Odchýlka od noriem bežného jazyka => estetické prehĺbenie vlastností reči => zakladá na opakovaní, ozvláštnení výrazu prostredníctvom zmeny slovosledu, intonácie alebo k vypusteniu výrazov z vety.
EUFÓNIA – ZVUKOMAĽBA: sluchu príjemné a ľahko vysloviteľné usporiadanie hlások.
Horí ohník, horí, na Královej holi (o-í-o-í-o-í // a-á-o-e-o-i).
Čátaka vtáka nepriláka mláka
hoci sa kúpe v nej tieň broskyne
(Ľ. Feldek: Sonet o vtákovi čátakovi)
ALITERÁCIA: opakovanie rovnakých alebo podobných hlások v jednom lexikálnom rade
Lízal jeden lilipután lilavkasté lízatko, chutilo mu trochu sladko, trochu nesladko“.
",Bala sem - bala tam,kolembá vlva vlnu, kolembá dušu plnú rozkoše čln ... Bala sem - bala tam",
Daniel dangl daroval Danke Dobisovej drevenu dosticku do drevenej debnicky darovanej dedovim dedom do dreveneho domceka
PARONOMÁZIA: nahromadenie niekoľkých slov odvodených od rovnakého kmeňového základu; stoja buď v tesnom susedstve alebo v niekoľkých veršoch. Vyvoláva dojem slovnej hry.
Slavme slavně slávu Slavů slavných (Kollár)
Jar jarou v letné letá leť! (L. Novomeský:Súvislosť)
EPIZEUXA: opakovanie tých istých slov bezprostredne za sebou v básni prípadne v próze.
Sám seba v sebe strácaš. Na vlastnom svojom dne
šepceš už vieru iných: nie a nie a nie.
A nikde, nikde, nikde cesta naproti...
(L. Novomeský: Motív 1950)
ANAFORA: opakovanie rovnakého slova alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov alebo viet.
Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruky nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť: —
nemožno mi ťa neľúbiť!
(A. Sládkovič: Marína)
EPIFORA: opak anafory. V básni sa opakujú slová na konci veršov.
Zore moje, zore, nesvitajte hore,
Nesvitajte hore.
Kým si ja položím moju partu hore,
Moju partu hore...
(Vstalo dievča hore, ľud. pieseň)“
EPANASTROFA: slovo alebo slovné spojenie z konca verša sa opakuje na začiatku nasledujúceho verša.
Povedz mi, krásna,
krásna, čo ťa trápi.
REFRÉN: opakovaná časť básne alebo piesne => návratnosť väčšieho segmentu výpovede (verša, strofy, vety) v pravidelných alebo menej pravidelných intervaloch v totožnom alebo čiastočne modifikovanom znení.