Nové Mesto nad Váhom

História mesta

V 14. storočí sa mesto sformovalo v stredoveké opidum. Ďalšie osudy mesta sú spojené s osudmi beckovho hradu, keďže sa stalo trvalou súčasťou panstva. Ctibor zriadil v roku 1414 v meste Augustiansku prepozitúru, prestavil v slohu gotickom staršiu románsku baziliku a jeho syn Ctibor II. opevnil mesto hradbami. Opevnenia však neodolali husitským výpravám na Považí. V roku 1428 husiti spustošili kraj od Bratislavy až po Nové Mesto nad Váhom a vrátili sa do Uherského Brodu, kde zanechali trvalú posádku. Ctibor z obavy pred novými výpravami dal r. 1430 znovu opevniť. Hradby boli z menej trvanlivého materiálu, preto boli pre husitov slabou prekážkou a v roku 1431 a 1432 mesto znova dobyli. Po smrti Ctibora II. sa mesto dostalo v roku 1434 do vlastníctva Pavla Bánfyho, nového majiteľa Beckovského hradu.

Mesto sa postupne stáva dôležitým obchodným strediskom na západnom Slovensku. Na výročných jarmokoch a týždenných trhoch sa vymieňal rôzny tovar, mesto vyvážalo na Moravu víno, bolo vážskym prístavom pre plte, ktoré sa plavili dolu Váhom až po Dunaj. V roku 1550 Ferdinand I. dal mestu výsadnú listinu a ňou zbavil obyvateľov mesta závislosti na Beckovskom hrade. Obyvatelia už nemuseli pracovať na kráľovských hradoch, mohli vysádzať vinice a obrábať kopanice bez daní. Mesto držalo okrem ďalších výsad i právo meča právo konať jarmoky, na ktorých jeho obyvatelia boli oslobodení od trhových poplatkov.

Rozvoj mesta spomalili nájazdy Turkov, ktorí spustošili mesto po prvý raz v roku 1599 a zajali veľa obyvateľov. V roku 1605 vtrhli do mesta hajdúsi Štefana Bocskayho, ktorí zajali veľa občanov. V auguste toho istého roku obsadili mesto českí rytieri, potom vojsko Ferdinanda II. Roku 1624 zahubilo vojsko v meste okolo 500 ľudí. Počas povstania Fraňa Rákoczyho obsadilo mesto cisárske vojsko generála Schlika, ktorý dal podpáliť Kochanovského dom, od ktorého požiar sa rozšíril a zničil takmer celé mesto. Po bitke na bielej Hore v roku 1620 sa do mesta prisťahovalo mnoho majstrov z Čiech a Moravy, ktorí posilnili existujúce remeslá. Z cechov boli najdôležitejšie súkennícky, čižmársky, kožušnícky a hrnčiarsky.

Dňa 30.3.1668 sa tu konalo zasadnutie zastupiteľstva Nitrianskej župy, na ktorom potvrdili zemiansku listinu Martina Petroviča, ktorého pravnukom je maďarský básnik Šándor Petöfi. Dňa 6.6.1622 bola v meste uložená uhorská kráľovská koruna s ostatnými korunovacími klenotami, ktoré z Trenčína prevážalo do Šoprone 2000 vojakov. V decembri r. 1805 po bitke pri Slavkove hostilo mesto ruského cára Alexandra I.

Vznik priemyselných podnikov v 19. storočí bol zameraný na spracovanie poľnohospodárskych produktor a na výrobu výrobkov pre poľnohospodárov: J. Kraus výrobňu rumu a likérov, A. Friedler továreň na mydlo. Mali tu pálenice aj J. Lövinger, G. Herzog, a E. Taus. H. Tauber založil továreň na podkovy a iné výrobky zo železa. Podobný sortiment mala aj továreň Reisa, kde sa vyrábali najmä vidli, reťaze a klince. Výhodná územná poloha mesta vytvárala vhodné podmienky na pestovanie obilnín, cukrovej repy, krmovín. Pôdu vlastnili rodiny veľkostatkárov: Hezegovci, Wachtlovci, Kühnovci, Tausovci, Schlezingerovci, Lányovci, Kľúčovskovci, Stánkovci, Várnovci.

Základné údaje
Nové Mesto nad Váhom leží pri hlavnej ceste Bratislava - Žilina, na malebnom Považí, pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do úrodnej nížiny ohraničenej poslednými výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom. Zviditelnilo sa na starej obchodnej ceste vedúcej Považím, ktorá v týchto miestach mala odbočku na Moravu, pričom je viac ako pravdepodobné, že touto cestou chodili aj sv. Konštantín a Metod z Velehradu do Nitry.

V súčasnosti má viac ako 21 tisíc obyvateľov. Je hospodárskym a kultúrnym centrom podjavorinského kraja. Štruktúra obyvateľstva sa vyznačuje vysokým podielom vzdelanosti a kvalifikovanosťou pracovných síl. V regióne dominuje obyvateľstvo slovenskej národnosti. Už v minulom storočí bola v meste židovská reálka - jediná škola svojho druhu v celkom Uhorsku. Vyučovala sa tu nemčina, až počas silného maďarizačného tlaku koncom storočia, keď vstúpili do platnosti Apponyho zákony, sa vyučovalo po maďarsky. Prvým riaditeľom školy bol jej zakladateľ dr. Jozef Weisse - autor prvej slovenskej židovskej Biblie pre školy. Výchovu poľnohospodárskeho dorastu zabezpečovala od konca 1. svetovej vojny hospodárska škola, ktorá tiež patrila medzi prvé školy tohto druhu na Slovensku. V súčasnosti má mesto tieto školy: Gymnázium M. R. Štefánika, Strednú priemyselnú školu, Združenú strednú školu obchodu a služieb, poľnohospodársko-potravinárske učilište, 4 základné školy, cirkevnú školu a základnú umeleckú školu. Najbližšie vysoké školy sú v Trnave, Trenčíne, Nitre, Bratislave a Žiline.

Heraldika
Symbol Nového mesta nad Váhom poznáme z historických pečatí, z ktorých najstaršia pochádza z 15. storočia. Obsah je u všetkých rovnaký - je na nich zobrazená Madona spevádzaná motívom kostola s vežou a uhorským štátnym znakom. Historický symbol Nového Mesta nad Váhom súvisí s patrónom farského kostola (Narodenie Panny Márie). Historický symbol si mesto pretvorilo na erb už za I. Československej republiky. Prvý erb schválený Heraldickou komisiou prijalo mesto v roku 1983. Pozostával zo strieborného kostola na striebornej zvlnenej stuhe v zelenom štíte. V roku 1992 erb na žiadosť mesta zmenili na súčasnú podobu, v ktorej dominuje postava Panny Márie s Ježiškom na rukách.

Pamiatky
Bohatá história mesta zanechala aj cenné a zaujímavé kultúrnohistorické pamiatky. V časti historického jadra stojí rímsko katolícky kostol s románskou vežou a portálom z 13. storočia, Ctiborom prestavený v gotickom slohu a v 17. storočí barokovo upravený. Pri kostole je budova bývalej prepozitúry, pôvodne gotická, neskôr barokovo upravená. Bohatú barokovú výzdobu interiéru, ako aj výzdobu kaplnky a jedálne prepozitúry vytvorili v 17. storočí znamenití talianski majstri, ktorí tu pôsobili celých 15 rokov. V minulosti skromná románska bazilika - dnes impozantná dominanta mesta.

Renesančná budova na Námestí slobody pochádza z roku 1740 a bola pôvodne palácom rodiny Ghillányiovcov. V jej zrenovovaných priestoroch sídli mestské múzeum, ktoré sústreďuje etnografické a historické dokumenty podjavorinského kraja. Pred ním sa nachádza socha svätého Floriána z roku 1762. Na podstavci je reliéf s motívom stredovej popravy. Stred námestia zdobí mariánske súsošie, ktoré je spomienkou na mor. Morový stĺp na námestí postavený ako prosba o ochranu pred epidémiami posvätil roku 1696 novomestský prepošt M. Lipai a pripomína morovú epidémiu v roku 1694.

Základy evanjelického kostola sú z roku 1787. Vežu pristavili v roku 1928. Prvým evanjelickým duchovným v meste bol Mikuláš Melcher, ktorý sa v roku 1570 stal prepoštom.

Neďaleko kostolíka svätého Ondreja je interiérovo skromnejšia prícestná kaplnka z 18. storočia. Táto baroková stavba pôvodne slúžila pravoslávnym veriacim.

Kostolík svätého Ondreja z 18. storočia. Pôvodne patril k mestskému chudobincu. Jeho predchodcom bol útulok pre novomestských žobrákov z roku 1643.