Unášané silným prúdom

Vznáša sa vysoko nad zemou. Stúpa vyššie a vyššie. Je ľahučké ako pierko. Postačí slabý závan teplého vetra a v tej chvíli sa dotýka neba. Už dávno pozná mäkkosť oblakov a hrejivé lúče slnka. No ešte stále má čo objavovať. Pretože cit, ktorý spôsobuje kolísanie, má nevídané rozmery. Nepozná hranice. Je to láska. To ona kolíše moje srdce. V noci vďaka priaznivému vánku, ktorý mu vdychuje silu do krídel kráča po mesiaci, rozpráva sa s hviezdami. Objavuje ich zvláštnosť. Keď svietia, je všetko tak ako má byť. Keď padajú, obetujú sa, aby mohli splniť zázrak tým, ktorí na ne túžobne hľadia. Kam dopadnú po dlhom lete, však nik netuší.

Ešte nikdy nikomu nepadli priamo do dlaní. Nie sú na dosah rúk, sú len na obdiv. Na nočnej oblohe nám svietia nad hlavami, akoby nás chránili. Srdce je od hviezd tak odlišné. Samo dobrovoľne vyskočí z hrude a dá sa chytiť do niečích dlaní. Ani nevie, kde pristane. Možno je hlúpo naivné. No možno ho niečo do tých dlaní silno ťahá. Každé srdce má iný osud. Nie každé skočí do tých správnych prázdnych dlaní.

Sú dlane, ktoré ponúkajú chlad, vôbec nehrejú. Srdce v nich chladne, mrzne, umiera. Iné dlane sú tvrdé, akoby vytesané z mocnej skaly bez prasklín. Je v nich nepohodlne a napokon srdce kamsi zahodia. A ono je znova unášané vetrom. Ale studeným a prudkým. Už nestúpa hore. Práve naopak, vo víre boľavých myšlienok klesá dolu. Oblaky už nie sú rozprávkovo mäkké. Zošedli, padá z nich pichľavý dážď. Jeho kvapky sa zarezávajú do srdca ako črepy, ono krváca. Niektoré dlane pre srdce nenechajú priestor na dýchanie. Uzavrú ho do čiernej tmy. Svetlo preniká iba skrz medzierky medzi prstami. Zvierajú tak silno až ho nakoniec úplne rozpučia. Aj moje srdce vyskočilo z hrude. Bilo tak silno, že už pre neho nebolo v tele dostatok miesta.

Búšilo, pýtalo sa do dlaní. Teraz je v nich skryté, ale nie uväznené. Necháva sa unášať jemným vánkom až úplne hore. Spoznáva farby dúhy. Každý deň ochutná jednu z nich. Spoznáva ich príchuť. Dúha je akýmsi mostíkom medzi oblakmi. Skúma ich mäkkosť a rozličné podoby. Sem tam je pokropené jarným dažďom. Je to tak osviežujúce ako každé pohladenie, každý bozk. Túla sa po mesiaci, máva slnku. Je kolísané láskou. Nie je hlúpe. Len si užíva pocit, že ľúbi a je ľúbené.