Aké to je, študovať na vysokej?

Aké to je, opustiť lavice strednej školy a vpadnúť do kolobehu skutočného vysokoškolského štúdia? Keď som maturovala a písala maturitné testy, mala som pred sebou víziu dlhých štvromesačných prázdnin, ktoré narušil iba moment prijímačiek. Čas neúprosne letel a ja som zrazu držala v ruke papier, ktorý potvrdzoval moje prijatie na vysokú školu.

Čo som cítila? Blížiacu sa zmenu v mojom živote, ktorá obráti všetko na ruby, ktorá mi pomôže dospieť, ktorá ma vypraví na dlhú cestu dospelým životom.

Zápis prebehol bez problémov, semester sa začal sľubne. Kopa prednášok, cvičenia, úlohy, projekty a zrazu sa blíži koniec – a zároveň začiatok prvého skúškového v mojom živote.

Moje pocity sú zatiaľ celkom pozitívne. Začlenila som sa do úžasného kolektívu spolužiakov, ktorí prišli s podobnými víziami ako sú tie moje. Aj preto sme sa stretli veľká kopa človiečikov, ktorí sú si vnútorne veľmi blízki. Všetci ideme rovnakým smerom a rozdiely, ktoré vznikali na stredných školách, kamsi zmizli.

Zo začiatku som mala strach, že som si vybrala zle. Čo keď ma to nebude baviť? Čo keď sa práve púšťam do najväčšej chyby svojho života? Našťastie sa tak nestalo a ja mám pocit, že toto je ono, je to práve to, čo ma napĺňa, čo ma baví a čo chcem v živote robiť.

Keby mi na gympli niekto povedal, že budem od rána do večera sedávať v škole, asi by som sa mu smiala. Dnes to však beriem ako súčasť reality. Prispôsobila som sa aj 90 minútovým hodinám, ktoré sa zo začiatku zdali byť také zdĺhavé. Zvykla som si, ako mi profesori vykajú, ako denne stretávam tisíce mladých ľudí a chodievam spať až niekedy po polnoci. Cestovanie vlakom je odrazu samozrejmosť a víkendy sú naplnené radosťou z návratu domov.

Aj o tom je vysokoškolský život.

Verím, že bude naďalej pestrý a bohatý na rôzne zážitky. Veď kde inde môžete byť súčasťou tak obrovského kolektívu mladých ľudí? Ísť na vysokú školu je dnes už nevyhnutnosť, no určite to nie je žiadny strašiak. Získate slobodu, kopu zážitkov a najmä – nájdete sami seba.