Vývoj kultúry najstarších lovcov a zberačov

Vývoj kultúry najstarších lovcov a zberačov

Človek prešiel vývojom rodu lovecko – zberačským spôsobom života v období paleolitu a mezolitu.

Všeobecná charakteristika kultúry lovcov a zberačov:

Človek do sveta lovcov vstúpil ako nový rod – všežravec (predátor). Pretože jeho strava bola zväčša mäsitá, znamenalo to že musel bojovať s väčšími šelmami. Oproti zvieratám bol človek vo výhode tým, že bol vynaliezavejší a vedel si vyrobiť prostriedky, ktoré mu umožnili uloviť akúkoľvek korisť a žiť v najrôznejšom prostredí. Z arch. hľadiska sa zachovali len pozostatky ulovenej zvery, stopy po sídliskách, kamenné štiepané nástroje a vo vzácnych prípadoch aj ľud. kostrové pozostatky. Na výrobu svojich zbraní používali kameň, drevo ale aj kosti zvierat, z ktorých dokázali vytvoriť dokonalé zbrane ako oštepy, luky a harpúny. Zvieracie pozostatky, ktoré boli nájdené v sídlach človeka, nám umožňujú analyzovať aký bol jeho zdroj potravy i jeho lovecké schopnosti. Okrem toho, že bol lovcom, bol tiež aj zberačom rastlinnej potravy. Ako dôkaz nám slúžia arch. nálezy, že bol tak úspešný, že si dokázal podmaniť takmer celú prírodu.

Sídliská, ich štruktúra a spôsob života:
Etológia nám pomáha pochopiť štruktúru ľud. sídliska, ale najlepšie nám poslúži ekolog. termín nika (ním sa označuje súbor všetkých nárokov na existenciu na stanovisku napr. rozmnožovanie, ovládanie ohňa- ohnisko bolo prirodz. centrom ľud. niky, objav úpravy jedla). Ohniska oddeľovali alebo spájali podľa klimatických podmienok so svojím obydlím. Konštrukcia obydlí a ich veľkosť, množstvo a rozmiestnenie v priestore, počet a umiestnenie ohnísk, môže viesť k úvahám o veľkosti, štruktúre, soc. väzieb a živote ľudí v obydliach a aj o ich teritoriálnom chovaní = teritorialita, ktorá je u človeka už od začiatku jeho evolúcie. 

Podmienky pre vhodné teritórium:

1. potrava – lovecký revír
2. rozmnožovanie – vhodné miesto pre rodinu, skupinu
3. bezpečie – vhodné, bezpečné miesto na výchovu, prácu a odpočinok
S teritorialitou súvisí aj problematika osobného priestoru a zón odstupu. Pozostatky o ľud. sídlení a jeho aktivít pochádzajú zo st. doby kamennej, ale dodnes ich archeológovia nachádzajú a skúmajú. Pomáhajú nám pochopiť životy a činnosti dávnych ľudí a hodnotiť ich.

Rozdelenie podľa:

- veku
- príslušnosti ku kultúram
- činnosti
- rozmerov
- umiestnenia ohnísk
- vzájomnej dispozície
- vzťahu priestoru
Nálezy ktoré hovoria o obývaní a činnosti človeka: (Stred. EÚ, Čechy, Morava)
- Olduvai Gorge- sídelný objekt akejsi zastrešenej chaty
- Beroun- kamenné štiepané industrie
- Stred. EÚ- zbytky masívne vybudovaného príbytku – chaty s oválnym pôdorysom, ohniskom, tiež zbytky kostí ulovených zvierat a kamenné štiepané artefakty
- Nemecko- základný tábor pri prameni a jazierku, 3 sídelné objekty umiestnené vedľa seba s kruhovitými pôdorysmi, ohniská, pozostatky kostí zvierat a drevených artefaktov (oštepov)
- Ukrajina- centrálne veľké objekty s mnohými nálezmi z činnosti ľudí
Veľkosť loveckej komunity sa pohybuje okolo 30 max. 100 osôb, a pri budovaní obydlí používali mamutie kosti a kly. Začínajú sa objavovať aj stavby zo zložitejšou nadzemnou konštrukciou. Základný potenciál skupiny tvorili muži – lovci, muselo ich byť viac(hlavne pri love), aby tak mohla komunita prežiť a plodne sa rozvíjať. Jadro tvorili ženy – matky a deti, ktoré boli viac v obydliach a chodili na zber alebo menšie lovy. Paleolitické komunity boli od začiatku organizované podľa biolog. rodín.
Vývoj veľkosti obydlí: začali malými objektmi (5m²-10m² takmer celú dobu kamennú)
koniec st. paleolitu – veľkosť sa začala 2-3x rozrastať
ml. paleolit – opäť menšie obydlia
neskôr v pavlovienu – opäť 35m²

Výživa, lov a zber:

Človek sa pomerne rýchlo stal novým javom v ekosystémoch prírody, a to rovno na vrchol potravinového reťazca. Ukazuje sa, že existuje veľký rozdiel medzi jaskynnými priestormi a otvorenými sídliskami, lebo jaskyne boli konkurenciou zvierat a ľudí . Väčšinou bola ale v neprospech ľudí. Tento problém vyriešil vynález budovania obydlí v otvorenej krajine. Zároveň sa človek stal najflexibilnejším predátorom, ktorý sa najlepšie prispôsobil najrôznejším prírod. podmienkam. Človek sa zdokonaľoval nielen v love, ale vynaliezal aj dokonalejšie zbrane a spolu s tým hrala dôležitú úlohu aj komunikácia – reč. Človek sa tak ustálil ako čiastočne migrujúci predátor a dokázal loviť nielen na zemi ale aj vo vode a vzduchu rôzne veľké zvieratá. Človek je svojím biolog. pôvodom všežravec, teda je prispôsobený aj rastlinnej potrave, ktorá súvisí zo zberom. Táto potrava bola pre neho dôležitá najmä v období nedostatku mäsa. Lovecký revír si vyberali blízko vodných tokov, a to preto lebo to bol pitný zdroj zvierat. Pri organizácii lovu bola dôležitá komunikácia. Nedostatok druhu zvery nemuseli spôsobiť ľudia, ale mohlo ísť o imigráciu, a potom sa premnožil v inom biotope. Človek teda ako lovec a zberač vyčerpával svoj biotop a musel zmenšovať alebo presťahovávať svoj lovecký revír.

Výroba nástrojov z kameňa, kosti a dreva:

Ich vytváranie bol akýsi vzťah medzi prírodou a človekom. Závisel na nich ľud. úspech alebo neúspech. Výrobe a užívaniu človek venoval max. pozornosť už od počiatku svojho vývoja. Bez nich by totiž nemohol existovať v medzidruhovej konkurencii a ani v normálnom živote. Nemohol by loviť = nemal by potravu. Takto nastala materiálna a duchovná evolúcia kultúry. Postup bádania ukázal, že človek k vytváraniu používal takmer všetok vhodný a dostupný materiál (zo živej i neživej prírody) ako napr. kameň, kosti, parohy, kožu, drevo, rastliny, kôru, hlinu. Dokázal vytvárať aj nové suroviny ako napr. tmel = tepelne upravená brezová smola. Každá surovina si vyžadovala špecifické technolog. postupy. Človek sa sám o sebe nezmenil ale zmenila sa jeho kultúra. Sledovanie postupov vo vertikálnych a horizontálnych osách nám umožňuje posudzovať úlohu učenia, vzorcov chovania a kult. javov. Vstupuje tu už aj látka, hlina a organic. látky.
Základné technolog. postupy:
- sekanie, štiepanie
- brúsenie, hladenie
- chemické a fyzikálne úpravy
- vypaľovanie (keramika)
Ich vynaliezavosti, učenlivosti a pracovitosti vďačíme aj my za svoju súčasnú existenciu.

Duchovný život – pochovávanie, umenie, reč:

Základom bolo abstraktné myslenie a artikulovaná reč. Človek sa začal odlišovať od ostatných primátov novými kvalitami ako napr. využívaním ohňa, vzťahom k mŕtvym, rituálmi, mágiou, náboženstvom, výtvarným umením a potrebou zobrazovať predmety, zhotovovaním stále dokonalejších predmetov, experimentovaním, inováciami, sociabilitou a rečou. Úspešnosť komunít a populácie závisela od počtu lovcov, členov ale aj soc. funkcii. Významné poznatky prinášajú výskumy ľud. kostrových pozostatkov kde môžeme stanoviť napr. pohlavie, vek, choroby... Boli nájdené aj podoby kanibalizmu alebo oddelenia lebiek. To mohlo súvisieť s kultom alebo nábož. rituálom. Prvé pochovávanie ľudí do uzavretých priestorov, mimo dosah prirodzeného cyklu potrav. reťazca (napr. do jaskýň).

Ďalším spôsobom pochovávania je u neandertálcov, kde telá ukladali do vopred upravených priestorov, zakrytých prírod. materiálmi (zeminou, červeným farbivom, kameňmi, drevom, kosťami v ml. paleolite) v polohe na boku z pokrčenými nohami a s rukami na hrudníku a hlave, a niekedy orientované podľa sv. strán. Ukazujú na zložité funerálne obrady. Na miesta, kde pochovávali ľudí nosili im rôzne kvety, plody alebo liečivé bylinky. Narastá teda duch. kultúra v rituálnych praktikách, polohách mŕtveho, rôznych jednorazových pohrebov, množstve milodarov. Sledovanie týchto praktík nám dáva mnoho archeol. doložených poznatkov o myslení dávnych ľudí, sociabilite, soc. štruktúre a o zložitých funerálnych praktikách a celom ich duchovnom živote. 

Nálezy:

- v hroboch neandertálcov objavené milodary a rôzne predmety ako napr. náhrdelníky
- Morava (Mladečské jaskyne)- ľud. pozostatky, dary, zbrane
- V Čechách- hromadné hroby (min. 25 mŕtvych, bohato vyzdobení )
- V Francúzsku- v polohách na ľavom boku v silne pokrčenej polohe, ojedinele v polohe na chrbte, hrob cca 30 r. ženy tiež v skrčenej polohe, vyzdobená, obklopená zvieracími kosťami, lebkami, dve dýky, čepele a ihly z kostí.
Ale nálezy a nárast hrobov je po celej Európe.
Umenie (zobrazovanie ľudí, zvierat, rastlín) je doložené nástennými maľbami a rytinami v jaskyniach, skulptúrami, ale aj výtvarnými prejavmi na kostiach, kamenných doštičkách, soškách z hliny. Je to najvýraznejšia ľud. činnosť dokazujúca vysoký stupeň abstraktného myslenia, imagináciou a zvláštnou schopnosťou zobrazovania reálnych vecí i abstraktných symbolov, geometrických tvarov v 3D. Umenie oddeľuje človeka od sveta zvierat. Bezprostredne súvisí s vývojom ľud. mozgu, chovania, schopnosťami abstrakt. myslenia a je spájané s rituálmi. Všetko čo človeka obklopovalo vnímal v trojdimenziálnom priestore. Najstaršie trojrozmerné artefakty pochádzajú z nerastných surovín.

Nálezy:

- geometrické tvary v 2D a 3D
- pravidelné ryhy, rovnobežné, jednoduchý cikcakovitý ornament
- ryhy oblúkovitého, kruhovitého tvaru
- farbivá (hematit
- skamenené fosílie
- fosílie mäkkýšov (ozdoby)
- eventuálne plastiky
- obrazy zvierat a ľudí zo zvieracími črtami

Na vznik a vývoj reči môžeme pozerať z rôznych hľadísk: etnologických, biologických, historických a archeologických. Jazyk je výsledok zložitej nervovej činnosti, dovoľujúci vyjadrovať a vnímať duš. stavy prostredníctvom sluchových a grafických znakov alebo gest, pri využití zmyslových alebo hybných funkcií. Jazyk a reč boli evolučne „výhodné“, lebo upevňovali vnútorné vzťahy v skupine, čo zohrávalo dominantnú úlohu pri prežití a predávania génov ďalšej generácií. S vývojom reči súvisel i vývoj nervovej štruktúry.

Nálezy:

- u neandertálca jazylka
O vysokej úrovni mentálnych schopností človeka, predstavivosti, veľkej miere abstrakcie, plánovania a koordinovania činnosti svedčia:
- kamenné štiepané artefakty
- drevené oštepy, hladené dosky
- rytiny na kostiach
- kamenné plastiky
- používanie farbiva
- odtlačky v kameňoch (kryštáliky, morské živočíchy)
Súčasný človek je teda nielen biologicky, ale aj kultúrne spojený so svojím dávnym predchodcom.