Rozvoj priemyslu a poľnohospodárstva

Poľnohospodárstvo
Počiatky poľnohospodrástva siahajú do mladšej doby kamennej. Neolitický človek bol už poľnohospodárom. Pestoval kultúrne rastliny a choval domáce zvieratá. Z archeologických nálezov vieme, že choval dobytok, psa, ovce, kozy, oší-pané a pestoval pšenicu, proso a hrach. Včelárstvo bolo známe už v 9. storočí pred n.l. Až neskôr sa udomácňoval kôň a zajace. Predkami dnešných kultúrnych rastlín boli divé rastliny. Až dlhým pestovaním a prácou mnohých pokolení vznikli terajšie odrody.
Človek postupne poznával aj liečivé vlastnosti niektorých rastlín. Staroveké civilizácie poznali už umelé zavlažovanie, budovali kanály a zavlažovacie zariadenia. Poľnohospodárstvo sa dlhé stáročia v podstate nerozvíjalo. Zostalo na rov-nakej úrovni až do novoveku.
Poľnohospodárstvo delíme na živočíšnu a rastlinnú výrobu. Rozoznávame rastliny jednoročné, dvojročné a viacročné. Ku kultúrnym rastlinám patria všetky poľné, zeleninárske, ovocinárske kultúry a tiež kvetinárske a dekoratívne rastliny.

Poľné plodiny sú:
. obilniny (pšenica, jačmeň, raž, ovos, kukurica, proso); . strukoviny (hrach, fazuľa, šošovica, bôb);
. olejniny (repka, horčica, mak, slnečnica, sója);
. textilné rastliny (ľan, konope);
. okopaniny (zemiaky, cukrová repa, kŕmna repa);
. krmoviny (lucerna, ďatelina).

Okrem týchto rastlín .sa pestujú vo svete ešte mnohé ďalšie; a to najmä v teplejších oblastiach. Sú to napr. bavlník, cukrová trstina, čaj, káva, ryža, kaučukovník, rôzne koreniny a mnohé cl'alšie. Najdôležitejšie obilniny pre výživu ľudstva sú pšenica, jačmeň, kukurica a ryža, v Európe najmä pšenica a zemiaky (kukurica a zemiaky pochádzajú z Ameriky).
Poľnohospodárom už dnes pomáha moderná veda a technika, vysokovýkonné stroje, ako napr. kombajny, traktory, pluhy, brány, mláťačky, sejačky. Práce, ktoré sa v minulosti robili ručne a trvali celé týždne, urobí dnes moderný stroj za niekoľko hodín. Napr. zorunie stohektárovej plochy trvalo jednoduchým pluhom (ťahaným jedným koňom) 13 hodín, dnešným moderným strojom iba 40 minút. Na vypestovanie pšenice na rozlohe 1 ha bolo treba ešte aj v minulom storočí 53 hodín, dnes 3 a pol hodiny. Najviac pnke aj času šetria obilné kombajny, ktorými kosba, zber i mlatba jedného hektára trvá iba 42 minút (kým tie isté práce v 19. st. zabrali 33 hodín).
Veľký význam v poľnohospodárstve má správne obrábanie pôdy, ničenie burín, škodcov a taktiež hnojenie. Prílišná chemizácia poľnohospodárstva však môže poškodzovať nielen životné prostredie, ale i zdravie človeka (v niektorých prípadoch sú chemické postreky bezpodmienečne nutné i osožné - napr. na ničenie kobyliek).

Chov hovädzieho dobytka, ošípaných, hydiny (nosníc a konzumných) má už dnes charakter velkovýroby. Využíva sa moderná technológia a poznatky vedy, najmä genetiky.

Krížením a šľachtením sa niekoľkonásobne zvýšila úžitkovosť domácich zvierat (napr. v 19. st. potrebovali ošípané dva a pol roka, aby dorástli na jatočnú váhu, dnes iba približne šesť mesiacov). Moderné výkrmne sú už. plnoautomatizované. Odborníci vypracovali optimálne zloženie a množstvo krmiva (kŕmne zmesi, siláž, seno, ďatelina a pod.).
S rastlinnou a živočíšnou výrobou úzko súvisí nielen potravinársky, ale aj textilný, odevný, obuvnícky a kozmetický priemysel. K potravinárskemu priemyslu patria cukrovary, mraziarne, konzervárne, mlyny, pekárne, mliekárne. Textilný priemysel vyrába vlákna z ľanu, bavlny, vlny a konopy. Kože zvierat zužitkujú obuvnícke a odevné závody (vyčinená koža sa nazýva useň), Olejnaté semená (slnečnica, sója, olivy, podzemnica olejná, kokosový orech, olejové palmy) majú velký význam v potravinárskom a kozmetickom priemysle. V súčasnej racionálnej výžive sa sója používa aj ako náhrada mäsa.

V Československej republike (po r. 1918) patrila pôda velkostatkárom, šľachte, cirkvi a maloroľníkom. Tieto sa po r. 1948 skonfiškovali a poštátnili (vytvorili sa z nich tzv. štátne majetky). Roľníci často násilím boli nútení vstúpiť do jednotných roľníckych družstiev. V posledných rokoch prebieha opačný proces, pôda sa vracia pôvodným majiteľom a znova vznikajú súkromné gazdovstvá.

Priemyseľ
Pred priemyslovou revolúciou, ktorá sa začala v Andlicku 18. storočia, výroba sa presťahovala do tovtovárne a stroje urýchlili výrobu. Výroba sa stala záležitosťou technológie, suroviny sa začali zpracovať pomocou špeciálnych techník a jej výsledkom boli koncové produkty.

V dnešnom dobe majú jednotlivé výrobné podniky tendencie omedzovať  svoje práce na určité procesy alebo len vyrábať niekoľko výrobkov. To znamená, že veľký priemyslový závod, napr. automobilový, vyžaduje prácu a výrobok stovky malých tovární, aby sa mohli vyrábať hotové autá..
Každý priemyseľ má päť základných potrieb nazvaných faktory výroby: pôda, materiál, ľudská práca, kapitál(peniaze) a schopnosť manažmentu. Pôda je potrebná pre každú továrňu, dokonca i pre malú. V poľnohospodárstve treba k výrobe potravín veľa pôdy. Rovnako ťažký priemyseľ, ktorý zpracováva veľké množstvo surovín, potrebuje veľkú plochu pôdy.

Pre úspech každého priemysľu je životne dôležitá doprava dodávka materiálu a expedícia hotových výrobku, i k preprave pracovníka do zamestnaní.
Priemyseľ môžeme rozdeliť na ťažký a ľahký. Medzi ťažké práce priemyle patria strojárstvo, chemická priemyseľ, hutníctvo atd´. Medzi ľahký priemyseľ patrí drevárstvo,elektronický priemyseľ atd´.