Články od redaktora » Anini

Leto sa nám každým dňom míňa a mnohí z nás sú z prázdninového leňošenia takí znudení, že sa už nevedia kam schovať pred ostražitými pohľadmi pracujúcich dospelých. Na vlastnej koži zažívam totálne zlenivenie a neschopnosť pohnúť kostrou a zanechať za sebou aspoň nepatrné náznaky života... pomaly sa však musíme prebudiť a pripraviť sa na tvrdý september - ako to najľahšie zvládnuť? Poriadne si užiť zvyšok voľného času - najlepšie s partiou kamošov a mojimi radami! S kamošmi – ... Viac »

Prvý mesiac prázdnin uletel ako vták na motorke. Nezúfajme si však, takmer celý august sa nám usmieva z kalendára a sľubuje ďalšie zážitky, dni oddychu, ničnerobenia alebo tvrdej brigády. Keďže je už tu, rozhodla som sa ho privítať úsmevným príbehom z konca júna. Profesori v našich životoch zapĺňajú samostatnú (a celkom mohutnú) kapitolu. Tak prečo by sme na nich cez prázdniny mali celkom zabudnúť? Termíny školských prázdnin  Náš gympel si na pestrosť profesorského zboru nemôže ... Viac »

September nám začína šliapať na päty. Vidina blížiacej sa školy v nás vyvoláva nevoľnosť, plač a hnev. A možno sa v kútiku srdca tešíme na rozlezených spolužiakov, opálené pani profesorky a na pach mokrej špongie v zatuchnutej triede. Zatiaľ je však skoro myslieť na koniec sveta, ktorý o pár týždňov nastane. Sústreďme sa na zvyšné chvíle sladkého voľna, ničnerobenia a vykladania nôh na stôl. Prípadne si užime posledné dni na brigáde, u babky, u dedka, v stane či na streche, doma alebo v ... Viac »

Cudzie jazyky patria stále medzi najväčšie strašiaky väčšiny študentov. Nedajú sa jednorazovo nabifľovať, napísať písomku a spoľahlivo zabudnúť... Horko–ťažko zapamätateľné slovíčka sa musia uchytiť v mozgu a nevypadnúť z neho von.Žiaľ, naše hlavy nie sú autá, v ktorých si vedomosti pripútame pásmi a užívame si rýchlu jazdu. Moja profesorka španielčiny múdro povedala: „Veci, ktoré nepoužívame stále dookola, vyhodíme z hlavy...“ Jednoduché ako facka. Tá však veľmi bolí po ... Viac »

Dnes som čítala zaujímavý článok o živote detí, ktoré vyrastali v sladkých rokoch deväťdesiatych. Text ma zaujal najmä preto, lebo k tým deťom som patrila aj ja. A tak som sa pri čítaní usmievala ako slniečko, pri ďalšom odseku sa mi tisli slzy do očí, inokedy som vykríkla celá vzrušená: „Presne tak to bolo! Aj ja som sledovala tie isté seriály, rozprávky či filmy, bavili ma tie isté hry, kapely, relácie... Ako mi len bolo fajn!" Bolo úžasné hrať sa celý deň na ulici, stavať si z ... Viac »