17. november – Deň študentov

Je extrémne ťažké ďakovať za niečo, čo považujeme za samozrejmosť, za vec, pre ktorú sme nemuseli bojovať, za „stav“, pre ktorý sme ani nepohli prstom a predsa ho považujeme ako súčasť našej existencie. 17. novembru, teda medzinárodnému dňu študentstva, predchádzalo niekoľko udalostí. Nemienim tu vypisovať celý priebeh nežnej revolúcie, iba zhrniem niekoľko pravdepodobne neuvedomených faktov.

28.10.1939, za existencie protektorátu Čechy a Morava, si nedovolenými demonštráciami pripomenuli vznik Československého štátu niekoľkí občania. Neobišlo sa to bez násilia, a tak počas demonštrácie podľahol ťažkým zraneniam vysokoškolský študent Jan Opletal. V deň jeho pohrebu študenti strhávali dvojjazyčné nápisy a hádzali ich do Vltavy, čo nemeckí vojaci ani polícia nenechali bez následkov.

Z noci 16.11. na 17.11.1939 prepadli internáty a vyše 1200 študentov odvliekli do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg. Ďalších 9 študentských funkcionárov popravili: PhDr. Jan Weinert (25r.), JUDr. Jaroslav Klíma (26r.), JUC. Bedřich Koula (26r), JUC. Josef Adamec (30r.), JUDr. František Skorlovský (30r.), MUC. Jan Černý (25r.),Václav Šaffranek (19r.), Ing. Marek Frauwirt (28r.), Doc. PhDr. Josef Matoušek. Ešte v ten istý deň dal kancelár von Neurath zatvoriť všetky vysoké školy.

Pri príležitosti druhého výročia uzatvorenia českých vysokých škôl a odvlečenia študentov do koncentračného tábora, teda 17.11.1941, sa v londýnskej Caxton Hall stretli delegácie študentov 26 národov pod záštitou prezidenta Dr. Edvarda Beneša a exilovej československej vlády. V slávnostnom vyhlásení stanovili 17. november za Medzinárodný deň študentstva na pamiatku hrdinského odporu českých vysokoškolákov proti nacistickým okupantom.

Takto znelo prehlásenie spojeneckých študentov k 17. novembru:

„My, študenti Veľkej Británie, vrátane svojích kolónií a Indie, Severnej a Južnej Ameriky, Sovietskeho zväzu, Belgicka, Československa, Francúzska, Grécka, Číny, Holandska, Nórska, Poľska, Juhoslávie a všetkých slobodných krajín, aby sme si uctili pamiatku popravených a umučených študentov, ktorí ako prví pozdvihli svoj hlas na znamenie odporu proti nacistickým utlačovateľom v roku 1939, prehlasujeme 17. november Medzinárodným dňom študentstva.“

„Prehlasujeme, že 17. november nie je pre nás len dňom, kedy študenti celého slobodného sveta vzdávajú poctu svojím mŕtvym československým kolegom a všetkým, ktorí trpia stále vo väzeniach a koncentračných táboroch, avšak tiež dňom, kedy si pripomíname a budeme stále pripomínať ideály, pre ktoré títo študenti trpeli a stále trpí.“

Na zasadnutí medzinárodného študentského zhromaždenia International Students Assembly vo Washingtone – USA bol 17. november potvrdený a znovu vyhlásený delegátmi študentov 50 národov za Medzinárodný študentský deň.

17.11.1989, keď si chceli pražskí študenti spomienkovým pochodom uctiť pamiatku Jana Opletala aj ďalších popravených študentov po 50. rokoch, sa história zopakovala. Pochod bol násilne potlačený avšak už sa nejednalo o zopár študentov, ale o státisice ľudí. Podpora študentov bola čoraz väčšia, čo vyústilo do pádu režimu. Rok 1989 teda priniesol národom v Československu, ale aj ďalším miliónom ľudí v strednej a východnej Európe, slobodu, možnosť cestovať, mať svoj život vo vlastných rukách, demokraciu, obnovenie ľudských práv či vieru.

Takže, uvedomme si, že za našou demokraciou sú obete, na ktoré sa už zabudlo, odvaha našich rodičov, ktorí štrngali kľúčami pre nás, aby sme sa my teraz mali lepšie a slobodnejšie, lebo mnohí z nás by sa neodväžili pochodovať ani teraz. Aspoň ja im za to ďakujem.