Vývinové poruchy

Spoločenské vedy » Psychológia

Autor: ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 18.10.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 935 slov
Počet zobrazení: 12 318
Tlačení: 632
Uložení: 649

PORUCHY VÝVINU 

Príčiny:

- endogénne (vnútorné) – vrodené vady, zdedené, získané počas vnútromaternicového vývinu, pri pôrode alebo neskôr získané úrazmi, infekciami a pod.
- exogénne (vonkajšie) – obmedzujúce alebo negatívne sociálne prostredie - psychogénne činitele = ZÁŤAŽOVÉ  SITUÁCIE 

Psychogénne činitele:

- konflikt – stretnutie 2 protichodných približne rovnako silných motívov, ktoré vyžadujú nezlučiteľné správanie. Typy konfliktov:

- + +  konflikt 2 kladných síl
- - -  konflikt 2 negatívnych síl
- + -   konflikt kladnej a zápornej sily

Konflikt je bežný jav v živote a patogénne pôsobí ak je dlhotrvajúci, má veľkú intenzitu alebo sa dotýka veľmi významnej oblasti pre človeka.

- psychotrauma – náhly, silný emocionálny zážitok negatívneho charakteru (napr. strata blízkeho človeka, zamestnania, domova) 

- chronická psychotrauma – dlhodobý negatívny emocionálny stav (úraz, invalidita)

- deprivácia – stav, ktorý vzniká, keď človeku nie je daná príležitosť uspokojovať niektorú základnú potrebu v dostatočnej miere po dlhšiu dobu. Môže byť: citová (detské domovy), sociálna (nedostatok soc. kontaktov), deprivácia zákl. biologických potrieb (nemáme čo jesť, piť, domov), deprivácia senzorická (nedostatok podnetov zvonku – ticho, tma ).

- frustrácia – zmarenie alebo oddialenie uspokojenia potreby v dôsledku nejakej prekážky. Prekážka môže mať aj pozitívny charakter (zmobilizuje sily), ale nesmie prekročiť frustračnú toleranciu, inak vyvolá neprimerané reakcie.
- stres – stav organizmu, ktorý vyvolá  nadmerná záťaž. Autorom teórie stresu je Hans Selye (Šejé) z Komárna. Stres je záťaž, ktorá rušivo pôsobí na organizmus, sťažuje plnenie úloh aj uspokojovanie potrieb. Stres mobilizuje organizmus k zvládaniu úloh, ak však trvá dlho, môže vyvolať psychosomatické ochorenia až smrť.

- strach – negatívny emocionálny stav, ktorý je predmetný (viaže sa na konkrétny predmet), získava sa učením, predovšetkým napodobňovaním.

- tréma – strach zo skúšky – pôsobí mobilizujúco alebo blokujúco.

- fóbia – vystupňovaný, chorobný strach, zvyčajne je súčasťou duševnej choroby.

- anxieta – bezpredmetný strach, stav úzkosti bez zjavnej príčiny.

Spôsoby zvládania záťažových situácií: 

1)  agresia – fyzická alebo verbálna
2)  kompenzácia – nájdenie si náhradného cieľa
3)  regresia – správanie sa na nižšej úrovni (napr. búchanie do stola)
4)  racionalizácia – logické zdôvodnenie neúspechov
5)  bagatelizácia – zľahčovanie situácie
6)  únik zo situácie – fyzický alebo psychický (do fantázie, apatie)
7)  stereotypia – opakovanie toho istého neefektívneho spôsobu riešenia

Charakteristika  odchyliek od psychického zdravia: 

Mentálne defekty – poruchy rozumových schopností.

- oligofrénia (mentálna retardácia) – vrodený defekt intelektových schopností. Príčiny – dedičnosť, poškodenie v tehotenstve, počas pôrodu alebo do 2 rokov. Mieru postihnutia intelektu vyjadrujú stupne: debilita, imbecilita, idiocia. Rozlišujeme 2 typy takto postihnutých jedincov:

· eretický typ – dráždivý, zlostný, výbušný, agresívny, jasne viditeľné problémy
· apatický typ – ľahostajný, nečinný, tichý, nič ho neupúta – pôsobí ako veľmi dobré dieťa, nie je na prvý pohľad zjavný problém.
Prejavy: z hľadiska školy hlavne v poznávacích funkciách – vnímaní, pamäti, pozornosti, myslení, ale ide aj o celkovú poruchu vývinu osobnosti – aj v oblasti citov, vôle, vlastností.

- demencia – defekt všeobecných rozumových schopností, vzniknutý po 2. roku života – deštrukcia pôvodne dobre rozvinutých rozumových schopností.

- sociálna oligofrénia – porucha rozumových schopností, ktorá vzniká ako následok nedostačujúceho, nerozvíjajúceho soc. Prostredia, v ktorom dieťa vyrastá.  Po premiestnení dieťaťa do vhodnejšieho prostredia je možné tento nepriaznivý vývin  v mladšom veku zvrátiť.

- stavy hraničiace s oligofréniou – je kapacita mentálnych schopností medzi priemerom a debilitou – niekedy sa nazýva stupidita, slaboduchosť alebo subnorma. Deti sa obyčajne dostanú do normálnych škôl, ale musia vynaložiť oveľa väčšie úsilie, aby stačili iným deťom. Mávajú ťažkosti v čítaní ( čítajú mechanicky bez pochopenia textu), v matematike ( veľmi ťažko zvládajú slovné úlohy), v pravopise ( nie sú schopní riadiť sa gramatickými pravidlami).

Sú to žiaci, ktorí končia ZŠ v nižších ročníkoch a majú rôzne neurotické problémy alebo sú ľahko získateľní pre asociálne skupiny, v ktorých sa dopúšťajú priestupkov, pretože ťažko odhadnú závažnosť svojho činu.
 
Neurózy (človek je neurotik ) – funkčné poruchy vyššej nervovej činnosti, - poruchy riadenia CNS charakterizované pestrými subjektívnymi ťažkosťami – telesnými alebo duševnými. Objektívne pritom nachádzame malý alebo žiadny nález , tzn. patologické zmeny na orgánoch. Sú to poruchy funkčné a reverzibilné – dajú sa liečiť. Trpí pri nich sám jedinec – je u neho narušená adaptácia na prostredie, znižuje sa práceschopnosť, radosť zo života. Vonkajšími príčinami vzniku neuróz  sú psychogénne činitele- napr. akútna psychotrauma (smrť blízkej osoby...) alebo dlhodobé traumatické zážitky (nesprávna výchova...) atď.
Vnútornými príčinami sú: slabý typ vyššej nervovej činnosti, vývinové obdobie (puberta, klimaktérium) alebo niektoré vlastnosti (prehnaná úzkostlivosť, ambicióznosť).

Základné. typy neuróz:

a)neurasténia – príznakmi sú únava, nechutenstvo, zvracanie, potenie, trasenie rúk, nespavosť, bolesti hlavy, migrény, bolesti chrbta, poruchy chôdze, pohyblivosti končatín, zraku, sluchu, zabúdanie, nesústredenosť, podráždenosť, vyčerpanosť....

b)hystéria – príznaky: náladovosť, sklon k afektom, labilita, záchvaty strachu, hnevu, egocentrická orientácia, nápadné správanie a konanie.

c)psychasténia – v popredí sú strachy a fóbie, obsedantné (nutkavé) myšlienky a jednanie.

U detí sa často stretávame s jednotlivými symptómami a nie klasickými formami.

Príklady detských neuróz:
- pomočovanie – enuréza
- poruchy spánku – napr. nočný des
- poruchy motorického systému – obhrýzanie nechtov, tiky
- bolesti hlavy a migrény
- poruchy reči – útlm reči, zajakavosť
-poruchy zažívacieho systému – nechutenstvo (anorexia), prejedanie (bulímia), bolesti brucha  hnačky, zápchy .
 
Psychopatie (človek je psychopat) – poruchy, pri ktorých dochádza k scestnému vývinu
charakterových vlastností – ľudovo povahy človeka. Poznávacia, citová a vôľová stránka sú rozvinuté nerovnomerne, zaostáva hlavne citová. Prejavy psychopatie sú: egocentrizmus, precitlivelosť k sebe a necitlivosť k ostatným, neschopnosť prispôsobiť sa okoliu. Na rozdiel od neuróz, tu trpí okolie.
 
Psychózy (človek je psychotik ) – sú najťažšie duševné  ochorenia, sprevádzané poruchami:  - -  vnímania (halucinácie)
- myslenia ( bludy)
-  emotivity (patické  nálady)
-  konania (nepredvídateľné reakcie).
 Chorí sa neorientujú v čase a priestore, skreslene vnímajú realitu a strácajú súvislosť so svojou pôvodnou osobnosťou (pri schizofrénii). Sú nebezpeční sebe aj okoliu.
Príčinou je zvláštna porucha látkovej výmeny v mozgu súvisiaca väčšinou s vnútornými dispozíciami jedinca.

Príklady psychóz:

Paranoidná psychóza – typická je nadmerná podozrievavosť, neopodstatnené pripisovanie úmyslov iným ľuďom.

Schizofrénia – zmena osobnosti, strata záujmov, nedbá o zovňajšok, nelogické jednanie, halucinácie, bludy...

Mániodepresívna psychóza – v popredí sú patické nálady ( vznikajú bez vonkajšej príčiny) o manická  (rozjarenosť, veselosť) alebo depresívna (smútok, nezáujem).

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Psychológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.015 s.
Zavrieť reklamu