Druhy skúšok a ich psychologické aspekty
Druhy skúšok a ich psychologické aspekty
V školách sa používajú ústne, písomné a praktické
skúšky.
Použitie skúšok:
a) bežná kontrola ® takmer na každej vyučovacej hodine; skúša sa na
nej najmä učivo vysvetlené na minulej vyučovacej hodine v nadväznosti na staršie učivo
b) tematická kontrola ®
uplatňuje sa po prebratí istých tematických a logických celkov; má za cieľ najmä korekciu, upevnenie a systematizáciu vedomostí,
zručností a návykov
c) výsledná kontrola ® má za cieľ zistiť orientovanosť žiakov v obsahu učebného predmetu
a ich schopnosť aplikovať osvojené poznatky v praxi
Druhy skúšok:
1. ústne skúšky ® žiakom
umožňujú súvisle, logicky, vo vlastnom vyčlenení a aj vlastnými slovami prejaviť svoje vedomosti a zaujať k nim aj prípadne vlastné
stanovisko
® učiteľ môže žiakovi pomôcť doplňujúcimi otázkami, usmerniť a opraviť jeho odpoveď
® učiteľovi
umožňujú posúdiť nielen hĺbku a šírku žiakom osvojených vedomostí, ale aj jeho vzťah k nim, ovládanie odbornej terminológie, jeho
slovnú zásobu, úroveň vyjadrovania, stupeň zaradenia nových poznatkov k predchádzajúcim
® môže sa tu však prejaviť značná
subjektívnosť učiteľa, jeho doterajšie hodnotenie žiaka, vlastné citové rozpoloženie, nerovnaká náročnosť na všetkých
® za
kladné znaky správneho hodnotenia sa považujú objektívnosť, spravodlivosť, orientácia na kladné stránky žiakovej osobnosti, úcta
a náročnosť voči hodnotenému, komplexnosť hodnotenia
® vlastný proces ústneho skúšania začína zadaním otázky; jej zostaveniu
a formulácii treba teda venovať zvýšenú pozornosť
® otázky nemajú zisťovať iba pamäťové vedomosti
® otázky by mali
byť rozmanité
® pri sledovaní výkonu alebo žiakovej odpovede prejavuje aj učiteľ svoju sústredenosť správaním, záujmom,
pozornosťou; skúšanie taktne prerušuje iba vtedy, ak žiak podstatne odbočí od určitej otázky alebo potrebuje pomoc
® rušivo
pôsobia najmä také učiteľove zásahy, ktoré sa dotýkajú samotnej reči odpovedajúceho
® je žiadúce, aby sa examinátor vystríhal
zásahov do odpovede žiaka, najmä vtedy, keď vidí, že je pripravený, hovorí k veci a pomerne plynule, i keď sa sem-tam dopustí menšej
chyby
® na študenta kladne pôsobí učiteľovo pokojné, trpezlivé, žičlivé správanie, ovzdušie dôvery, ktoré utvára priaznivú
psychickú klímu na žiakovo sústredenie sa na odpoveď
2. písomné skúšky ® môžu byť neštandardizované,
voľné (diktáty, slohové úlohy, písomné správy) alebo štandardizované (didaktické testy)
® najväčšiu objektivitu hodnotenia
zabezpečujú štandardizované didaktické testy; sú to didakticky premyslené a usporiadané, jednotne upravené písomné skúšky, vypracované
po dôkladnej vecnej a funkčnej analýze preverovaného učiva, s orientáciou na základné učivo a s vopred pripraveným a overeným
spôsobom zhodnotenia výsledkov skúšky
® odpovede na otázky testu sú koncipovane rôzne: uvedením viacerých odpovedí, zoraďovacím
spôsobom, alternatívne
® úlohám spravidla predchádza inštrukcia, ako test vyplniť
® prednosťou písomných skúšok je,
že predkladajú všetkým žiakom rovnaké úlohy, ktoré žiaci plnia bez priameho kontaktu s učiteľom, čím odpadá pôsobenie mnohých
subjektívnych faktorov v interakcii učiteľ – žiak
® odpadá subjektívnosť hodnotenia
® možno sa k nim kedykoľvek
vrátiť; poskytujú aj porovnateľnejší obraz o úrovni vedomostí jednotlivých žiakov triedy
® zabezpečujú aktivitu všetkých
žiakov pri skúšaní
® učiteľ však nemôže sledovať, ako žiak pristupuje k riešeniu úlohy, aký má k nej vzťah, názor na ňu,
aká je úroveň jeho odborného vyjadrovania
® chýba bezprostredný kontakt medzi učiteľom a žiakom
3. praktické
skúšky ® aplikujú sa pri zisťovaní a hodnotení pohybových, manipulačných, organizačných a tvorivých zručností a návykov
žiakov
® uplatňujú sa najmä v prírodovedných a odborných predmetoch
® sleduje sa pri nich kvalita práce žiakov, zručnosť
v používaní nástrojov a prístrojov, ovládanie pracovných postupov, dodržiavanie technologických postupov, konštrukčné zručnosti
® môžu byť hromadné, skupinové alebo individuálne
® učia žiakov používať osvojené vedomosti v praxi
® umožňujú
najmä žiakom s menšími predpokladmi na osvojovanie teoretických poznatkov plnšie sa realizovať
- podľa časového zaradenia:
priebežné / záverečné
- podľa toho či vedia alebo nevedia, či budú hodnotení: formálne / neformálne (sledujem v priebehu učenia
sa)
- podľa toho s čím žiaka porovnávame: rozlišujúce hodnotenie (norm-referenced) – hodnotenie relatívneho výkonu, porovnanie
s inými
o overujúce hodnotenie (criterion referrenced) – hodnotenie absolútneho výkonu, porovnanie s dopredu stanovenou normou
o
individualizované hodnotenie = autonómne hodnotenie – porovnaie vlastného výkonu v čase
- Podľa cieľa: formatívne hodnotenie –
fomujúce, pretvárajúce hodnotenie (slovné)
• Sumatívne hodnotenie – súhrn, celok, hlavný obsah (finálne hodnotenie)
-
Zásady humanisticky orientovaného hodnotenia:
o Individuálny prístup
o otvorenosť hodnotenia (formovanie žiaka)
o
pozitívna orientácia hodnotenia
o komplexnosť hodnotenia
o tendencia k sebahodnoteniu
o objektivizácia hodnotenia
- Alternatívne prístupy k hodnoteniu: autentické h. – hodnotenie v komplexnej reálnej situácii (portfólio)
o autonómne hodnotenie
– sebahodnotenie
o slovné hodnotenie
o kriteriálne hodnotenie
Zones.sk – Zóny pre každého študenta