atlas svetových dejín, 1.diel, Pravek- stredovek, s. 29)

– vzájomné vzťahy medzi týmito dvoma krajinami boli tradične zlé

– korene tohto sporu siahajú až do roku 1066, kedy sa normandský vojvoda Viliam I. Dobyvateľ vylodil v Anglicku a v bitke pri Hastingse ho definitívne dobil

– bo dobití sa nechal korunovať za anglického kráľa, no to sa nepáčilo francúzskym kráľom, voči ktorým bol Viliam a jeho predchodcovia lénnikmi a rovnaké postavenie od neho vyžadoval francúzsky kráľ aj teraz, hoci Viliam ako anglický kráľ pochopiteľne lénnikom nebol

– navyše oba panovnícke rody boli počas histórie viac či menej spríbuznené, takže si navzájom robili nároky na ten druhý trón

– roku 1328 smrťou francúzskeho kráľa Karola IV. vymrela kapetovská dynastia v priamej línii

– nárok na trón si na základe príbuzenstva robil anglický kráľ Eduard III., no francúzska šľachta namiesto neho uprednostnila Filipa VI. z vedľajšej vetvy, rodu Valois

– okrem toho Filip si chcel podmaniť flanderské mestá, ktoré boli strategickým odberateľom anglickej vlny, čo bolo pre anglické hospodárstvo mimoriadne dôležité odvetvie hospodárstva

– práve tieto snahy viedli k rozpútaniu storočnej vojny(1337-1453)

– v prvej fáze vojny malo prevahu Anglicko, keď roku 1346 zvíťazilo v bitke pri Crécy(na strane Francúzov tu zahynul český kráľ Jen Luxemburský) a roku 1356 v bitke pri Poitiers

– neusporiadaní francúzski rytieri nedokázali odolať skvelej anglickej lukostreľbe

– po týchto bojoch vo vojne obrat a Francúzi dobili do konca 14. stor. späť stratené územia

– posledná fáza vojny sa začala roku1414a rok nato utrpeli Francúzi zdrvujúcu porážku pri Azincourte, čo využil anglický kráľ Henrich V. a stal sa francúzskym regentom

– proti tejto anglickej nadvláde sa zdvihlo všeľudové povstanie, na čelo ktorého sa roku 1429 postavila Jana v Arcu, ktorej sa podarilo na čele armády oslobodiť obliehaný Orleáns

– rok nato ju zajali Burgunďania, ktorí ju za 10 000 zlatých predali Angličanom, bola súdená a 30.mája ju ako bosorku upálili(rehabilitovaná 1456)

– napriek tomu Francúzi dosiahli konečné víťazstvo v storočnej vojne bitkou pri Castillone

– v dôsledku porážky v storočnej vojne sa Anglicko dostalo do hlbokej krízy, ktorá vyústila do tzv. vojny dvoch ruží, ktorá trvala 30 rokov a bola ukončená sobášom medzi Henrichom Tudorom a Alžbetou Yorkskou

– nástupom tudorovskej dynastie sa v Anglicku otvorila cesta k stabilizácii pomerov a novému mocenskému vzostupu v 16. storočí

– podstatou boja o investitúru, jedného z najvýznamnejších sporov stredoveku, kde oproti sebe stáli pápež ako najvyšší predstaviteľ cirkevnej a rímskonemecký cisár ako predstaviteľ svetskej moci, je právo dosadzovať vyššie cirkevné úrady

– pápež Gregor VII. zakázal duchovným prijať cirkevný úrad z rúk laika, čo porušil nemecký kráľ Henrich IV., ktorý dokonca vyhlásil zosadenie pápeža, načo pápež reagoval exkomunikovaním kráľa

– Henricha pod hrozbou exkomunikácie opustili jeho prívrženci a tak sa v januári 1077 vybral za pápežom do Canossy prosiť o odpustenie a prijatie späť do cirkvi

– boj o investitúru bol ukončený tzv. wormským konkordátom v roku 1122, kde bol nastolený kompromis- biskupa volí cirkev za prítomnosti kráľa, ten mu ako prvý odovzdá žezlo, potom nasleduje odovzdávanie berly a prsteňa

– z politického hľadiska vyhral kráľ, no z historického hľadiska pápež preukázal svoju prevahu nad svetskou mocou