Rok s eurom

Po roku hodnotí slovenská verejnosť prijatie eura pozitívne. Napriek niektorým výhradám sa s eurom zžila.

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a agentúrou FOCUS realizovalo prieskum názorov slovenskej verejnosti na dopady zavedenia jednotnej meny euro; hodnotenie každodenného kontaktu s euromincami a eurobankovkami, dopady eura na ceny i rôzne aspekty členstva Slovenska v EÚ. Výskum sa uskutočnil v októbri 2009 na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie SR. Jeho výsledky môžu byť vnímané aj ako bilancia občanov po roku života s eurom.

Výskum ukázal, že tri štvrtiny obyvateľov Slovenska hodnotia prijatie eura pozitívne. Podľa dvoch tretín ľudí má zavedenie eura veľmi alebo skôr pozitívne dôsledky pre nich osobne alebo ich rodinných príslušníkov. A to aj napriek tomu, že podľa 57 % respondentov sa pod vplyvom zavedenia eura ceny zvýšili a  41 % uvádza ťažkosti pri narábaní s euromincami. Ťažkosti spôsobujú najmä 1- 2- centové euromince. Až deväť z desiatich opýtaných si myslí, že Slovensko zvládlo proces zavedenia jednotnej meno veľmi alebo skôr dobre.

Po roku používania euromeny však stále ešte takmer polovica ľudí (49%) pri nákupoch v duchu počíta najčastejšie v slovenských korunách, tretina rovnako často v eurách i v slovenských korunách a 18% už najčastejšie počíta v eurách. Prijatie eura podľa väčšiny opýtaných prináša so sebou aj hrdosť na slovenské symboly na eurominciach, ľahšie a menej nákladné cestovanie, robí Slovensko zaujímavejším pre zahraničných investorov, posilňuje postavenie Slovenska v Európe a podľa 53 % opýtaných zmiernilo dopady krízy.

Na druhej strane prijatie eura prijatie urobilo zo Slovenska drahú krajinu pre turistov z krajín, kde euro nie je; Slovensko stratilo časť svojej identity a stratilo kontrolu nad svojou hospodárskou politikou. Pri celkovej bilancii však pozitíva vysoko prevyšujú negatíva a po roku s eurom je hodnotenie jednotnej meny pozitívnejšie ako v období pred jej prijatím. Euro pre časť obyvateľov Slovenska (22 %) znamená aj posilnenie európanstva. Týka sa to najmä mladších vzdelanejších ľudí, ktorí častejšie cestujú do zahraničia.

Vedúca Zastúpenia Európskej komisie v SR, Andrea Elscheková – Matisová k výsledkom výskumu uviedla: "Slovensko sa v roku 2009 stalo štvrtým novým členským štátom a zároveň po Slovinsku iba druhou postkomunistickou krajinou, ktorá dokázala splniť náročné maastrichtské kritériá a prijať euro. To sa stalo symbolom identity EÚ a ukázalo sa ako pevný stabilizačný faktor na peňažných trhoch v eurozóne aj mimo nej. Nejde o zanedbateľnú skutočnosť, pretože celosvetová finančná a hospodárska kríza neušetrila žiadne iné trhy, od bankových až po trhy s cennými papiermi. Teší ma, že Slováci sú na tento úspech patrične hrdí, čo dokazuje aj tento výskum."