– endogénne (vnútorné) – vrodené vady, zdedené, získané počas vnútromaternicového vývinu, pri pôrode alebo neskôr získané úrazmi, infekciami a pod.
– exogénne (vonkajšie) – obmedzujúce alebo negatívne sociálne prostredie – psychogénne činitele = ZÁŤAŽOVÉ SITUÁCIE
– konflikt – stretnutie 2 protichodných približne rovnako silných motívov, ktoré vyžadujú nezlučiteľné správanie. Typy konfliktov:
– + + konflikt 2 kladných síl
– – – konflikt 2 negatívnych síl
– + – konflikt kladnej a zápornej sily
Konflikt je bežný jav v živote a patogénne pôsobí ak je dlhotrvajúci, má veľkú intenzitu alebo sa dotýka veľmi významnej oblasti pre človeka.
– psychotrauma – náhly, silný emocionálny zážitok negatívneho charakteru (napr. strata blízkeho človeka, zamestnania, domova)
– chronická psychotrauma – dlhodobý negatívny emocionálny stav (úraz, invalidita)
– deprivácia – stav, ktorý vzniká, keď človeku nie je daná príležitosť uspokojovať niektorú základnú potrebu v dostatočnej miere po dlhšiu dobu. Môže byť: citová (detské domovy), sociálna (nedostatok soc. kontaktov), deprivácia zákl. biologických potrieb (nemáme čo jesť, piť, domov), deprivácia senzorická (nedostatok podnetov zvonku – ticho, tma ).
– frustrácia – zmarenie alebo oddialenie uspokojenia potreby v dôsledku nejakej prekážky. Prekážka môže mať aj pozitívny charakter (zmobilizuje sily), ale nesmie prekročiť frustračnú toleranciu, inak vyvolá neprimerané reakcie.
– stres – stav organizmu, ktorý vyvolá nadmerná záťaž. Autorom teórie stresu je Hans Selye (Šejé) z Komárna. Stres je záťaž, ktorá rušivo pôsobí na organizmus, sťažuje plnenie úloh aj uspokojovanie potrieb. Stres mobilizuje organizmus k zvládaniu úloh, ak však trvá dlho, môže vyvolať psychosomatické ochorenia až smrť.
– strach – negatívny emocionálny stav, ktorý je predmetný (viaže sa na konkrétny predmet), získava sa učením, predovšetkým napodobňovaním.
– tréma – strach zo skúšky – pôsobí mobilizujúco alebo blokujúco.
– fóbia – vystupňovaný, chorobný strach, zvyčajne je súčasťou duševnej choroby.
– anxieta – bezpredmetný strach, stav úzkosti bez zjavnej príčiny.
1) agresia – fyzická alebo verbálna
2) kompenzácia – nájdenie si náhradného
cieľa
3) regresia – správanie sa na nižšej úrovni (napr. búchanie do stola)
4) racionalizácia –
logické zdôvodnenie neúspechov
5) bagatelizácia – zľahčovanie situácie
6) únik zo situácie –
fyzický alebo psychický (do fantázie, apatie)
7) stereotypia – opakovanie toho istého neefektívneho spôsobu
riešenia
Mentálne defekty – poruchy rozumových schopností.
– oligofrénia (mentálna retardácia) – vrodený defekt intelektových schopností. Príčiny – dedičnosť, poškodenie v tehotenstve, počas pôrodu alebo do 2 rokov. Mieru postihnutia intelektu vyjadrujú stupne: debilita, imbecilita, idiocia. Rozlišujeme 2 typy takto postihnutých jedincov:
· eretický typ – dráždivý, zlostný, výbušný, agresívny, jasne viditeľné problémy
· apatický typ – ľahostajný, nečinný,
tichý, nič ho neupúta – pôsobí ako veľmi dobré dieťa, nie je na prvý pohľad zjavný problém.
Prejavy: z hľadiska školy hlavne
v poznávacích funkciách – vnímaní, pamäti, pozornosti, myslení, ale ide aj o celkovú poruchu vývinu osobnosti – aj v oblasti citov,
vôle, vlastností.
– demencia – defekt všeobecných rozumových schopností, vzniknutý po 2. roku života – deštrukcia pôvodne dobre rozvinutých rozumových schopností.
– sociálna oligofrénia – porucha rozumových schopností, ktorá vzniká ako následok nedostačujúceho, nerozvíjajúceho soc. Prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Po premiestnení dieťaťa do vhodnejšieho prostredia je možné tento nepriaznivý vývin v mladšom veku zvrátiť.
– stavy hraničiace s oligofréniou – je kapacita mentálnych schopností medzi priemerom a debilitou – niekedy sa nazýva stupidita, slaboduchosť alebo subnorma. Deti sa obyčajne dostanú do normálnych škôl, ale musia vynaložiť oveľa väčšie úsilie, aby stačili iným deťom. Mávajú ťažkosti v čítaní ( čítajú mechanicky bez pochopenia textu), v matematike ( veľmi ťažko zvládajú slovné úlohy), v pravopise ( nie sú schopní riadiť sa gramatickými pravidlami).
Sú to žiaci, ktorí končia ZŠ v nižších ročníkoch a majú rôzne neurotické problémy alebo sú ľahko získateľní pre asociálne skupiny, v ktorých sa dopúšťajú priestupkov, pretože ťažko odhadnú závažnosť svojho činu.
Neurózy (človek je neurotik ) – funkčné poruchy vyššej nervovej činnosti, – poruchy riadenia CNS charakterizované pestrými subjektívnymi ťažkosťami – telesnými alebo duševnými. Objektívne pritom nachádzame malý alebo žiadny nález , tzn. patologické zmeny na orgánoch. Sú to poruchy funkčné a reverzibilné – dajú sa liečiť. Trpí pri nich sám jedinec – je u neho narušená adaptácia na prostredie, znižuje sa práceschopnosť, radosť zo života. Vonkajšími príčinami vzniku neuróz sú psychogénne činitele- napr. akútna psychotrauma (smrť blízkej osoby...) alebo dlhodobé traumatické zážitky (nesprávna výchova...) atď.
Vnútornými príčinami sú: slabý typ vyššej nervovej činnosti, vývinové obdobie (puberta, klimaktérium) alebo niektoré vlastnosti (prehnaná úzkostlivosť, ambicióznosť).
a)neurasténia – príznakmi sú únava, nechutenstvo, zvracanie, potenie, trasenie rúk, nespavosť, bolesti hlavy, migrény, bolesti chrbta, poruchy chôdze, pohyblivosti končatín, zraku, sluchu, zabúdanie, nesústredenosť, podráždenosť, vyčerpanosť....
b)hystéria – príznaky: náladovosť, sklon k afektom, labilita, záchvaty strachu, hnevu, egocentrická orientácia, nápadné správanie a konanie.
c)psychasténia – v popredí sú strachy a fóbie, obsedantné (nutkavé) myšlienky a jednanie.
U detí sa často stretávame s jednotlivými symptómami a nie klasickými formami.
Príklady detských neuróz:
– pomočovanie – enuréza
– poruchy spánku – napr. nočný des
– poruchy motorického systému – obhrýzanie nechtov, tiky
– bolesti hlavy a migrény
– poruchy reči – útlm reči, zajakavosť
-poruchy zažívacieho systému –
nechutenstvo (anorexia), prejedanie (bulímia), bolesti brucha hnačky, zápchy .
Psychopatie (človek je psychopat) –
poruchy, pri ktorých dochádza k scestnému vývinu
charakterových vlastností – ľudovo povahy človeka. Poznávacia, citová a vôľová
stránka sú rozvinuté nerovnomerne, zaostáva hlavne citová. Prejavy psychopatie sú: egocentrizmus, precitlivelosť k sebe a necitlivosť
k ostatným, neschopnosť prispôsobiť sa okoliu. Na rozdiel od neuróz, tu trpí okolie.
Psychózy (človek je psychotik ) – sú najťažšie duševné ochorenia, sprevádzané poruchami: – – vnímania (halucinácie)
– myslenia ( bludy)
– emotivity (patické nálady)
– konania (nepredvídateľné reakcie).
Chorí sa neorientujú v čase a priestore, skreslene vnímajú realitu
a strácajú súvislosť so svojou pôvodnou osobnosťou (pri schizofrénii). Sú nebezpeční sebe aj okoliu.
Príčinou je zvláštna porucha
látkovej výmeny v mozgu súvisiaca väčšinou s vnútornými dispozíciami jedinca.
Príklady psychóz:
Paranoidná psychóza – typická je nadmerná podozrievavosť, neopodstatnené pripisovanie úmyslov iným ľuďom.
Schizofrénia – zmena osobnosti, strata záujmov, nedbá o zovňajšok, nelogické jednanie, halucinácie, bludy...
Mániodepresívna psychóza – v popredí sú patické nálady ( vznikajú bez vonkajšej príčiny) o manická (rozjarenosť, veselosť) alebo depresívna (smútok, nezáujem).