Základy anglickej gramatiky

Cudzie jazyky » Angličtina

Autor: verca123
Typ práce: Maturita
Dátum: 24.03.2020
Jazyk: Angličtina
Rozsah: 4 049 slov
Počet zobrazení: 310
Tlačení: 17
Uložení: 17
Praktické!

ZÁKLADY ANGLICKEJ GRAMATIKY

Základné vyjadrovanie:

I am. – Ja som. We are. – My sme.

You are. – Ty si. You are. – Vy ste.

He/She/It is. – On/Ona/Ono je. They are. – Oni sú.

He (On) označujeme všetky podstatné mená mužského rodu. She (Ona) platí pre ženský rod a It (To) označuje stredný rod - zvieratá a veci.

ZÁKLADNÉ SLOVNÉ DRUHY

Podstatné mená (nouns) jednotného a množného čísla od seba odlišujeme morfologicky. Vo väčšine prípadov sa iba na konci slova pridáva prípona –s/-es. Napríklad:

parent (rodič) – parents (rodičia)

chair (stolička) – chairs

bus (autobus) – buses

tomato (paradajka) – tomatoes

gramatická zmena je pri slovách končiacich ypsilónom, ktorý nahradí prípona -ies:

family (rodina) – families (rodiny)

reality (realita) – realities

ale existujú výnimky:

child (dieťa) – children (deti)

foot (noha) – feet

knife (nôž) – knives

life (život) – lives

mouse (myš) – mice

sheep (ovca) – sheep (ovce)

fish (ryba) – fish

Niektoré podstatné mená sa používajú iba v jednotnom čísle:

darts (hra na šípky), information (informácie), luggage (batožina).

Privlastňovací pád (possessive case), alebo genitív, sa prejavuje z pádov najvýraznejšie, a to hneď dvoma spôsobmi:

the house of Peter (dom Petra), alebo Peter’s house (Petrov dom)

Výnimkou sú osobné zámená, pri ktorých povieme namiesto he’s – his (jeho), she’s – her (jej), it’s – its (toho).

Slovesá (verbs)

Majú niekoľko gramatických funkcií.

  1. Prvou je vyjadrenie osoby. Slovesá odlišujú tretiu osobu jednotného čísla príponou -s:

I/You/We/They play football. (Ja/Ty/Vy/My/Oni hrám/e/jú futbal.)

He/She/It plays football. (On/Ona/Ono hrá futbal.)

Tretia osoba slovies končiacich na y, pred ktorými je spoluhláska, sa vyjadruje pomocou prípony -ies:

I cry. (Ja plačem.) He cries. (On plače.)

  1. Forma slovesa s príponou –ing naznačuje priebeh, alebo akciu.

She plays tennis. / She is playing tennis. (viď prítomné časy)

Tu sú výnimky pri slovách končiacich na –ie, -e a niektorých slov končiacich spoluhláskou:

die - dying (zomrieť) tie – tying (viazať)

hope – hoping (dúfať) write – writing (písať)

stop – stopping (zastaviť) travel – travelling (cestovať)

  1. Prípona –ed vyjadruje minulú formu slovies (pravidelných).

They talk together. / They talked together. (viď minulý jednoduchý čas)

Činný a tŕpny rod slovies

Činný, alebo aktívny rod znamená, že podmet je zdrojom akcie. Keďže podmet je na začiatku vety, čínný rod znamená, že niekto niečo robí:

Peter builds houses. – Peter stavia domy.

Peter is cleaning house. – Peter čistí dom. (práve teraz)

Tŕpny, alebo pasívny rod znamená, že podmet nič nerobí, ale naopak, s podmetom (niekým/niečím) sa niečo deje:

Houses are built. – Domy sú stavané. (domy nič nerobia, niekto iný ich stavia)

House is being cleaned. – Dom je čistený. (práve teraz)

Sloveso v trpnom rode má formu past participle (minulé príčastie – tretí stĺpec).

Pomocné slovesá

Medzi základné patria sloveso to be/to have/to do a všetky ich formy (am, is, are, was, were, been/have, has, had/do, does, did, done).

Dôležité je sloveso to do, pomocou ktorého sa tvorí jednoduchá otázka a zápor u plnovýznamových slovies.

They play tennis./They do not play tennis./Do they play tennis? – Oni hrávajú tenis./Oni nehrávajú tenis./Hrávajú oni tenis?

V priebehových časoch tvoríme otázku pomocou slovesa to be.

I am playing tennis./ I am not playing tennis./Am I playing tenis? – Hrám tenis./Nehrám tenis,/Hrám tenis?

Sloveso to have, používame v predprítomnom a predminulom čase.

She has lost the key./She has not lost the key./Has she lost the key? – Ona stratila kľúč./Ona nestratila kľúč./Ona stratila kľúč?

Modálne slovesá vyjadrujú najčastejšie povolenie, zákaz, povinnosť a nepovinnosť (nedostatok povinnosti). V tretej osobe nemenia svoju formu:

I must go home. He must go home. (nikdy nie musts)

Povolenie – can/to be allowed to/may

I can stay here till the morning. – Môžem tu zostať do rána.

You are allowed to park here. – Vy tu máte dovolené parkovať.

May I sit here? – Smiem si tu sadnúť?

Can we smoke here? – Môžeme tu fajčiť?

Are we allowed to take this home? – Máme povolenie zobrať si to domov?

Zákaz – cannot/to be not allowed to/must not

You can’t eat here. – Tu nemôžete jesť.

Smoking is not allowed here. – Fajčenie je tu zakázané.

She mustn’t do hard work. – Ona nemôže (má zakázané) ťažko pracovať.

Povinnosť- must/have to

I must be at home at 6 o’clock. – Musím byť doma o šiestej.

John has to do housework. – Ján musí robiť domáce práce.

Nedostatok povinnosti – do not have to/do not need to

Jana doesn’t have to wash the dishes. – Jana nemusí umývať riad.

They don’t need to pay for the material. – Oni nemusia zaplatiť za materiál.

NEPRAVIDELNÉ SLOVESÁ

základná minulá minulé preklad

forma forma príčastie

be was been byť
begin began begun začať
break broke broken zlomiť
bring brought brought priniesť
buy bought bought kúpiť
build built built postaviť

choose chose chosen vybrať
come came come prísť
cost cost cost stáť (cenovo)
cut cut cut sekaťkrájať
do did done robiť
draw drew drawn kresliť/ťahať
drive drove driven šoférovať
eat ate eaten jesť
feel felt felt cítiť
find found found nájsť
get got got dostať
give gave given dať
go went gone ísť
have had had mať
hear heard heard počuť
hold held held držať
keep kept kept udržiavať
know knew known vedieť
leave left left odísť
lead led led viesť
let let let nechať
lie lay lain položiť
lose lost lost stratiť
make made made spraviť
meet met met stretnúť
pay paid paid zaplatiť
put put put položiť
run ran run bežať
say said said povedať
see saw seen vidieť
sell sold sold predať
send sent sent poslať
set set set nastaviť
sit sat sat sedieť
speak spoke spoken povedať
spend spent spent tráviť
stand stood stood stáť
take took taken vziať
teach taught taught učiť
tell told told hovoriť
think thought thought myslieť
understand understood understood rozumieť
wear wore worn obliecť
win won won vyhrať
write wrote written napísať

Členy (articles)

Nachádzajú sa pred podstatnými menami. Neurčitý člen a/an sa používa iba v jednotnom čísle, vtedy, keď o niečom hovoríme prvý krát, alebo neurčito (a man – nejaký muž, a piece of bread – jeden kúsok chleba). An sa používa, ak na začiatku podstatného mena vyslovujeme samohlásku (an apple, an English).

Určitý člen the sa používa v jednotnom aj množnom čísle. Používame ho pri veciach, ktoré sú určité, známe z kontextu (the man – ten muž). Určitý člen sa vyskytuje aj pri niektorých geografických názvoch (The United Kingdom, the Atlantic, the High Tatras) a jedinečných veciach (the Houses of Parliament, the Council of Europe).

Členy nepoužívame ak je pred slovom zámeno – my boyfriend, this man. Anglická gramatika rozoznáva aj tzv. nulový člen. Platí pri vlastných menách (John, Slovakia), mesiacoch (January), dňoch (Monday), denných jedlách (breakfast), športoch (tennis).

Prídavné mená (adjectives)

Majú viacero foriem. Najľahšie sú rozpoznateľné pomocou typických prípon

-able: comfort – comfortable (pohodlie – pohodlný)

-ful: peace – peaceful (pokoj – pokojný)

-ish: fool – foolish (blázon – bláznivý)

-ous: danger – dangerous (nebezpečie – nebezpečný)

-al: autumn – autumnal (jeseň – jesenný)

-ic: hero – heroic (hrdina – hrdinský)

-less: use – useless (použitie – nepoužiteľný)

-y: sun – sunny (slnko – slnečný)

Dajú sa stupňovať, a to hneď dvoma spôsobmi:

pravidelne – big – bigger - the biggest (veľký, väčší, najväčší), nice – nicer - the nicest (pekný, krajší najkrajší), expensive - more expensive - the most expensive (drahý, drahší, najdrahší)

nepravidelne – good – better - the best (dobrý, lepší, najlepší), bad – worse – the worst (zlý, horší, najhorší), little – less - the least (málo, menej, najmenej)

Prídavné mená sa dajú aj porovnávať – as big as (taký veľký ako), bigger than (vačší ako), the biggest of (najväčší z)

Vo funkcii prídavného mena sa môžu vyskytnúť aj príčastia (participles), teda činná a trpná forma slovesa:

a boring lesson – nudná hodina, a bored student – znudený študent

Zámená (pronouns)

Osobné a privlastňovacie zámená.

I/me/my/mine/myself – ja/mňa/môj/môj/mňa(seba)

Rozdiel medzi my a mine je nasledovný: ak nasleduje podstatné meno, použijeme my, ak nie tak mine.

It is mine. It is my dog. – Je to moje. Je to môj pes.

You/you/your/yours/yourself. – ty/teba/tvoj/tvoj/teba(seba) 

Tieto formy platia aj pre množné číslo – vy/vás etc. Rozdiel medzi your a yours je opäť v použití podstatného mena. To sa nachádza iba v spojení s your.

Is this yours. Is this your car? – Je toto tvoje? Je toto tvoje auto?

Ten istý princíp sa uplatňuje aj nasledujúcich prípadoch:

we/us/our/ours/ourselves – my/nás/naše/naše/nás (seba)

they/them/their/theirs/theirselves – oni/im/ich/ich/im (seba)

Ukazovacie zámená

this/these/that/those – toto/tieto/tamto/tamtie

Neurčité zámená

Each/other/else/many/much – každý/iný/ostatný/veľa/veľa

Many sa používa s počítateľnými podstatnými menami a much s nepočítateľnými.

Niektoré vznikajú pomocou predpôn – some – someone (niekto), any – anybody (hocikto), no – nowhere (nikde), every – everything (všetko).

Opytovacie zámená

who/whom/whose/what/which – kto/komu/koho/čo/ktorý

Číslovky (numerals)

základné – one (1), twenty (20), základné dvojčíslie sa píše cez pomĺčku - two hundred fifty-five (255), couple (zopár), dozen (tucet)

radové – the first/1st (1.), the second/2nd (2.), the twenty-third/23rd (23.)

násobné – double (dvojnásobok), twice (dvakrát), three times (tri krát)

desatinné – píše sa bodka, ktorá sa v texte číta ako point – 2.5 – two point five

zlomky – a quarter (štvrť), three fifths (tri pätiny)

výrazy – plus, minus, divide (deliť), multiply (násobiť)

dátum – 25th June – twenty-fifth of June (25. jún)

Príslovky (adverbs)

Druhy: miesta, času, spôsobu, miery, frekvencie

here – tu, there – tam, soon – čoskoro, early – predčasne, quickly – rýchlo, quite – celkom, often – často, always – stále, fast – rýchlo (ale aj rýchly)

Podľa vzniku ich môžeme rozdeliť na:

jednoduché – just (práve), only (iba), well (dobre)

zložené – somehow (nejako), somewhere (niekde), therefore (preto)

odvodené – interestingly (zaujímavo), nearly (blízko), nicely (pekne)

Odvodené tvoríme viacerými príponami. Najčastejšia je prípona –ly, menej časté sú prípony –wise (clockwise), -ward (northward), -way (sideway)

Predložky (prepositions)

Jednoduché – on (na), in (v), at (na), to (k), for (pre), from (od), of (z), with (s)

Zložené – in front of (pred), instead of (namiesto), next to (pri), due to (kvôli)

VETY

Základná veta má v anglickom jazyku takmer vždy skladbu S + V + O. To znamená Subject (podmet) + Verb (prísudok) + Object (predmet). Napr.:

Peter (S) plays (V) football (O).

Zápor tvoríme pridaním pomocného slovesa do not, alebo ak má sloveso 2 časti, pridaním not k prvej časti. Tretiu osobu vyjadríme v pomocnom slovese, plnovýznamové sloveso zostane v základnom tvare:

Peter does not/doesn’t play football.

They are not/aren’t playing football.

Pri tvorení otázok sa môžeme pýtať na podmet, alebo predmet. Ak sa pýtame na podmet, iba dosadíme opytovacie zámeno.

Who plays football? (Kto hrá futbal?)

Ak sa však pýtame na predmet, potrebujeme aj pomocné sloveso do/does.

What does Peter play? (Čo hrá Peter?)

Môžeme sa opýtať aj What does he play? (Čo hrá on?). Keďže je to tretia osoba, tak sme pomocné sloveso do upravili na does.

ČASY - tenses

Poznáme: Present (prítomný), Past (minulý), Future (budúci)

Prítomný jednoduchý čas - present simple tense

Použitie:

  1. pri situáciach, ktoré sa pravidelne opakujú. (zvyky, rutiny)

They (S) go (V) to school (O). – Oni chodia do školy. (pravidelne)

  1. Pri všeobecných faktoch, pravdách, názoroch a pocitoch.

Water boils at 100°C. (Voda vrie pri 100°C.)

I think it is good. – Myslím si/Môj názor je, že je to dobré.

Forma:

Sloveso v základnej forme (neurčitku).

We play tennis. – My hrávame tenis.

This house is big. – Tento dom je veľký.

Otázka:

Prvé je pomocné sloveso, potom podmet, sloveso a podmet:

Do we play tennis? – Hráme tenis?

Do they go to school? – Chodia oni do školy?

V tretej osobe pridávame písmeno –s iba k jednému slovesu (prvému):

Does this dog bark? – Breše tento pes? (nie Does this dog barks)

Otázka sa môže začínať aj opytovacím zámenom (where, what, when, why, how):

When does the film start? – Kedy začína film?

Where are you? – Kde si?

Zápor:

We don’t play tennis. – My nehráme tenis.

This house is not big. – Tento dom nie je veľký.

She doesn’t play cards. – Ona nehrá karty.

Prítomný priebehový čas – present continuous tense

Použitie:

  1. pri vyjadrení práve prebiehajúceho deja. Na vyjadrenie akcie používame sloveso to be (am, is, are) a sloveso s príponou –ing.

They(S) are going(V) to school(O). – Oni idú do školy. (práve teraz)

She is playing tennis. – Ona hrá tenis. (práve teraz)

  1. uprostred nejakej činnosti. Napr.:

I am reading a book. – Čítam nejakú knihu. (neznamená, že ju čítam práve v tomto momente, ale mám ju rozčítanú)

Peter is cooking a meal. – Peter varí nejaké jedlo. (neznamená, že ho varí práve teraz; napríklad odíde od sporáka k telefónu, a ak sa ho niekto opýta, čo robí, odpovie že varí, aj keď momentálne telefonuje)

  1. Na vyjadrenie naplánovanej budúcej činnosti. Ak plánujeme stretnutie, alebo odchod a už sme urobili prípravy.

I am leaving on Monday. – Odchádzam v pondelok.

We are going to the cinema on Saturday. – V sobotu ideme do kina.

Forma:

Podmet + sloveso to be + sloveso v priebehovom tvare (-ing).

She is dancing. – Ona tancuje. (momentálne)

Pri slovesách končiacich na e, táto samohláska vypadáva:

dance – dancing write – writing

Naopak, ak je posledný y, tak ten zostáva:

cry – crying play - playing

Otázka:

Is she dancing? – Ona tancuje?

Are they cooking a meal? – Varia oni nejaké jedlo?

Where are they playing? – Kde (sa) oni hrajú?

Why is she cooking a meal? – Prečo ona varí jedlo?

Zápor:

She is not/isn’t dancing. – Ona netancuje.

They are not cooking a meal. – Oni nevaria jedlo.

Použitie v bežnej reči

Sandra is in the car. (Sandra je v tom/jej aute.) – prítomný jednoduchý čas, je to fakt.

She is on the way home. (Ona je na tej/jej ceste domov.) – opäť fakt

She is driving home. (Ona šoféruje domov.) – prítomný priebehový čas, práve teraz sedí v aute a šoféruje domov

Minulý jednoduchý čas – past simple tense

Použitie:

  1. pri konkrétnych časových údajoch (minulý týždeň, pred rokom) na označenie ukončenej akcie:

I read the book. – prečítal som túto knihu

She drove home last night. – Minulú noc šoférovala domov.

  1. pri rozprávaní, alebo opise, kde jedna udalosť nasleduje za druhou.

John came home and he parked his car. – Ján prišiel domov a zaparkoval svoje auto.

Forma:

Podmet + sloveso v minulom tvare + predmet.

Na vyjadrenie minulého času upravujeme sloveso do minulého tvaru - prípona –ed (play – played). Nepravidelné slovesá majú inú minulú formu - 2. stĺpec (do – did, read – read, drive - drove).

Sarah was a painter. – Sarah bola maliarka.

Couple walked together. – Pár kráčal spolu.

Pri pravidelných slovesách končiacich na spoluhlásku za samohláskou, alebo s prízvukom na poslednej slabike sa písmeno zdvojuje.

We stopped at the traffic lights. – Zastavili sme na semafóroch.

They cancelled our flight. – Oni zrušili náš let.

Slová končiace na –e sa upravujú následne:

decide – decided (nie decideed) hire – hired

Slová končiace –y sa upravujú iba ak predposledné písmeno nie je samohláska.

cry – cried (nie cryed) study – studied

ale: play – played enjoy – enjoyed

Otázka:

V Minulom čase je len prvé sloveso. Ostatné sú v základnom tvare.

Did you dance yesterday? – Tancoval si včera?

Was the library opened? – Bola knižnica otvorená?

What did you watch last night? – Čo si pozeral minulú noc?

Where did he buy the book? – Kde si on kúpil knihu?

Zápor:

He didn’t go to the party. – On nešiel na párty.

The library wasn’t open. – Knižnica nebola otvorená.

They did not cancel our flight. – Oni nezrušili náš let.

Minulý priebehový čas – past continuous tense

Je podobný prítomnému priebehovému času. Odlišuje sa len tým, že dej sa odohráva v minulosti.

Použitie:

Keď hovoríme o akcii, ktorá v danom čase (o ktorom rozprávame) v minulosti prebiehala. Napr.:

Peter was playing football. – Peter hral (bol hrajúci) futbal.

Forma:

Minulá forma slovesa to be (I, he, she, it → was; you, we, they → were) vyjadruje minulosť, a prípona –ing v druhom slovese vyjadruje priebeh.

I was reading a book. – Čítal som knihu. (práve vtedy)

They were dancing. – Oni tancovali. (boli tancujúci)

Otázka:

Were you dancing? – Tancoval si?

Where was she standing? – Kde stála?

Why were you running? – Prečo si bežal?

Zápor:

Peter was not crying. – Peter neplakal. (práve vtedy)

They were not dancing. – Oni netancovali.

I wasn’t sleeping. – Ja som nespal.

Názorný opis situácie s použitím minulých časov:

Yesterday Peter and Jana played football. – Peter a Jana hrali včera futbal.

They began at 8 o’clock and finished at 10.00. - Oni začali o ôsmej hodine a skončili o desiatej.

At 9 o’clock they were playing football. – O deviatej hrali futbal. (Akurát hra prebiehala, ešte neskončili.)

They parents were watching them while they were playing football. – Ich

rodičia ich sledovali, zatiaľ čo oni hrali futbal. (dve akcie prebiehali súčasne)

They were playing football, when Peter fell. – Hrali futbal, keď Peter spadol. (prebiehajúci dej narušila udalosť)

Predprítomný čas jednoduchý – present perfect simple tense

Je ľahko rozpoznateľný vďaka pomocnému slovesu have, ktoré sa dáva pred plnovýznamové sloveso.

Použitie:

Dáva dôraz na ukončenie akcie. Odohral sa nedávno, alebo v neurčitej minulosti. Najčastejšie ho používame v troch prípadoch:

  1. Minulý dej zasahuje do prítomnosti. Nedávna minulosť.

She has lost her key. – Ona stratila jej kľúče. (nedávno, napríklad povedané ako vysvetlenie na kúpu nového zámku)

They have just arrived. – Oni práve prišli. (pred chvíľou, napríklad oznámenie čakajúcim)

  1. Keď nepoznáme/nedefinujeme presný čas, alebo opisujeme niečo čo trvá od minulosti doteraz.

Police have arrested a man in connection with the robbery. – Polícia zatkla muža v spojitosti s krádežou.

I have been in Ireland. – Bol som v Írsku. (od minulosti doteraz)

Forma:

podmet + have/has + minulé príčastie (3. stĺpec) (+ predmet)

The lesson has finished. - Hodina sa skončila. (pred chvíľou)

They have bought the house. – Oni si kúpili dom. (nedávno)

Otázka:

Have you ever been to London? – Bol si niekedy v Londýne? (v živote)

Where have they parked? – Kde zaparkovali?

What have you said? – Čo si to povedal? (práve)

Zápor:

We have not opened yet. – Ešte sme neotvorili.

Clare hasn’t seen her. – Klára ju nevidela.

Have you not been at home? – Nebol si doma? (práve)

Where have they parked the car? – Kde zaparkovali auto?

Ale pozor! Ak vieme čas, kedy sa to stalo, použijeme minulý jednoduchý čas. Napr.: She lost her keys yesterday. – Včera stratila jej kľúče.

Predprítomný priebehový čas – present perfect continuous tense

Použitie:

V rovnakých situáciách ako predprítomný jednoduchý čas. Rozdiel je v tom, že chceme dať dôraz na samotnú akciu, alebo na jej priebeh. (nie na výsledok) Napr.:

I have been painting the room. – Ja som maľoval izbu. (Nie je dôležité, či som to dokončil. Dôležitá je činnosť, teda samotné maľovanie.)

  1. Keď chceme zvýrazniť dĺžku trvania.

We have been living here since November. – Žijeme tu od novembra.

Peter has been learning English for two years. – Peter študuje angličtinu už dva roky. (a stále pokračuje)

  1. Chceme zvýrazniť dej, ktorý viedol k súčasnosti.

I am dirty. I have been working in the garden. – Som špinavý. Pracoval som v záhrade.

Forma:

Podmet + have/has + been + -ing (+ predmet)

She has been dancing all night. – Ona tancovala celú noc.

Otázka:

What have you been doing? – Čo si robil? (pred chvíľou)

Where has it been standing? – Kde to stálo? (než si to zobral)

Has she been dancing all night? – Tancovala ona celú noc?

Zápor:

She hasn’t been dancing all night. – Ona netancovala celú noc.

The suspect has not been arrested. – Podozrivý nebol zatknutý.

Jednoduchý a priebehový predprítomný čas

They have played tennis. – Oni hrali tenis. (nedávno dohrali, dôraz na koniec)

They have been playing tennis. – Oni hrali tenis. (dôraz na to, čo robili, že vykonávali akciu)

She has worked hard. – Ona ťažko pracovala. (dôraz na to, že skončila)

She has been working hard. – Ona ťažko pracovala. (dôraz na to, že pracovala)

How long have you been learning English? – Ako dlho sa (už) učíš angličtinu?

Dialóg:

Why are your hands dirty? – Prečo sú tvoje ruky špinavé? (teraz)

I have been repairing the car. – Opravoval som auto. (nedávna činnosť)

Have you repaired it? – Opravil si ho?

Yes, I have repaired it. – Áno, opravil som ho. (nedávna ukončená akcia)

Dialóg 2:

Where is the book that I gave you? – Kde je kniha, ktorú som ti dal?

I don´t know. – Ja neviem.

What have you done with it? – Čo si s ňou spravil? (odvtedy doteraz)

Predminulý jednoduchý čas – past perfect simple tense

Používame ho:

Podobne ako predprítomný čas, akurát nie pred prítomnosťou, ale pred určitým bodom v minulosti. Vyjadrujeme ním, že jeden z dejov prebehol skôr. Napr.:

Ján práve prišiel domov. Sofia tam už nie je, odišla pred chvíľou. – She has gone away. (Ona odišla preč.)

Ján včera o desiatej prišiel domov. Sofia tam už nebola, chvíľu predtým odišla. – She had gone away. (Ona odišla preč.)

Forma:

Podmet + had + minulé príčastie (+ predmet)

We had finished our work. – My sme dokončili našu prácu.

Otázka:

Had you visited your mother? – Navštívil si svoju matku? (pred niečím iným čo sa stalo)

Had they seen it? – Videli to?

What had happened before that? – Čo sa stalo predtým? (pred minulou udalosťou)

Zápor:

You had not been there. – Ty si tam nebol.

Peter had opened the door. – Peter otvoril dvere.

Najčastejší kontext predminulého času je opis. Napr.:

When Peter arrived at the party, Cate had already gone home. – Keď Peter prišiel na párty, Katka tam už nebola. (niekedy predtým odišla)

Ale pozor! Pri opise situácií, ktoré nasledovali po sebe používame jednoduchý minulý čas.

I came home, made the coffee and then I went out. – Prišiel som domov, spravil som kávu a potom som išiel von.

Budúci čas future tense

Vyjadrujeme pomocou will, alebo pomocou going to.

Will –používame, keď sa pre niečo rozhodneme počas rozprávania (ale nie pri dohodnutých a už prepripravených veciach).

I have left the door open. I will go and shut it. – Nechal som otvorené dvere. Pôjdem a zavriem ich.

Najčastejšie situácie:

  1. ak sa ponúkneme na niečo - I’ll help you with it. – Pomôžem ti s tým.
  2. súhlasíme s niečim – Okay, I will do it. – Dobre, urobím to.
  3. pri sľuboch – I won’t (will not) tell anybody. – Nepoviem to nikomu.
  4. pri prosbách – Will you please do it? – Spravíš to prosím?
  5. pri akcii, ktorá bude prebiehať (pribehová forma) v presnom čase v budúcnosti – Tomorrow at 6 o’clock I will be playing tennis. – Zajtra o šiestej budem hrať tenis. (o šiestej bude hranie prebiehať)

Forma:

Podmet + will + sloveso v neurčitku (+ predmet)

I will help you. – Ja ti pomôžem.

Otázka:

Will you do it? – Spravíš to?

Where will they go? – Kam pôjdú?

Zápor:

We will not invite John. – Nepozveme Jána. (spontánne rozhodnutie)

It won’t rain. – Nebude pršať.

Going to – používame

  1. pri veciach, pre ktoré sme sa už predtým rozhodli

Are you going to watch the film about animals tonight? – Ideš pozerať ten film o zvieratách dnes v noci?

No, I’m going to the club. – Nie, idem do klubu. (už predtým som sa rozhodol)

  1. keď je niečo očividné

It is going to rain. – Bude pršať.

That cars are going to crash. – Tie autá do seba nabúrajú.

Forma:

Podmet + to be + going to + sloveso v neurčitku (+ predmet)

People are going to travel together. – Ľudia budú spolu cestovať.

Otázka:

Are they going to do it? – Idú to spraviť?

Am I going to be all right? – Budem v poriadku?

Is it going to rain? – Bude pršať? (vyzerá to tak?)

NEPRIAMA REČ (reported speech)

Priama a nepriama reč sa v angličtine odlišuje nielen úvodzovkami, ale aj posunom v čase.

Priama: Peter said, “I’m feeling ill.“ – Peter povedal, „cítim sa zle.“

Nepriama: Peter said that he was feeling ill. – Peter povedal, že sa cíti zle.

V nepriamej reči sa čas jednoducho posunie o „jeden“ dozadu, ako v predchádzajúcom príklade. Am/is sa posúva na was, are – were, do/does – did, will – would, want – wanted.

prítomný čas sa mení na minulý :

I said: „I want to stay.“ – I said that I wanted to stay.

Povedal som: Chcem zostať. – Povedal som, že chcem zostať.

predprítomný čas a minulý čas sa menia na predminulý

He said: „They have been late.“ – He said that they had been late.

Povedal: Oni meškali. – Povedal, že oni meškali.

Mary said: „Jake was dancing.“ – Mary said that Jake had been dancing.

Mária povedala: Jake bol tancujúci. - Mary povedala, že Jake tancoval. 

budúci čas mení sloveso will na would (prítomná podmienková veta)

They said: „He will be late.“ – They said that he would be late.

Oni povedali: Bude meškať. – Oni povedali, že bude meškať.

Odlišne sa tvorí pri slovách tell a ask – povedať a opýtať.

Tell:

Berie sa ako príkaz.

He told me: Do something. – He told me to do something.

On mi povedal: Sprav niečo. – On mi povedal, aby som niečo spravil.

They told her: Sit down. – They told her to sit down.

Oni jej povedali: Sadni si. – Povedali jej, aby si sadla.

Ask:

Vzťahuje sa na otázky. Ak opisujeme otázku prehodíme slovosled do základného tvaru: Why do they play chess? ...why they played chess.

Prečo oni hrajú šachy? ... prečo oni hrajú šachy.

Sarah asked: What are you doing? – Sarah asked what I was doing.

Sarah sa opýtala: Čo robíš? – Sara sa ma opýtala čo robím.

Ak nemáme opytovacie zámeno, alebo príslovku, použijeme spojku if (ak/či), alebo whether (či).

He asked: Do you live here? – He asked if I live here.

On sa opýtal: Žiješ tu? – On sa opýtal, či tu žijem.

Doctor asked: Are you all right? – Doctor asked us whether we were all right.

Doktor sa opýtal: Ste v poriadku? – Dokor sa nás opýtal, či sme v poriadku.

PODMIENKOVÉ VETY (conditional clauses)

Delíme ich na reálne (nultý, prvý typ) a nereálne (druhý, tretí typ), podľa toho, či sa niečo môže stať, alebo je to nemožné.

Reálne podmienkové vety:

  1. typ – nultá podmienka – všeobecné fakty (pravda) a opakované udalosti

If + prítomný jednoduchý + prítomný jednoduchý čas

If you press this button, the computer switches off. – Ak stlačíte toto tlačidlo, počítač sa vypne.

  1. typ – možná budúcnosť

If + prítomný jednoduchý + will

If I find your keys, I will bring them back to you. – Ak nájdem tvoje kľúče, prinesiem ti ich naspäť. (je šanca, že ich nájdem)

Nereálne podmienkové vety:

  1. typ – nereálna prítomnosť

If + minulý jednoduchý + would

If you were a bird, you would fly. – Ak by si bol vták (teraz), vedel by si lietať.

Pozor! Používame minulý čas, ale vyjadrujeme ním prítomnosť.

  1. typ – je to druhá podmienka, nereálna v minulosti

If + predminulý čas + would + predprítomný čas

If I had done it, I would have been arrested. – Ak by som to bol spravil, boli by ma zatkli. (vtedy v minulosti to bolo nereálne)

V podmienkových vetách:

Prítomný čas sa vzťahuje na budúcnosť. (reálnu, možnú)

Minulý čas sa vzťahuje na prítomnosť. (nereálnu)

Predminulý čas sa vzťahuje na minulosť. (nereálnu)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#past participle


Odporúčame

Cudzie jazyky » Angličtina

:: Exchange Rates Euro

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.014