Voda (H2O) je chemická zlúčenina vodíka a kyslíka. Je základnou podmienkou pre existenciu života na Zemi. Za normálnej teploty a tlaku je to bezfarebná, číra kvapalina bez zápachu a chuti.
3 skupenstvá: v pevnom (sneh,
ľad), v kvapalnom (voda) a v plynnom (vodná para). Je najrozšírenejšou látkou na Zemi. Je podstatnou zložkou biosféry a má popri pôde
prvoradý význam pre zabezpečenie výživy ľudstva.
Je základnou zložkou biomasy, hlavným prostriedkom pre transport živín, pre ich
prijímanie a vylučovanie. Pre rastliny je významné nielen jej celkové množstvo za rok, ale tiež výskyt a rozdelenie vo vegetačnom období
vzhľadom na ich rastové fázy. Pre mnohé živočíchy je voda priamo životným prostredím.
Hydrológia – študuje zákonitosti fungovania procesov a javov spojených s vodou v prírode
Hydrogeológia – študuje zákonitosti výskytu podzemnej vody v horninovom prostredí
Hydrogeografia – je čiastková vedná disciplína FG, študuje vzťahy hydrosféry k ostatným zložkám krajinnej sféry.
Oceánografia – študuje prírodné procesy a zákonitosti v oceáne
Hydrosféra
je vodný obal Zeme, ktorý sa skladá z povrchovej,
podpovrchovej vody, a vody obsiahnutej v atmosfére a živých organizmoch.
Povrchová
voda je v oceánoch, moriach, vodných tokoch, plochách, v ľadovcoch a snehu. Podpovrchová voda v dutinách a puklinách hornín, v pôdnych
póroch. Voda v atmosfére je ako vodná para, dážď, sneh.
Podľa obsahu soli delíme vodu na sladkú slanú brakickú /zmiešanie sladkej a slanej/
– veľký – výmena vody medzi oceánom a pevninou
– malý – výmena nad oceánmi alebo nad pevninou
– obehom vody medzi jednotlivými zložkami hydrosféry prebieha proces látkovej a energetickej výmeny
– celkové množstvo vody, ktoré sa podiela na obehu vody na Zemi je asi 525 000 km3
Svetový oceán je súvislá vodná plocha tvorená moriami, oceánmi a ich priľahlými časťami
Oceány – sú časti svetového oceánu, ktoré sa
nachádzajú medzi kontinentmi a patrí sem Tichý, Atlantický, Indický a Severný ľadový oceán.
Moria – sú časti oceánov, vnikajúce do
pevniny alebo oddelené od oceánu ostrovmi
Delíme ich: A/ okrajové – šelfové /Japonské/
B/ medziostrovné /Karibské /
C/
vnútrozemské /Stredozemné /
Zálivy sú menšie časti oceánu alebo mora vnikajúce do pevniny /Perzský, Guinejský/
Prielivy sú zúžené
časti morí a oceánov medzi pevninou /Mozambický, La Manche/
Základné vlastnosti morskej vody:
A/
Chemické
Salinita /slanosť/ – celkové množstvo rozpustených minerálnych látok /solí/ Priemerná slanosť je 35 promile. Je ovplyvnená
pásmovitosťou. Obsah soli spôsobuje, že morská voda mrzne pri teplote – 2 C
B/ Fyzikálne
1.Teplota morskej vody – podlieha pásmovitosti na S a J od rovníka, najvyššia priemerná teplota je 26 C na sever od rovníka.
Význam morí a oceánov:
– zdroj potravy
– zdroj NS
– zdroj vody v arídnych oblastiach – odsoľovanie /Perzský záliv, Izrael, Libanon...
– zdroj Energie – využíva sa sila vľn a prílivu, resp. odlivu /prílivové elektrárne/
– doprava
– produkcia perál /najvzácnejšie prírodné čierne tahitské perly/
– strediská cestovného ruchu – Stredomorie, Karibik, Polynezia…
Znečisťovanie morí a oceánov:
– najväčšie problémy spôsobuje doprava a to najmä preprava toxických látok a ropy /havárie ropných tankerov – úhyn rýb, morských Živoč., kontaminácia potravového reťazca/, uskladňovanie odpadov, kanalizácia – splašky z miest...
Povrchová voda
Rieky
Prameň – miesto, kde sa podzemná voda dostáva
na povrch
Riečna sieť – sústava vodných tokov /potoky, rieky.../, určuje sa hlavný tok a jeho prítoky
Povodie – je základná
územná hydrologická jednotka, je to územie, z ktorého hlavný tok a jeho prítoky odvádzajú povrchovú a podpovrchovú vodu
Dĺžka vodného
toku – vzdialenosť od prameňa k ústiu
Prietok – množstvo vody, ktoré pretečie určitým profilom rieky za sekundu
Vodný stav –
výška vodnej hladiny nad zvoleným pevným bodom
Spád – výškový rozdiel medzi dvoma ľubovoľnými bodmi na rieke
Sklon – vyjadruje
pomer spádu a dĺžky vodného toku v danom úseku
Typy riek podľa režimu na Slovensku:
A/ vysokohorský – Biely Váh
B/
stredohorský – Hornád, Hron
C/ vrchovinovo-nížinný – Ipeľ
Umelé vodné nádrže:
– najviac sú rozširené priehradné vodné nádrže. tie vybudovali najme po 2.svetovej vojne.
– najviac vodných nádrží sa nachádza na Váhu (Liptovská Mara, Nosice a Slňava pri Piešťanoch, Oravská priehrada, Zemplínska Šírava- Laborec, Palcmanská maša- Hlinec).
– k novším patrí : Vodné dielo Gabčíkovo na Dunaji, Žilina na Váhu, Kraľová pri Galante na Váhu, Starina pri Ciroche a Nová Bystrica pri Bystrici.
– patria sem rybníky a priehradné nádrže, ktoré môžu plniť funkciu – zásobovanie potravou, výroba elektrickej energie,
zavlažovanie, zdroj pitnej vody, rekreácia...
Tajchy- vodné nádrže vybudované v stredoveku- slúžili banskej činnosti, dnes na
kúpanie
Jazerá:
– sú prírodné zníženiny alebo úplne alebo čiastočne vyplnené vodou
a/ vulkanické
b/
tektonické
c/ ľadovcové
d/ iné /zmiešané, pobrežné, krasové.../
Podpovrchová voda
– Slovensko je bohaté na minerálne a termálne vody (1200 prameňov minerálnych vôd)
– zásoby sú rozdelené veľmi nerovnomerne
– voda sa najlepšie udržuje v sypkých a priepustných horninách
– najlepšie podmienky u nás sú v nížinách
– njväčšie zásoby v riečnych usadeninách Dunaja a v krasových oblastiach
– delí sa na pôdnu a podzemnú /puklinová a pórová/
– hladina podzemnej vody – je úroveň pokiaľ sú póry a pukliny súvisle vyplnené vodou
– krasová podz.voda – nachádza sa vo vápencových horninách alebo dolomitoch, na povrch sa dostáva vo vyvieračkách
– artézska podz.voda – je voda s napätou povrchovou hladinou
– minerálna voda – voda , ktorá obsahuje minerálne látky /soli/ a plyny viac ako 1 g na 1 liter
– pri termálnych prameňoch vznikajú kúpele (Piešťany, Dudince, Trenčianske Teplice, Bardejov)
– využívajú sa ako zdroj energie
prameň – miesto, kde podzemná voda
vystupuje na povrch
výdatnosť prameňa – množstvo vody, ktoré vytečie za 1 sekundu
pramene podzemných vôd môžu byť
teplé /ak
teplota prevyšuje priemernú teplotu ovzdušia/,
studené /ak je po teplotou ovzdušia/,
termálne /37-50 oC/ a
žriedla /nad 50
oC/.
Znečistenie vôd
– väčšina vôd na Slovensku je znečistená (aj niektoré podzemné)
– do riek sa vypúšťa viac jako 1 000 000 000 m3 odpadových vôd ročne
– najviac sú znečistené najmä dolné toky našich riek
– najviac ich znečisťujú chem., potravinárske závody
Na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sa využíva osem vodárenských nádrží,, hlavne v
oblastiach severného, stredného a východného Slovenska Na pitné účely sa používa aj voda z priamych odberov z tokov. Na území Slovenskej
republiky je takýchto povrchových odberov vody približne 70 Najväčší počet zdrojov povrchových vôd sa využíva na pitné účely v tých
povodiach, v ktorých je nedostatok kvantitatívne a kvalitatívne vhodných podzemných vodných zdrojov Z hľadiska kvalitatívneho sú zdroje
povrchových vôd považované za vysoko rizikové a ľahko zraniteľné v krátkom časovom období. Základnou hodnotiacou jednotkou je
hydrogeologický rajón. V súčasnosti je územie Slovenska rozdelené na 141 hydrogeologických rajónov.
Ochranu vodných zdrojov treba
chápať ako integrovanú ochranu kvality a kvantity podzemných a povrchových vôd vrátane prírodných liečivých a minerálnych vôd. Pri
ochrane kvality vodných zdrojov k rozhodujúcim faktorom patria zdroje znečisťovania vôd, či už s priamym, alebo nepriamym vplyvom. Ochrana
množstva vôd, tzv.
Podzemná voda je nenahraditeľnou zložkou životného prostredia. Predstavuje neoceniteľný, dobre dostupný a z kvantitatívneho a ekonomického hľadiska najvhodnejší zdroj pitnej vody. Dostatok prírodných zdrojov podzemných vôd, ich lepšia kvalita, nižšie náklady na jej úpravu, a potenciálne menšia možnosť ich znečistenia predurčujú podzemné vody ako dominantný zdroj pitnej vody v SR.
Napriek priaznivým hydrologickým a hydrogeologickým podmienkam pre tvorbu, obeh a akumuláciu podzemných vôd v SR je nevýhodou ich nerovnomerné rozloženie. Najvýznamnejšie množstvá podzemných vôd sú evidované v Bratislavskom a Trnavskom kraji (46 %), naopak najmenšie množstvo podzemných vôd je dokumentované v oblasti Prešovského a Nitrianskeho kraja.
V roku 2004 bolo v SR na základe hydrologického hodnotenia a prieskumov k dispozícii 76 541 litrov/s využiteľných množstiev podzemných vôd. V porovnaní s predošlým rokom 2003 bol zaznamenaný nárast využiteľných množstiev podzemných vôd 0,45% . V dlhodobom hodnotení nárast využiteľných množstiev oproti roku 1990 predstavuje 2,0 %.
Slovensko má najvýznamnejšie vodné zdroje v Európe. Treba však upozorniť na to, že k vode sa treba správať efektívne, netreba ňou mrhať ani ju znehodnocovať. k Svetovému dňu vody (22. marca 2010) uviedol minister životného prostredia SR Ján Chrbet. prognózy odborníkov, že v rámci globálneho otepľovania a klimatických zmien v roku 2030 bude akútny nedostatok vody, čo pocíti minimálne polovica planéty Zem. "Slovensko má vypracovaný strategický plán uchovávania prírodných zdrojov vody," konštatoval.
Spotreba
vody na osobu / deň:
Vypité množstvo pitnej vody človekom: cca 3 l /
sprchovanie a kúpanie 40 l
pranie 40 l
WC 40
l
osobná hygiena (bez kúpania) 15 l
upratovanie 10 l
umývanie riadu 7 l
pitie a varenie 6 l
podiel na verejnej spotrebe,
napr.kúpanie 150 l