Štvrtok, 2. októbra 2014, meninyLevoslav, zajtra Stela
Dnes prezretých 10998 študentských prácOnline: 1279 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Prírodné vedy » Fyzika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Kométy

Autor: Dievča Butterfly (22)
Hodnotenie: 4.8
Dátum: 17.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 943 slov
Počet zobrazení: 3313
Tlačení: 368
Uložení: 404
Kométy s veľkými chvostami su pozorovatelsky neprehliadnutelné úkazy na oblohe. V minulosti prichod kazdej velkej kométy  vyvolával paniku, ludia verili, že sú znamením choroub, vojny alebo iných neštastí. Dnes sa sotve niekto bojí ich objavenia ne našej oblohe práve naopak tešia sa na ne nielen hvezzdári, ale ja statný ludia, ked už pre nič iného, tak jôli ich kráse na tmavej nočnej oblohe.

Kométy sú mimozemské kozmické objekty. Dlho však boli pokladané za atmosferické úkazi, až Tycho Brahe dokázal, že kométa z roku 1577 bola vzdialenejšia ako mesiac a teda bola astronomickým objektom.  Edmont Hally v roku 1705 zislit že niektoré kométy sa pravidelne vracajú k Slnku. Dokázal, žejedna z nich bola vyditelná až tri razy, a predpovedal jej návrat. Na rozdiel od takmer kruhových drách planét, dráhy komét okolo Slnka su pretiahle elipsi so Slnkom v jednom z jej ohnisk.

Kométy sú v podstate snehové gule, res. Zlepenec kameia a ladu so zamrznutými prachovými materialmi a plynmi, s priemerom nikolko kilometrov. Ked sa kométa priblíži k slnku  z jej povrchu unikajúce plyny vytvoria okolo jadra hlavu kométy, riedky obal s priemerom až 100 tisíc km. Tlak snečného žiarenia a slnečný vietor vytrhávajú z hlavy kométy jednotlivé molekuli a prachvé častice, ktoré ženu od komety v smere od slnka. Tak vzniká chvost kométy, ktorý moze byt dlhý až stovky milionov km. Hlava aj chvost sa roplinú v medziplanetárnom priestore. Kométa pri každom návrate k slnku stráca  asi jednu tisícinu svojej hmotnosti až nakoniec z nej ostane iba teleso a malo rozpustného materialu pozliepaného do kopy špinavým ladom. Občas sa stáva, že kométy sa rozpadajú na viac kusov a zanikajú. Kométy ako chladné telesá nemajú vlastný zdroj svetla, svietia predovšetkým fluorecensciou slnečného svetla. Väčšinu komét, možno vidiel len dalekohľadom, volným okom len najasnejšiu. Vzhlad kométy sa vyrázne mení vzdialenostou od slnka.

Do súčasnosti bolo dostatočne presne pozorovaných a katalogyzovaných viac ako 1200 komét. Výrazne sa prejavuje rozdial medzi krátkoperiodickými a dlhoperiodickými kométami. Medzi krátko-periodické kométy zaradujeme tie, obežnú dobu menšiu ako 200 rokov  a ich dráhy su približne v rovine ekliptiky.Väčšina z krátkoperiodickývh komét má afelium v blízkosti dráhy Jupitera. Potvrdzuje to teoriu, že práve vplyvom gravitácie Jupitera sa z dlhoperiodyckých stávajúp krátkoperiodické. Vzniká tak Jupiterova rodina komét s dobou obehu pod 20 rokov. Doposial poznáme viac ako 200 krátkoperiodických komét, z toho niekolké su stratené alebo rozpadnuté.

Dlhoperiodické kométy majú obežné doby nad 200 rokov a ich dráhy su orintovné voči ekliptike lubovolne so sklonom pod 0 stupnou do 180 stupnov. Neraz zachádzju na svojej dráhe až do vzdialenosti 100 000 AU. Takýchto komét sme doteraz zanamenali viac ako tisíc, z toho je opet niekolko rozpadnutých alebo zaniknutých. Dráhy viacerých komét sú si velmi blízke, t.j. majú podobné elementy dráh.ámejsia je Kreutzova skupina komét, ktoré sa natolko tesne priblizujú k slnku, že sa často vyparia v jeho koróne. Pravdepodobne ide o úlomky povodnej velkej rozpadnutej komety.

V roku 1950 predložil Jan Hendrik Ootr hypotézu, že na hraniciach slnečnej sústavy sa nachádza velká zásobareň komét, pozostatok z cias formovania slnecnej sustavy. Viedli ho k tomu viaceré indície:

1. Doposial nebola pozorvaná kométa, ktorá by k nám prichádzala z medzihviezdneho prostredia, teda po hyperbolickej dráhe. Iba niekolko komét sa dostalo na hyperbolicku dráhu vplyvom gravitačného posobenia velkých planét.
2. Vacsina dlhoperiodických komét k nám prichádza na dráhach s afeliom okolo 50 000 AU.
3. Neexistuje dominantný smer, z ktorého by dlhoperidické kométy prilietali, taze zasobaren komá musi mat gulový tvar obopinajúci slnečnú sústavu.
U vacsini kratkoperiodickych komet sa da dopocitat k ich povodnej drahe a ukazuje sa, ze tie tiez prisli z Oortovho oblaku komet a az posobenim velkych plane boli zachytené medzi kratkoperidické komety. Statisticky predpokladáme, za sa tam nachadza okolo biliona kometarnych jadier. Ich suhrnna hmotnot je vsak velmi nizka, iba okolo 50 hmotnosti zeme.

Podla Oortovej hypotezi kométy vznikli sucasne s planétami z tej istej hmloviny a postupne ich rusive posobenie planet vyvrhovalo do velkých vzdialeností od slnka, kde tvoria Oortov oblak komet. Neskor priblizenia slnka k inym hviezdam pri jeho ceste galaxiou posielaju naspet castyi z nich do blizkosti slnka.

Kazdorocne je objavenych niekolko novych vlasatic a pozoruju sa navraty perodických komet. No prichod velkých a dobre pozorovatelných vlasatíc je vzacnostou. V poslednych rokoch sme mali historicky vynimocnu prilezitost vidiet na oblohe dve velmi jasne kometyHyakutake a Hale- Bopp.

Opis niekolkych planet:

Gale(C/1894G1)
- kométa s najdlhsouobeznou dobou
Najdlhsiu,estespolahlivo urcenu obeznu drahu ma kometa Gala, 985 rokov. Kometu objavil Walter Gale 1. aprila 1894 v Australii. Okolo slnka sa pohybuje po eliptickej drahe a excentricitou 0,99 sklonenej k ekliptike pod uhlom 87 stupnou. Najblizsie k slnku sa priblizi na 0,89 AU, najdalej od slnka sa vzdiali na 195,6 AU

Skiff ( C/1999 J2 )
- najvdalenejsia kometa od slnka
Kometu Skiff objavil B. Skiff 13. mája 1999 z Lowellovho observatoria. Kometa sa vzdaluje od slnka po hyperbolickej drahe sklonenej k rovine ekliptiky pod uhlom 86,41 stupov. Najblizsie k slnku bola 5. maja 2000, vo vzdialenosti 7,12 AU. Je teda kometou, ktora sa k slnku priblizila najmenej zo vsetkych znamych komet.

Tunguzská katastrofa
- posledná zrážka Zeme s kometou
V poslednom odbobí do atmosféry Zeme vniklo väščie teleso z madziplanetárneho priestoru 30. juna 1908. Očití svedkovia ho videli ako žiaru letiacu oblohou, pricom zanechávalo za sebou dlhý stĺp dymu. Po 7 hodine ráno miestneho casu ezplodovalo vo výške asi 5 km pri rieke Poskamenná Tunguzka na sibíri v Rusku.

Prvá vedecká expedícia prišla na miesto katastrofy až v roku 1927, teda devätnást rokov po výbuchu. Napriek tomu sa očakávalo, že v mieste výbuchu sa ešte nájdu stopy po úlomkoch meteoritu. Boli tam však iba stojace holé olámané kmene stromov v centre výbuchu a v okrohu 40 km okolo nivh vuvrátený les.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Kométy Referát 492 slov 0

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.
Meno:
Príspevok:
Ochrana proti SPAMu. Koľko je 2+2?

Meno: kim
Pridané: 14/05/2009 18:40
nemete tu niečo o :PLANETA ZEM
0.043