Nedeľa, 22. januára 2017, meninyZora, zajtra Miloš
Dnes prezretých 15453 študentských prácOnline: 2803 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Zámok Neuschwanstein - div sveta

Autor: Dievča petuska1 (21)
Typ práce: Referát
Dátum: 14.01.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 812 slov
Počet zobrazení: 301
Tlačení: 16
Uložení: 18

Zámok Neuschwanstein - div sveta

Zámok bol postavený ako pocta legendárnym germánskym rytierom. Spája sny a bohatstvo bavorského kráľa Ľudovíta s umeleckou fantáziou skladateľa Richarda Wagnera. Rozprávkový zámok nad divokou tiesňavou riečky Pollak v bavorských Alpách je asi najčarovnejším zámkom na svete. Walt Dysney si hrad Neuschwanstein zvolil za emblém Dysneylandu. Bol navrhnutý a postavený bavorským kráľom Ľudovítom II. Vyvoláva dojem stredovekej stavby oveľa nástojčivejšie než tie, ktoré v stredoveku skutočne vznikli, je však predovšetkým nádhernou kulisou, snom, ktorý dokázal Ľudovít uskutočniť len vďaka svojmu veľkému bohatstvu. Začiatky Ľudovítovho sna siahajú do jeho detstva. Už ako šesťročný vytváral z detskej stavebnice krásne budovy. Letá trávil na Hohenschwangaue, starom sídle pánov zo Schwangau, ktoré Ľudovítov otec Maximilián II. kúpil v roku 1833. Keď Ľudovít prvý raz počul operu Lohengrin, bol očarený a požiadal svojho otca, aby jej skladateľa Richarda Wagnera pozval na Hohenschwangau. Tak sa vytvoril vzťah, ktorý pretrval až do konca Ľudovítovho života, ktorý ho nepokladal iba za priateľstvo umelca a mecenáša, ale aj za vzťah dvoch tvorcov. Ľudovítova vášeň pre Wagnerovu hudbu vychádzala z rovnakého zdroja ako túžba stavať rozprávkové paláce. Prvým a najkrajším sa stal Neuschwanstein. Na jar roku 1867 navštívil Ľudovít gotický hrad Wartburg neďaleko Eisenachu v Dánsku. Na bavorského kráľa, milovníka divadla a romantiky, hrad veľmi zapôsobil. Zaujal ho aj hrad Pierrefonds v Compiegnonskom lese vo Francúzsku, postavený v stredoveku a reštaurovaný za Druhého cisárstva v novogotickom štýle prehnaného prepychu zbohatlíkov. Zaumienil si, že taký hrad musí mať aj on. Asi jeden a pol kilometra od Hohenschwangau stáli na skalnatom zráze ruiny Schwansteinu. Práve tu sa Ľudovít rozhodol postaviť svoj zámok. 5. septembra 1869 položili základný kameň hlavného traktu, ktorý dostal názov Palác. Stavba zámku trvala 17 rokov (1869-1886). Sám kráľ ku všetkým architektonickým a figuratívnym návrhom prispel, kládol veľký dôraz na historickú vernosť zobrazení. Prvý návrh, ktorý predložil Edward Riedel v roku 1867, bol príliš novogotický, ale druhý z roku 1868 bol už oveľa bližšie ku kráľovým predstavám. Mal palác pre kráľa, komnaty pre dámy, rytiersky dom, spojovaciu a vstupnú budovu. V roku 1874 nahradil Riedela klasicista George Dollman. Ten zjednodušil priečelie a odstránil mnoho romantických a gotických ozdobných prvkov, čím vyhovel kráľovej idey románskosti. Celá stavba je obložená obdĺžnikovými kamennými blokmi z neďalekého lomu. Vnútorné zariadenie zámku predstavuje zmes najrozličnejších architektonických slohov, spojenie početných maurských, gotických a barokových prvkov, badateľné sú aj známky secesie. Podľa otcovho vzoru Ľudovít zadal návrh exteriéru javiskovému výtvarníkovi bavorského dvorského divadla Christianovi Jankovi. Jank doniesol kráľovi veľa nákresov a podľa nich skupina maliarov a remeselníkov vytvorila plastické modely, ktoré sa podobali kulisám pre Wagnerove opery Lohengrin, Tannhäuser a Parsifal. Zariadenie interiérov navrhol Julius Hofmann. Prevládajúci sloh miestností bol novorománsky, iba kráľove komnaty a oratórium zostali v novogotickom štýle podľa návrhov Petra Herwegena. Plány Paláca, pôvodne koncipovaného ako trojposchodová gotická pevnosť, sa postupne menili, až vznikol návrh romantickej stavby so štyrmi podlažiami. Všetky štyri podlažia Paláca spája špirálové schodisko v severnej veži a jeho centrálny stĺp zdobia vlysy s loveckými motívmi. Na prvom podlaží sa nachádzali priestory pre služobníctvo. Arabská izba, veľký kúpeľný priestor a ďalšie izby pre služobníctvo mali byť na druhom podlaží, ktoré však nebolo nikdy dokončené. Vedľa sa nachádza Ľudovítova spálňa, veľmi prepychová v porovnaní s ostatnými miestnosťami. Je zdobená v neskorogotickom štýle vyrezávanými dubovými panelmi a stropom z vyrezávaných trámov. Aj nábytok je vyrobený z bohato vyrezávaného duba. Mramorové schodisko z Trónnej sály vedie do apsidy, ktorej ústredná maľba zobrazuje Krista na Výsostiach. Šesť kanonizovaných kráľov a dvanásť apoštolov vzdáva hold kráľovi na nebesiach. Grandiózny zlatý a slonovinový trón zo štyrmi anjelmi v životnej veľkosti, ktorí držia symboly Wittelsbachu, Bavorska a Schwangau, nikdy uprostred Trónnej sály nestál. Balkón ponúka nádherný výhľad na jazerá Alpsee a Schwansee a na okolitú krajinu. V chodbe vedúcej do Speváckej siene je výzdoba venovaná minstrelom, avšak samotná sála je zdobená obrazmi Augusta Speissa, ktoré rozprávajú príbeh Parsifala. Z množstva vetviacich sa svietnikov a obrovských mosadzných lustrov osvetľovalo sálu viac než 600 sviečok. Nad javiskom minstrelov sa nachádza malá galéria. Spevácku sálu zakončujú oblúky s mramorovými stĺpmi, priestor nad oblúkmi zdobia portréty ďalších postáv z Parsifala. V predizbe, z ktorej sa do speváckej siene vchádza, je nádherná gotická klenba a ornamenty v byzantskom štýle. Návrh nádvoria pochádzal zo skutočného prevedenia Lohengrina v Antverpách, kde podobnú dekoráciu, zobrazujúcu hradné nádvorie, použili v druhom dejstve opery. Ľudovít zamýšľal postaviť nový hrad v románskom slohu, ale chcel tiež vziať do úvahy pokrok vo svete umenia i vedy. Staviteľské projekty stáli bavorský štát obrovské financie a odvádzali kráľa od úradných povinností. Keď sa k jeho ministrom doniesli správy o Ľudovítovom výstrednom správaní (raz dokonca pozval svojho koňa, aby s ním obedoval), dali kráľa vyhlásiť za šialenca a odviezť z Neuschwansteinu na zámok Berg na brehoch Starnberského jazera. O dva dni neskôr našli vo vodách jazera dve mŕtve telá - kráľa a jeho lekára. Neuschwanstein bol otvorený pre verejnosť už tri týždne po kráľovej smrti.

Pozri nižšie aj ďalšie divy sveta.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)
0.044