Veľká Británia (Great Britain)

 
2. Prírodné poznatky

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska leží na európskych ostrovoch medzi Severným morom a Atlantickým oceánom. Od európskej pevniny ich oddeľuje (The Channel alebo prieliv La Manche), ktorý je na najužšom mieste – Doverská úžina, len 31 km široký. Najjužnejším bodom britskej pevniny je Lizardský polostrov, ktorý leží na 50° severnej šírky a
najsevernejší bod prechádza Shetlandskými ostrovmi, ktoré ležia na 60° stupni severnej šírky. Základný 0-tý poludník prechádza observatóriom v Greenwichi. Najvýchodnejší bod je na 1°45’ východnej dĺžky a najzápadnejší bod je v Severnom Írsku na 8°10’ západnej dĺžky. Spojené kráľovstvo a Severné Írsko zaberajú prevažnú časť Britských ostrovov. Väčší z hlavných ostrovov je Veľká Británia a má rozlohu 244 880 km2. Menší ostrov Írsko má 70 300 km2. Okrem toho je súčasťou Spojeného kráľovstva takmer 5 500 ďalších ostrovov pričom medzi najväčšie patria: Vonkajšie a Vnútorné Hebridy spolu majú rozlohu 7 555 km2, Shetlandy s rozlohou 1 425 km2 a Orkneje 974 km2, ďalšie ostrovy Scilly (JZ od britskej pevniny), Anglesey na sever od Walesu, Normanské ostrovy v prielive La Manche, Isle of Wight na juh od Portsmonthu. Asi 20 km široký Severný prieliv oddeľule Britániu od Írska.
Veľká Británia bezprostredne susedí len s Írskou republikou a dĺžka ich spoločnej hranice je 360 km.
 
2.1  Reliéf krajiny
Britské ostrovy sú z geologického hľadiska súčasťou európskej pevniny, od ktorej ich oddeľuje plytké šelfové more, hlboké 50 až 100 m. K oddeleniu došlo pravdepodobne vo štvrtohorách. Reliéf krajiny je výsledkom pôsobenia ľadovcov. Povrch Británie je možné pomyselnou čiarou vedenou od ústia rieky Tyne na severovýchode k ústiu rieky Exe na juhozápade rozdeliť na nížinnú časť – dosahuje výšku do 300 m. Hornatá časť netvorí súvislú plochu ale sú v nej početné údolia a roviny. Najhornatejšou oblasťou Británie je Škótsko. Škótska vysočina (Scotish Highland) prebieha od juhozápadu k severozápadu. Delí sa na Grampiany (Grampian Mountains) s najvyššou horou Ben Nevis (meria 1 343 m), severozápadne od Grampian je údolie tvorené zlomom, v ňom sa nachádza jazero Loch Ness. Na sever odtiaľ sa rozprestiera druhá časť Škótskej vysočiny – Severozápadná vysočina s najvyšším vrchom Carn Eige (1 082 m). Strednú časť Škótska tvorí Stredoškótska nížina, ktorou pretekajú dve významné škótske rieky Forth a Clyde. Stredoškótsku nížinu ohraničuje na juhu Juhoškótska vrchovina (najvyšší vrch Merick Hill, 842 m). Severné Anglicko pretína hrebeň Pennin (Pennine Chain s najvyšším vrchom Cross Fell, 893 m); dĺžka hrebeňa je 230 km. Západné svahy sú strmé, východné sa zvažujú len mierne. Masív je rozbrázdený hlbokými údoliami. Časť je tvorená pieskovcami a časť tvoria vápence, v ktorých sa nachádzajú krasové útvary. Ďalej je tu Kumbrijské pohorie, na západe ktorého sa nachádza jazerný okres (Lake District – národný park). Veľmi hornatý je Wales, ktorým prechádzajú Kambrijské vrchy, ktoré dosahujú nadmorskú výšku 700 až 800 m, prechádzajúce na severe do Snowdonu, s najvyšším vrchom rovnakého mena (Snowdon – 1 085 m). Južná časť Anglicka je nížinná – nemá však povahu ozajstnej roviny, pretože je rozčlenená nízkymi pásmami pahorkatín tvorených pieskovcami, vápencami a kriedami. Najznámejšie pahorkatiny sú Kotswoldská pahorkatina (Cotswold Hills, 326 m) – medzi Bristolom a Cheltenhamom a Šilternská planina (Chiltern Hills). Pekné a často navštevované pohorie Dartmoor je na západnom výbežku Anglicka zhodne s grófstvami Cornwall a Devon, kde skalnaté výbežky tvoria malebné útesy.
 
2.2  Vodstvo
Veľké množstvo zrážok dalo počať množstvu krátkych a vodnatých riek. Rozvodia sú oddelené nízkymi horskými pásmi, takže jednotlivé rieky bolo možné bez väčších problémov spojiť kanálmi, čím vznikol základ pre riečnu dopravu. Najvýznamnejšou riekou je Temža, dlhá 323 km a splavná v dĺžke 280 km, ktorá ústi do Severného mora. Na druhom mieste čo do veľkosti je rieka Severn dlhá 300 km a splavná v dĺžke 280 km a tretia je rieka Trent, ktorá je dlhá 298 km a splavná v dĺžke 188 km. Veľká rieka je aj Mersey, ktorá ústi do Severného mora (90 km, splavná 53 km) a rieka Clyde ústiaca do zálivu Clyde (157 km, splavná 20 km). Doba ľadová zanechala po sebe na britských ostrovoch veľké množstvo jazier. Najväčšie z nich je Lough Neag v Severnom Írsku o rozlohe 296 km2 a Lough Erne (123 km2). Oveľa známejšie sú však rozlohou menšie škótske jazerá – Loch Lomont (71 km2, dlhé 33 km a široké 1,3-7 km a hlboké 200 m) a jazero Loch Ness (56 km2), známe vďaka bájnej príšere, ktorá údajne v jeho vodách žije.
 
2.3  Klimatické podmienky
Celé Spojené kráľovstvo sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Podnebie je oceánske s pomerne malými teplotnými rozdielmi medzi jednotlivými obdobiami. Prejavuje sa pôsobenie Golfského prúdu a preto teplota vody v mori pri západnom pobreží Škótska neklesá ani v zime pod 4°C. Priemerná ročná teplota v západných oblastiach Británie sa pohybuje od +8°C na Hebridách do +11°C na juhozápadnom výbežku Anglicka. Priemerná mesačná teplota v najsevernejšej časti Shetland je +4°C v zimných mesiacoch a +12°C v letných mesiacoch. Najjužnejšie položený ostrov Wight dosahuje priemerné mesačné teploty od +5°C v zimných mesiacoch do +16°C v letných mesiacoch. V lete môže teplota príležitostne vystúpiť na +27 až +30°C a v zime môže poklesnúť na –7 až –12°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 016 mm. Hornaté oblasti na západe a severe majú však podstatne viac zrážok ako nížiny na juhu a na východe. Maximum zrážok spadne v oblasti Snowdonu a Ben Nevisu od 4 000-5 000 mm/rok. Najdaždivejším miestom Británie a Európy je Lake District s priemerom zrážok 6 500 mm. Najmenej zrážok spadne okolo zálivu The Wash, asi 500 mm za rok. Za najdaždivejšie mesiace sa považujú október, november a december a najsuchšie je obdobie od apríla do júla. Slnečný svit sa znižuje od juhu k severu. V mesiacoch keď sú dni najdlhšie (od mája do júla) – slnečné žiarenie trvá 5 hodín v severozápadnom Škótsku a 8 hodín na ostrove Wight. Celý ostrov, predovšetkým však Škótsko, je vystavený veľkým vetrom, ktoré dosahujú niekedy rýchlosť až 170 km/h. Častejší je výskyt hmiel v mestských aglomeráciách ako na vidieku. Objavujú sa prevažne v zimných obdobiach.Zima je daždivá a hmlistá,leto veterné a oblačné.
 
2.4  Fauna
Fauna na Britských ostrovoch je v podstate podobná faune v severozápadnej Európe, s tým rozdielom, že sa tu vyskytuje menší počet druhov. Niektoré z väčších cicavcov, ako vlk, medveď, diviak a sob, boli vyhubené, alebo vyhynuli. Jeleň je chránený pre športové účely, vyskytuje sa v Škótskej vysočine a v grófstve Devon a Sommerset. Srnčia zver a daniely žijú prevažne v oboroch a v prírodných parkoch. Vo vidieckych oblastiach sa možno stretnúť s líškou. Z menších živočíchov sú zastúpené myši, hraboše, ježkovia, zajace, králiky, lasice a hranostaje. Na Britských ostrovoch bolo zaznamenaných 460 druhov vtákov. Široko rozšírené sú holuby (hlavne vo veľkomestách), sýkorky a vrabce. Z veľkých vtákov sa tu možno stretnúť s morským orlom a holubom korunáčom. Veľmi rozšírené je vodné vtáctvo, hlavne pri pobreží. Divé husi a kačice sú postupnou kultiváciou slatín zatláčané do prírodných rezervácií. V Británii sa loví okolo 30 druhov sladkovodných rýb. Široko rozšírený je losos, pstruh, šťuka, belica a plotica. Kapor, lieň a belica sú vysadzované osobitne pre športové rybárstvo. Plazov a obojživelníkov je tu veľmi málo. Vyskytujú sa tu len tri druhy jašteríc a obojživelníky sú zastúpené tromi druhmi mlokov a piatimi druhmi žiab. Bolo tu popísaných 21 000 druhov hmyzu, medzi najväčšie druhy patria motýle a roháče. Flora Miernemu podnebiu a rôznym pôdnym typom zodpovedá pomerne rôznorodá vegetácia.

Británia patrí do pásma listnatých stromov, medzi ktorými prevládajú duby. Z pôvodných veľkých lesných plôch sa však zachovala len nepatrná časť. Okrem dubov sa často vysádzajú jasene, javory, hraby a v suchších oblastiach buky, vo vyšších polohách a na piesočnatých pôdach sa dubové lesy miešajú s borovicovými. S postupnou kultiváciou pôdy bola väčšina lesných porastov zlikvidovaná, takže dnes pokrývajú sotva 8% povrchu Británie. Najhustejšie zalesnené je severné a východné Škótsko a hranica Walesu a Anglicka.
Zbytok krajiny má prevažne parkový ráz. Odlesňovanie viedlo v mnohých oblastiach ku vzniku veľkých močiarov. V miestach s nadbytočnou vlhkosťou sa vytvorili slatiny a rašeliniská zarastené papraďou. Väčšinu povrchu však tvorí orná pôda a lúky porastené trávami. Takmer subtropická vegetácia sa vyskytuje na juhozápadnom pobreží Anglicka, v Cornwalle, na ostrovoch Scilly a Wight, kde rastú: myrta, agáva, fuchsia a magnólia.
 
3.  Hospodárstvo
 
3.1  Nerastné suroviny
Ťaží sa hlavne ropa a zemný plyn, ktorých ložiská sa nachádzajú v Severnom mori, uhlie, železná ruda a neželezné kovy: hliník, meď, olovo,cín a zinok.
 
3.2  Priemysel
Hlavné dvetvia:strojárstvo,energetika,chemický priemysel,elektrotechnika,textilný a potravinársky,výroba Fe

3.3 História priemyslu
Veľká Británia má výhodnú ekonomickogeografickú polohu.Plochý povrch nekládol prekážky pre dopravu a obchodnú činnosť.Vďaka príjmom plynúcim z čulého námorného obchodu a exploatácie svojich kolónií sa stala vedúcou hospodárskou mocnosťou sveta v 19. storočí. V tomto ostrovnom štáte mala svoje počiatky priemyselná revolúcia. Priemyselný rozvoj napredoval jednak vďaka technickým vynálezom, ale aj dostatku domácich nerastných surovín (uhlie, ropa, zemný plyn, železná ruda, cín, olovo, medená ruda), ako aj prístupu k nerastnému bohatstvu v britských kolóniách. V dnešnej štruktúre priemyselných odvetví ešte stále zohrávajú vážnu úlohu tradičné odvetvia (ťažba uhlia, textilný priemysel, výroba lodí, hutníctvo železa), vyvinuté v minulom storočí, avšak od nich sa rýchlejšie rozvíjajú konkurencieschopnejšie a ziskovejšie odvetvia, ktoré produkujú na export (elektronika, výroba automobilov, lietadiel a chemický priemysel). Po 2. svetovej vojne stratila svoje kolónie, čo malo za následok problémy so zdrojmi nerastných surovín, ako aj stratu trhov.Boli zoštátnené uhoľ.bane,energetika,výroba železa,ocele a stavba lodí.Po vyčerpaní domácich energetických zdrojov (uhlie) a nerastných surovín (železná ruda) sa priemyselné odvetvia "presťahovali" do prístavných miest.V 70.rokoch bola krajina v nepriaznivej hosp.situácii.Príčina bola vo vysokej inflácii,nezamestnanosti,sociálnom napátí.R.1979-radikálny program(podpora súkromného podnikania a nových odvetví,ťažba v Severnom mori)V r.1988 štát predal veľa podielov na ťažbe ropy,leteckej doprave,prístavoch,výrobe lodí,zbraní telekomunikácii.V budúcnosti sa predpokladá ďalšia reprivatizácia.Zaujíma 5.miesto medzi 7 najvyspelejšími štátmi sveta.Britské produkty dokážu na svetových trhoch konkurovať americkým i japonským výrobkom.Tepelné elektrárne produkujú 4/5 elek.energie,jadrové elektrárne 1/6 a zvyšok hydroelektrárne.Spojenené kráľovstvo patrilo medzi prvé štáty kde sa začala rozvíjať jadrová energetika.
 
3.4 Hospodárske oblasti
Južné Anglicko:Najvyspelejšia časť.Aglomerácia:Veľký Londýn a Midland-je tu sústredených 70% priemyselného potenciálu krajiny.Na J a JV sa vytvára oblasť modernej ekonomickej aktivit Portsmouth, Playmouth(260tis.), Southhampton(220 tis.) a Bristol.Rafinérie,strojárske a chemické závody.
 
Sredné Anglicko:2.najvýznamnejšia oblasť.Priemysel bol založený na bohatých zásobách surovín.
Podľa zamerania sa delí na oblasti:MIDLAND.Na západe dominuje Birmingham so strojárstvom(Leží uprostred Čierneho kraja-Black Country, nazvaného podľa veľmi znečistenej oblasti.V jeho okolí sú umiestnené automobilky: Triumph, Jaguar, Daimler, Austin, MG, Rover.Čokoláda Cadbury) Ďalšie strediská sú Coventry,Nottingham(285 tis.) a Leicester(280 tis.).LANCASHIRE leží v SZ časti Typický je strojársky a textilný priemysel (bavlna).Druhý najväčší prístav Liverpool je jadrom konurbácie Merseyside.Manchester s morom spája prieplav,strojársky,chemický,textilný priemysel, farmácia. YORKSHIRE si zachoval tradičné bavlnárstvo.Priemyselné centrá sú Leeds a Sheffield (kvalitná oceľ),v ústí rieky Humber prístav Hull je jadrom konurbácie Humberside.

Severné Anglicko:sústredenie na východné pobrežie do prístavov:Newcastle(330 tis.) je centrom konurbácie Tyneside(hutníctvo železa).V mestách Redcar a Midlesbrough je to hutníctvo Al,stavba lodí,chem.priemysel,výroba zbraní.Škótsko má periférne postavenie. Okolo prístavu Glasgow-3.najväčšieho mesta (ťaž.strojárstvo,lodenice,hutníctvo Fe,tabak)vznikla konurbácia Clydeside. Vodné toky poskytujú lacnú elek.energiu.Nová oblasť vznikla okolo mesta Aberdeen(210 tis.),kde ústia ropovody a plynovody zo Severného mora. Vnútrozemie je hornaté-chov oviec. Centrom je Edinburgh v zálive Firth of Forth.Wales sa na poľnohospodársky sever a priemyselný juh.Najväčším strediskom je Cardiff(280 tis.).Tradičné hutníctvo ustupuje moderným odvetviam elektroniky a elektrotechniky.Newport v ústí rieky Severn tvorí s protiľahlým Bristolom konurbáciu Severnside.Hosp.štruktúra je typická pre pobrežné mestá. Severné Írsko prekonalo svoju závislosť od Spojeného kráľovstva.Hlavné odvetvia sú odevný a textilný priemysel,letectvo,potravinárstvo.Zlepšeniu životnej úrovne bráni nestabilná politická situácia.Najviac zamestnaných je v oblasti služieb(66%).Hlav.centrom je Belfast(350 tis.)
 
3.5 Poľnohospodárstvo
Vo Veľkej Británii je veľmi nízky podiel obyvateľstva, ktoré sa živí poľnohospodárstvom (2%).Orná pôda zaberá asi 30% celkovej rozlohy,no výnosy stále stúpajú využitím vysokej špecializácie a mechanizácie. Hlavným odvetvím je chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok, ovce, ošípané, morky). V súlade s oceánskym podnebím sa na ornej pôde pestujú na severe zemiaky, raž, jačmeň,chmeľ a na juhu územia pšenica,ovocie a zelenina. Okolie miest je súvislou "kuchynskou záhradou". Rybárstvo v poslednom čase stráca na svojom pôvodnom význame.

4.  Doprava
V Británii je 359 426 km ciest, z toho je 3 200 km diaľničnej siete. Najhustejšiu cestnú sieť má Anglicko. A nezabudnite prejsť na ľavú stranu cesty!  Rozvinutá je miestna aj diaľková autobusová doprava. Dĺžka železničnej siete je 16 584 km. Slúži prevažne na prepravu nákladov medzi vnútrozemím a veľkými námornými prístavmi. The Channel umožnil železničné spojenie Londýna s hlavným mestom Francúzska, Parížom. Vodná doprava pozostáva zo 4 828 prieplavov a splavných vodných tokov. Z dopravného hľadiska je najdôležitejší systém riečnych tokov a prieplavov v oblasti Yorkshire – Humberside. Najväčšie prístavy sú: Londýn, Tees, Hartepool, Milford Haven, Glassgow, Southampton, Hull, Dover. Britská námorná flotila je štvrtá najväčšia na svete. Letecká doprava – Pravidelné letecké spojenie má 53 britských miest a najväčšou leteckou spoločnosťou v krajine sú Britisch Airways. Londýn s letiskami Heathrow a Gatwick je najväčším európskym leteckým uzlom a lety z Londýna smerujú na všetky kontinenty Zeme, do viac ako 150-tich rôznych zahraničných miest. British Rail ponúka rýchlu, pohodlnú a ľahkú jazdu vlakom vysokej úrovni .

5.  Obyvateľstvo
Veľká Británia má 60 miliónov obyvateľov a hustota zaľudnenia je približne 239 obyvateľov na km2. Pričom najhustejšie zaľudnené je Anglicko. Približne 80% všetkého obyvateľstva tvoria Angličania. Sú koncentrovaní predovšetkým v Anglicku, ale žijú tiež v južnom Walese a v južnej časti Škótska. Škóti sa na celkovej národnostnej štruktúre podieľajú 10%, najviac sú koncentrovaní v strednom Škótsku a na východnom pobreží. Samozrejme vnútornou migráciu sa Škóti dostali aj do Londýna, Birminghamu, Manchestru a iných väčších miest. Prišli tu hlavne za prácou, či vzdelaním. Íri sa na celkovej národnostnej šturkúre podieľajú zhroba 4 %. Obývajú Severné Írsko, ale podobne ako Škóti a Walesania prenikli vnútornou migráciou i do Anglicka, aj keď len vo veľmi malej miere. Walesania tvoria približne 2 % obyvateľstva. Sú koncentrovaní hlavne v južnej časti Walesu, pri mori, kde sú situované aj 3 najväčšie mestá Walesu (Swansea, Newport a Cardiff). Ľudia z povojnovej Európy a tiež v čase vojny imigrovali do Británie, dúfajúc v politický azyl. Boli to hlavne Židia, Rusi a Poliaci. Obyvatelia Commnowealthu mali až do roku 1962 do Británie voľný prístup. Pred 2. svetovou vojnou sem prichádzali hlavne ľudia z Austrálie, Nového Zélandu a Kanady. Štruktúra imigrantov sa zmenila v 50-tych rokoch. Dnes 2 milióny Britov sú ľudia zo Západnej Indie alebo Ázijci a viac ako 50 % z nich sa v Británii narodilo. Noví imigranti sú koncentrovaní hlavne o veľkých mestách. Príkladom je Londýn, kde sa vyčlenili jednotlivé štvrte, napríklad Brixton – černošská štvrť na juhu Londýna, Southhall – indická štvrť v juhovýchodnom Londýne, alebo čínska štvrť priamo v centre. Prirodzený prírastok kolíše okolo 1 promile.Pre vyspelé krajiny ako je Británia je typické tzv.starnutie obyvateľstva.
 
5.1  Orgány štátnej moci a správy
Súčasnou hlavou štátu je kráľovná Alžbeta II. (Elizabeth the II.) Vydala sa v roku 1947 znie: Alžbet II. Z milosti božej kráľovná Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a jeho ďalších ríši a území, hlava Commonwealthu, obhájkyňa viery.) Kráľovná vo všetkých oblastiach personifikuje štát: je najvyšším súdnym orgánom, vrchným veliteľom ozbrojených síl a hlava anglikánskej cirkvi. V praxi sú jej právomoci veľmi obmedzené. Kráľovná jedná podľa doporučení vlády, ktoré nemôže ignorovať. Parlament má povinnosť informovať ju o všetkých dôležitých otázkach. Parlament zvoláva, odročuje a rozpúšťa, podpisuje ním schválené zákony, ktoré takto vstupujú do platnosti. Okrem predsedov a členov vlády menuje do funkcií štátnych predstaviteľov vo všetkých oblastiach: sudcov, dôstojníkov armády, vedúcich činiteľov cirkvi a pod. Vykonáva tiež radu ceremoniálnych funkcií: prijímanie veľvyslancov, štátnych návštev atď. Parlament je najvyšší zákonodarný orgán Spojeného kráľovstva. Má dve komory: Snemovňa lordov a Dolná snemovňa. Funkčné obdobie parlamentu je 5 rokov. Snemovňa lordov sa skladá z lordov duchovných (Lords spiritual) a z lordov svetských (Lords temporal). Do prvej skupiny patria biskupi z Canterbury a Yorku a 24 biskupov anglickej cirkvi. Do druhej skupiny patria dediční lordi a doživotní lordi, ktorí vykonávajú predovšetkým súdne funkcie. Zasadania v snemovne lordov sa prakticky nikdy nezúčastnia všetci pretože spolu ich je okolo 1 200. Snemovni lordov predsedá lord kancelár a v britskom parlamentnom systéme tvorí krajne konzervatívny prvok. Dolná snemovňa je tvorená 635 poslancami zvolenými vo všeobecných voľbách, pričom 516 poslancov zastupuje Anglicko, 71 Škótsko, 36 Wales a 12 Severné Írsko. Jej hlavnou úlohou je prejednávať a schvaľovať zákony regulujúce život v krajine, vytvárať zákonodárne predpoklady fungovania štátu. Vláda je veľmi početná. Má viac ako 100 členov: štátnych tajomníkov, ministrov, parlamentných tajomníkov a podtajomníkov. Všetci sú menovaní kráľovnou na návrh predsedu vlády. Väčšina členov vlády je poslancami Dolnej snemovne. Z veľkej časti vládne právomoci vykonáva sám predseda vlády (Tony Blaire) a vládny kabinet tvorený 20-25 najskúsenejšími ministrami. O zložení kabinetu rozhoduje ministerský predseda. Predseda vlády je súčasne vrchným správcom štátnych financií a hlavou štátneho aparátu. Informuje kráľovnú o zámeroch vlády a dohliada na činnost jednotlivých ministrov.

6.  Dejiny
Britské ostrovy boli osídlené už okolo roku 3 000 p.n.l. Ibermi, o čom svedčia aj dve monumentálne pamiatky v okrese Wiltshire na Salisburskej planine, Stonehenge a Avebury. V roku 43 n.l. prišli Rimania a dali krajine jej dnešné pomenovanie – Britannia. Neskôr, zhruba v období veľkého sťahovania národov v piatom storočí, sem zavítali Anglovia a Saxovia z územia súčasného Nemecka, Dánska a Nizozemska. Z invázie Anglov dostalo Anglicko meno „Angle – Land“. V 9. storočí sa objavili Vikingovia pôvodom z Dánska a Nórska a v 11. storočí podnikli veľkú inváziu na Britské ostrovy Normani, pôvodom z Francúzska. Títo zahnali Keltov do Wallesu a Škótska. Kelti prežili aj v Írsku. Angličania sú teda potomkami všetkých invázií, ale viac, ako ktorýkoľvek iný, ich poznačil vpád Anglo-Saxov. Vývojmi Normanov bol proces feudalizácie ukončený. Zem bola politicky zjednotená, pričom centralizovaná štátna moc bola silnejšia ako moc feudálov. Politika kráľovského dvora nie vždy zodpovedala záujmu zeme ako celku, preto vyvolávala rad opozičných vzbúr a v tomto pohnutom období v roku 1265 vznikol prvý parlament, ktorý bol pôvodne stavovským zhromaždením a o sto rokov neskôr sa rozdelil na dve komory. Proces integrácie celej dnešnej Británie začal pripojením Wallesu. V 14. storočí sa walleský kráľ Llevellyn Veľký pokúsil zjednotiť walleský ľud do boja proti Angličanom. Odboj trval tri generácie a počas vlády jeho vnuka Llevellyna Posledného bol Walles porazený a v roku 1301 ho Eduard I. of England pripojil k anglickej korune a svojho najstaršieho syna menoval princom walleským. Táto tradícia je dodržiavaná dodnes. Prvorodený kráľovský syn dostane titul princa walleského (posledný princ Charles). V roku 1536 Henry VIII. zjednotil walleský a anglický parlament a nástojil na používaní anglického jazyka v obchodnom styku, aj v školách. Škótsko bojovalo svoj boj o prežitie s Anglickom niekoľko storočí. V roku 1603, keď sa syn kráľovnej Márie bol taký silný, že Henry musel vyslať do Írska svoje armády, aby utíšil búrku nepokojov. Nútením Írov na protestantskú vieru a konfiškáciou ich pôdy spôsobil Henry dva pretrvávajúce problémy: náboženský problém a problém pôdy. Tieto problémy pretrvávajú dodnes. O dvoch národoch v Írsku sa dá hovoriť od roku 1845. Keď vypukol v Írsku veľký hladomor, severné industrializované Írsko vďaka jeho vzťahom k britskej korune prekonalo hladomor podstatne lepšie ako ostatné časti. Počas hladomoru zomrelo viac ako milión ľudí a ďalší milión bol nútený emigrovať hlavne do Spojených si Írsko konečne vydobilo svoju nezávislosť. Severné Írsko sa však oddelilo a zostalo pod britskou správou. Náboženské a politické nepokoje však pretrvávajú dodnes.

7.   Kultúra
V Británii je takmer 1 000 múzeí a galérií, ktoré sú prístupné verejnosti. Ide jednak o celoštátne inštitúcie, ale aj o menšie komunálne alebo súkromné zariadenia. Najrozsiahlejšie umelecké, archeologické, vedecké, historické a ďalšie zbierky sú sústredené v múzeách a v galériách v Londýne. Patria k nim: Britské múzeum, kde sú umiestnené archeologické a etnografické zbierky z celého sveta, Národná galéria, v ktorej sú sústredené maľby európskych majstrov, Tate Gallery, so zbierkou umenia od 18. stor. po súčasnosť, Národná portrétová galéria, Múzeum filmu, Britské prírodovedné múzeum, Múzeum numizmatiky, Viktorino a Albertovo múzeum, Škótske národné múzeum v Edinburgu a mnoho ďalších. V Británii je viac ako 250 profesionálnych divadelných scén. Hlavním strediskom dramatického umenia je londýn , hlavne jeho časť West End, v ktorej je sústredených takmer 50 divadiel a divadelných scén. K najvýznamnejším divadelným súborom patria Spoločnosť Národného divadla v Londýne, ktorá hrá klasický aj moderný repertoár britských ale aj zahraničných drmatikov, Kráľovská Shakespearova spoločnosť, Škótska divadelnaá spoločnosť so sídlom v Glasgowe. V Británii fungujú štyri veľké operné súbory: Kráľovská opera, ktorá hrá na scéne v Covent Garden v Londýne, Anglickú národnú operu, vystujúcu v londýnskom Coliseu, Škótsku operu a Waleskú národnú operu. Veľká Británia sa môže pochváliť celou plejádou skvelých poétov, dramatikov a prozaikov. Kto by nepoznal Charlesa Dickensa, Williama Wordswortha, Georga Gordona Byrona, Georga Bernarda Shawa, Rudyarda Kiplinga, Samuela Becketta, Williama Shakespeara, Oscara Wilda a mnohých ďalších skvelých autorov.

8. Anglicko
Anglicko je rozdelené na štyri veľ  ké časti: Južné Anglicko, „Srdce Anglicka“ (Heart of England), Východné Anglicko a Sever krajiny. Turistom ponúka majestátne planiny, skalnaté vrchy, typické bujnejúce trávnaté pastviny i močiare aj široké piesočnaté pláže. Milovníci histórie a príjemnej atmosféry zamieria do niektorého z univerzitných mestečiek, regionálnych centier s nádhernými katedrálami, či do romantických rybárskych osád na brehu mora.
 
8.1  Juh Anglicka
Je „krajinou dedičstva“ a hrabstvám Kent, Surrey a Východný a Západný Sussex sa často hovorí aj „záhrady Anglicka“. Nájdete tu množstvo zámkov s prekrásnymi záhradami, univerzitné mestečko Oxford(Oxford Street je jednou z hlavných dopravných tepien londýnskeho obvodu Westminster a jednou z najnámejších obchodných ulíc na svete.) i preslávený Stonehenge. Južné Anglicko je ale rajom aj pre ľudí, ktorí sa radi vydávajú po stopách slávnych spisovateľov a hrdinov ich kníh. V týchto miestach tvorili Charles Dickens, Agatha Christie i Jane Austenová – vyberte sa do „1066 Country" alebo na „Anglickú riviéru“ (mestá Torquay, Paignton a Brixham). Najznámejšou turistickou atrakciu v Južnom Anglicku je zoskupenie obrovských skál vytvorené ľudskou rukou Stonehenge (hrabstvo Wiltshire). Nečakajte tu však žiadnu romantiku a závan pradávnych čias – miesto je veľmi navštevované turistami z celého sveta, čo si vyžiadalo daň v podobe obmedzeného prístupu k pamiatke, ktorej okolie je plne prispôsobené požiadavkách komerčného využitia atrakcie. Z mesta Southampton v hrabstve Hampshire vás trajekt prepraví na pozoruhodný ostrov Isle of Wight, v Portsmouth neobíďte múzeum námorníctva – sprievodca vás zavedie aj na loď admirála Nelsona.
 
8.2 Srdce Anglicka
 Práve tu žil Shakespeare – v mestečku Stratford nad Avonom nájdete dom, kde pracoval, Shakespearove divadlo, slávny stredoveký hrad i jeho hrob. Shakespearom sa však výpočet slávnych osobností nekončí – nemenej slávny je určite Robin Hood, ktorý žil v Sherwoodskom lese v Nottinghamshire (tu začala aj skončila aj anglická Občianska vojna). A napokon tretia známa osobnosť – v tom istom hrabstve ako Robin Hood žila v meste Althorp aj Princezná Diana. Miesto si určite nevybrala náhodou – vlnitá krajina s rozľahlými otvorenými priestormi priam vyzýva na dlhé prechádzky a  turistiku. Ideálnym miestom na nenáročnú turistiku je aj Derbyshire, záujemcovia o históriu zamieria do Worcesteru, mesta katedrál. Aglomerácia Birmingham je dopravným uzlom a je jedným z dvojice miest v Anglicku s medzinárodným leteckým spojením (ak nepočítame Londýn). Ako v každom veľkom meste, aj tu si môžete dosýta vychutnať nočný život, kluby, hudbu a množstvo kultúrnych podujatí, svetoznámy je Birminghamský symfonický orchester a Birminghamský kráľovský balet. Majetnejší turisti často zamieria do známej Klenotníckej štvrte (Jewelry Quarter). V hrabstvách Herefordshire a Shropshire nájdete osobitú čierno-bielu tudorovskú architektúru a príjemné stredoveké mestečká.
 
8.3  Východ Anglicka
V Cambridgeshire môžete navštíviť slávne univerzitné mesto Cambridge, mestá Peterborough a Ely s katedrálami, pozrieť sa do rodného mesta Olivera Cromwella (Huntingdon), alebo si prezrieť Imperial War Museum v Duxforde. V Norfolku nájdete sympatické dedinky, prekvitajúce trhové mestečká, slávne záhrady i pláže a rozsiahlu sieť vodných kanálov, po ktorých sa môžete vybrať na výlet loďou. Najstaršie mesto v Anglicku Colchester leží v Exxexe a založili ho Rimania, v jeho blízkosti sa nachádzajú aj ďalšie historické mestá ako Saffron Walden. Prístav Harwich je hlavným dopravným uzlom pre prepravu do Holandska, lode odtiaľto premávajú aj do Severného mora. V Essexe v meste Stansted leží aj tretie londýnske letisko.

8.4  Sever Anglicka
Regiónu dominujú viktoriánske mestá Manchester a Liverpool plné pozoruhodnej starej architektúry, ale aj moderných múzeí a galérií a pulzujúce intenzívnym denným i nočným životom. V Liverpoole sa zrodila priemyselná revolúcia, prvý osobný vlak i Rolls Royce, ale pri jeho návšteve určite nevynecháte hlavne Magical Mystery Tour – prehliadku „pamiatok“ po skupine The Beatles. Chybu neurobíte však ani návštevou Námorného múzea, či ak sa len tak poprechádzate po zrenovovanom nábreží. Na známom ostrove Isle of Man, ktorý leží v Írskom mori na priamke medzi Liverpoolom a Belfastom, nájdete prekrásnu prírodu (päť národných parkov) a mnoho stôp bohatej histórie siahajúcej od Vikingov cez stredovek až po dnešok. Prírodné krásy preslávili aj The Lake District (Cumbria), oblasť so šestnástimi veľkými jazerami a skalnatými vodopádmi v impozantných horách. Historické mesto York (hrabstvo Yorkshire) je pozoruhodné kvôli stredovekým mestským hradbám, najväčšej gotickej katedrále v Európe a úzkym uličkám preplneným obchodíkmi a reštauráciami s neopakovateľnou atmosférou. V meste Carlisle na hraniciach so Škótskom sú zvyšky Hadriánovho múru, ktorí postavili Rimania a tiahol sa naprieč Anglickom od pobrežia k pobrežiu – Carlisle sa však môže pochváliť aj zámkom a majestátnou katedrálou.
 
9. Manchester
Manchester sa nachádza v oblasti, ktorá má kruhový tvar, na severe ohraničená Peninskými vrchmi a na juhu Cheshirskou nížinou. Centrum mesta je situované na brehu rieky Irwell, neďaleko od sútoku riek Medlock a Irk. Rieka Mersey preteká južným okrajom Manchesteru. Väčšia časť mesta, predovšetkým jeho južná časť, sa nachádza na rovine, a ponúka tak z vysokých budov výhľad na hory. Geografická charakteristika mesta mala významný vplyv na jeho rozvoj. Jedna sa predovšetkým o podnebie, prístup k moru, dostupnosť vodnej energie a blízkosť pobrežia. Manchester má povesť mesta s vlhkým podnebím a daždivým počasím. Priemerný roční úhrn zrážok je 809 mm, čo znamená, že táto povesť nieje príliš zaslúžená. Toto číslo je menšie ako ročný úhrn zrážok napríklad pre Plymouth, Cardiff alebo Glasgow. Pre porovnanie pre New York je to 1200 mm a Rím má úhrn zrážok porovnateľný. Zrážky majú relatívne slabú intenzitu, ale trvajú väčšinou dlhšiu dobu. Manchester tak má relatívne vysokú vlhkosť ovzdušia. Pre Manchester je typické veľké množstvo kancelárskych priestorov. Manchester je hlavným nákupným centrom severu Anglicka. Existujú tu dva hlavné nákupné centrá – Manchester Arndale Centre v strede mesta a Trafford Centre nachádzajúce sa mimo hranice Manchesteru.Manchester má veľmi dobrú úroveň dopravnej infraštruktúry. Sieť komunikácii v meste je jedna z najhustejších vo Veľkej Británii a oblasť Veľkého Manchesteru má najväčšie percento diaľnic v rámci krajiny. Liverpool and Manchester Railway bola prvou železničnou traťou na svete dopravujúca cestujúcich. Ďalšou významnou dopravnou službou v Manchesteru je taxi služba s typickými autami Black Cabs a na rozdiel od iných miest je prístupná aj cena tohoto spôsobu prepravy a mesto je popretkávane hustou sieťou stanovísk taxi služby. Letisko Manchester International, skôr Manchester Ringway Airport, je tretie letisko Veľkej Británie v počte odbavených cestujúcich a je vybavené zvláštnou železničnou stanicou. V roku 2005 toto letisko odbavilo 22,1 miliónov pasažierov a poskytovalo priame spojenie do viac ako 180 miest vykonaných 90 leteckými spoločnosťami. Manchester a jeho okolie je vybavené hustou sieťou autobusovej dopravy spojujúcej mesto zo satelitnými časťami a okolitými dedinami. ednou z veľmi vyťažených trás je spoj Oxford Road – Wilmslow Road, jedna z najrušnejších autobusových trás v Európe, ktorou sa dopravujú študenti a zamestnanci z okrajových štvrtí mesta do centra, kde sa nachádza mnoho univerzitných učební a kancelárii.V oblasti Veľkého Manchesteru sa nachádzo veľa umeleckých galérií:
  Lowry v Salford Quays – obrazáreň s dielami salfordského maliara L. S. Lowryho
  Athenaeum
    Salford Museum and Art Gallery v Salfordu
  Manchester Art Gallery
 
Manchester je známy svojimi výbornými divadlami. Veľké sály majú napríklad Manchester Opera House, veľké komerčné divadlo, ktoré uvádza výjazdné predstavenie divadelných spoločností z West Endu, Palace Theatre a Royal Exchange Theatre, veľké divadlá sídliace v mieste burzy bavlny. Library Theatre je malé divadlo sídliace v suteréne hlavnej mestskej knižnice. Medzi ďalšie divadlá v meste patrí Lowry a Studio Salford.Manchester vytvára svojím multikulturálnym prostredím vhodné podmienky pre populárnu hudbu, na ktorej bohatú históriu sú obyvatelia mesta právom hrdý. Medzi skupiny, ktoré vznikli v Manchesteru je možno zaradiť:
Oasis
Simply Red
Take That
 
Noviny Gurdian boli založené v Manchesteri roku 1821 a vydávane ako Manchester Guardian. Ich ústredie sa stále nachádza v Manchesteri aj keď mnoho riadiacich funkcií bolo presunutých roku 1964 do Londýna.V Manchesteri sa nachádzajú tri univerzity. University of Manchester a Manchester Metropolitan University sa nachádzajú v južnej časti mesta.V Manchesteri sídlia dva významné futbalové kluby Manchester United a Manchester City. Domovským štadiónom Manchester City je City of Manchester Stadium a u Manchesteru United je to známy Old Trafford, najväčší futbalový štadión v Anglicku nachádzajúci sa v štvrti Trafford. Veľa moderných športových zariadení, napríklad Manchester Velodrome, City of Manchester Stadium, National Squash Centre a Manchester Aquatics Centre, bolo vybudovaných pre Hry Commonwealthu roku 2002. Manchester sa aj pre svoju výbornú vybavenosť modernými športovými stánkami dvakrát neúspešne uchádzal o usporiadanie Olympijských hier v rokoch 1996 a 2000. Mesto má byť miestom niektorých súťaží Olympijských hier roku 2012.V Manchesteri sa nachádza veľké množstvo budov postavených od viktorianského obdobia až do súčasnosti. Väčšina honosných budov odráža pôvodné postavenie mesta ako centra obchodu s bavlnou. Veľa bývalých skladísk je dnes využívaných pre iné účely ale pôvodný charakter mesta bol zachovaný. Manchester sa teda vyznačuje veľkým počtom mrakodrapov. Veľká časť bola postavená v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Jedným z novo stavaných mrakodrapov je Beetham Tower a po svojej dostavbe má byť (aj keď asi iba na krátku dobu) najvyššou stavbou Veľkej Británie mimo Londýn.
Ďalšie zaujímavé stavby v Manchesteri:
Bridgewater Hall sídlo Hallé Orchestra,
Corn Exchange teraz nákupné centrum Triangle,
Manchesterská radnice od Alfréda Waterhouse,
Budova Midland Bank (teraz HSBC Bank) na King Street od Edwina Lutyensa, Čínska štvrť :najväčšia čínska štvrť vo Veľkej Británii a druhá najväčšia v Európe

10. Birmingham
Birmingham je druhé najväčšie mesto v Anglicku, „city“ a metropolitný okres v metropolitnom grófstve West Midlands (West Midlands má vyše 2 284 000 obyvateľov). Má okolo 992 400 obyvateľov a rozlohu 267,77 km²Birmingham je tiež bránou do srdca Anglicka. Nachádza sa priamo uprostred regiónu bohatého na históriu , kultúru, s krásnymi starobylými dedinkami  a sviežou  zvlnenou krajinou. Prvé osídlenie dnešného Birminghamu sa datuje takmer 1000 rokov naspäť, kedy tu sídlili rímske légie. V 12 storočí získala osada trhové právo.

V stredoveku sa Birmingham formoval ako industriálne centrum a tento charakter si zachoval až dodnes. Spracovanie kovov bolo mestskou špecialitou, k čomu prispeli neďaleké náleziská uhlia a železnej rudy. S postupným nárastom dielní sa začala výstavba kanálov (18. storočie), ktorá viedla k ešte väčšiemu rozmachu obchodu a Birmingham sa zrazu stal centrom výroby zbraní, šperkov, drobných súčiastok a pod. V roku 1790 sa populácia rozrástla na 90000 a Birimingham si upevnil pozíciu dôležitého britského obchodného osídlenia. V roku 1838 bolo vystavané železničné prepojenie medzi Londýnom a Birminghamom , ktoré malo za následok rapídne zvýšenie počtu obyvateľov na 296000 (1860).V roku 1900 bola otvorená birminghamská univerzita. Počas 2. svetovej vojny bol Birmingham z veľkej časti zničený bombardovaním, ale vzniknuté škody boli nahradené v 50. rokoch minulého storočia, kedy sa začala rozsiahla prestavba mestského centra. To bolo neskôr upravené do turisticky priateľskej destinácie a v roku 1998 hostilo prvý summit G8.
 
Birminghamské múzeum a galéria
Múzeum sídli v prekrásnej viktoriánskej budove a zahŕňa najväčšiu zbierku preraffaelistických prác na svete, rovnako ako bohaté expozície striebra, sôch, keramiky a pod. Galéria pozostáva zo stálej výstavy moderného umenia (Waterhall) a z neustále sa meniacej haly vysunutých exhibícií (Gas Hall).
 
Múzeum šperkov (Museum of the Jewellery Quarter)
Oceňovaná expozícia vás prevedie históriou šperkárstva v meste a miestni umelci predvedú svoje zručnosti pri práci s blýskavým materiálom. Niektoré práce sú napredaj v lokálnom obchode. 

Thinktank a Imax cinema
Desať interaktívnych galérií zameraných na rôzne tematiky predstavuje Thinktank ako moderné múzeum, kde môžete objavovať tajomstvá medicíny či princípy fungovania výdobytkov moderných technológií.  
Komplex okrem iného zahŕňa i populárne viacsálové kino Imax.
 
Národné morské centrum
K jedným z najpopulárnejších birminghamských atrakcií parí návšteva morského centra. Zaujímavý je kružnicový priehľadný tunel, ktorý vás zavedie do hlbín oceánu. Okolo jeho stien sa pohybujú žraloky, chobotnice, korytnačky kraby a iné podmorské živočíchy predstavujúce živú expozíciu akvária. 
 
Botanické záhrady a skleníky
V Birminghamu je viac parkov a zelených plôch ako v ktoromkoľvek  inom meste vo Veľkej  Británii? Iba niekoľko európskych miest môže v tomto s Birminghamem súperiť. Nachádza sa tu cez 3000 hektárov parkov a zelených plôch. Jedným z nich je Sutton Park – najväčšia  mestská prírodná rezervácia v Európe.Nachádzajú sa tu  botanické záhrady Winterbourne a Castle Bromwich Hall Gardens Birmingham je najmladšou európskou metropolou s počtom študentov, ktorému sa nevyrovná nijaké britské mesto s výnimkou Londýna, preto niet divu, že klubová scéna v jeho uliciach patrí k najživším v Európe. Či už vás lákajú trendové bary a kluby na Broad Street, dáte prednosť rušným podnikom Mailboxu alebo sa rozhodnete ochutnať miestne špeciality v nových reštauráciách Brindleyplacu, všetky z uvedených ťažísk nočnej zábavy sú v bezprostrednej blízkosti mestského centra.
 
Kolosálny Hippodrome (2000 sedadiel) hostí najvychytenejšie muzikály, úchvatné predstavenia Waleskej národnej opery a je domovom Biriminghamského káľovského baletu. Populárne divadelné hry, koncerty a muzikály sú na dennom poriadku i v obľúbenom divadle Alexandra Theatre. V rušných peších zónach mestského centra nájdete stovky butikov so značkovým oblečením. K najpopulárnejším obchodným uliciam sa radi Cannon St. a New St., kde bolo pred nedávnom otvorených zopár nových dizajnérskych obchodov. Bývalý poštový sklad Mailbox na Wharfside St. bol premenený na obrovské nákupné a zábavné centrum, je domovom pre butiky mnohých svetových značiek ako Armani, Hugo Boss, DKNY, Jaeger a mnohých iných.

11. ZAVER
Našim projektom sme si potvrdili už dávnejšie zistenia o Anglicku. Projekt bol obmedzený časom a nemohli sme tam zahrnúť všetky fakty a nádhery Anglicka, preto sme vybrali iba tie najpríťažlivejšie a najimpozantnejšie. Konečným cieľom bolo nenásilnou a voľnou formou vám toto všetko predniesť. Pracovalo sa  veľmi dobre a živo sme si celé Anglicko predstavovali. Viedli sme dlhé debaty a konzultovali sme to s okolím. Ako tým sme pracovali bez prestávok a všetko sme si trikrát prešli, pokým z toho nebola dokonalá  práca. Nechceli sme aby ste tu len znudene sedeli a prijímali čísla, ktoré si aj tak nikdy nezapamätáte. Pri všetkých týchto číslach by ste prehliadli tú pravú krásu, ktorú v mapách a rôznych brožúrok nenájdete. Anglicko  krajina možností, ktoré vám ležia priamo pri nohách. Je to moderná a rýchla krajina v ktorej si každý nájde svoje, pre milovníkov histórie je tu veľa múzeí a pamiatok. Nadšenci prírody to tu milujú kvôli  množstvu zelene ,ktorá je tu vďaka dažďom ( Čo väčšine návštevníkom vadí). Nájdete tu ľudí z celého sveta , hlavne mladých ktorí sem idú za prácou a novým lepším životom. O Anglicku vieme viac ako  ľudia ktorí tam boli , ale dúfame  že sa nám tam aj tak podarí čoskoro dostať.