Short summary of English grammar

Cudzie jazyky » Angličtina

Autor: milena (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 15.07.2013
Jazyk: Angličtina
Rozsah: 3 861 slov
Počet zobrazení: 5 662
Tlačení: 315
Uložení: 345
Praktické!
Short summary of English grammar
 
MORPHOLOGY
 
NOUN - Podstatné meno
GENDER/ROD
V angličtine existuje tzv. prirodzený rod podstatných mien. Podstatné mená označujúce mužské osoby sú mužského rodu (osobné zámeno - he). Podstatné mená označujúce ženské osoby sú ženského rodu (osobné zámeno - she). Podstatné mená označujúce veci a zvieratá sú stredného rodu (osobné zámeno - it).
· John is my friend. – He is my friend.
·  Where is your sister? – Where is she?
· This book is new. – It is new.
· The dog is small. – It is small.
 
GENDER/ČÍSLO
Počitateľné podstatné mená (napr. book, flower, friend, car, table) majú v angličtine jednotné i množné číslo. Nepočítateľné podstatné mená (napr. time, milk, air, work, athletics, physics) majú v angličtine len jednotné číslo.
Množné číslo sa tvorí pridaním koncovky  - s (book-books, flower-flowers, table-tables) alebo koncovky – es pri podstatných menách končiacich sykavkou (class-classes, bus-buses).
 
Nepravidelné množné číslo:
a) tomato- tomatoes ale:  piano-pianos
    potato-potatoes  dynamo-dynamos
hero-heroes  photo-photos
b) lady-ladies ale:  key-keys
  body-bodies monkey-monkeys
c)  life-lives  ale:  cliff-cliffs
  wife-wives roof-roofs
  knife-knives  proof-proofs
  shelf-shelves
d) child-children  ale:  Roman-Romans
  tooth-teeth German-Germans
  foot-feet
  man-men
 
- niektoré podstatné mená sa používajú len v množnom čísle – people, glasses, jeans, trousers, clothes a pod.
- Kolektívne podstatné mená napr. – audience, team, police, army, family, sa viažu so slovesom v jednotnom čísle (ak máme na mysli skupinu ako celok) alebo v množnom čísle (ak máme na mysli jednotlivých členov skupiny).
- Jednotné číslo niektorých anglických podstatných mien je totožné s množným číslom. Napr. fish, sheep, means (prostriedok i prostriedky), Japanese (Japonec i Japonci), Chinese (Číňan i Číňania).
 
CASE/PÁD
Anglické podstatné mená sa neskloňujú. Jednotlivé pády sa vyjadrujú predložkami v spojení podstatným menom, ktoré zostáva bezo zmeny a postavením podstatného mena vo vete.
1.pád – nominatív – podstatné meno sa nachádza pred slovesom
2.pád – genitív – tvorí sa pomocou predložiek OF, FROM, WITHOUT, (napr. the street of the city). Privlastňovací pád životných podstatných mien (Possessive case) sa tvorí v jednotnom čísle pridaním apostrofu a –s (Jane´s coat, Jim´s book, Charles´s bike), v množnom čísle pridaním apostrofu za koncové –s (the pupils´textbook, my parents´home). Privlastňovací pád neživotných podstatných mien sa tvorí v týchto prípadoch:
  - pri zemepisných názvoch a výrazoch určujúcich mieru, veľkosť, čas a pod.- London´s bridge, ten minutes´ walk, today´s newspaper
  - pri názvoch obchodov, inštitúcií, domov, podľa ich vlastníka, napr. the baker´s (shop), at my aunt´s
3.pád – datív – vyjadruje sa predložkou TO/FOR alebo postavením podstatného mena vo vete za slovesom.

- Give the book to Jane.
- Give Jane the book.
-  Help John, please.

4.pád – akuzatív – bez predložky, vyjadruje sa postavením vo vete.

- He is studying arts.
- I´ll bring you coffee.

5.pád – vokatív – podstatné meno je na začiatku alebo n konci vety, oddelené čiarkou – Come here, pupils.
6.pád – lokál – vyjadruje sa predložkami ABOUT, OF, ON

- They were talking about their work.
- Who gave the lecture of Shakespeare?
- I haven´t heard of him recently.

7.pád – inštrumentál – vyjadruje sa predložkami WITH, BY, THROUGH

- I went with my sister.
- I went by bus. The book was written by Charles Dickens.
- I went through the woods.

ARTICLES/ČLENY
Pred podstatným menom v angličtine sa spravidla používa člen.
Neurčitý člen má tvar A pred slovom, ktoré sa začína vyslovenou spoluhláskou (a day, a dog, a univeristy) a tvar AN pred slovom, ktoré začína vyslovenou samohláskou (an apple, an English textbook, an hour).
Neurčitý člen sa požíva pred podstatnými menami v jednotnom čísle vtedy, keď o veciach, osobách alebo pojmoch hovoríme všeobecne alebo po prvý krát. Používa sa vo väzbe THERE IS a vo výrazoch A LITTLE, A FEW, A LOT OF, po výrazoch HALF, SUCH, QUITE, WHAT, ak väzbe nasleduje podstatné meno počítateľné v jednotnom čísle.
!!! Neurčitý člen sa nepoužíva pred podstatnými menami v množnom čísle.
 
Určitý člen THE sa používa s podstatnými menami v jednotnom aj množnom čísle vtedy, ak ide o pojmy, osoby a veci známe z kontextu. Požíva sa pred názvami niektorých krajín, pohorí, oceánov, riek, pred názvami národov, múzeí, divadiel, kín, hotelov, reštaurácií, pred názvami jedinečných vecí, pred prídavnými vo funkcii podstatných mien a v mnohých frázach s predložkou OF. Anglický určitý člen sa niekedy prekladá do slovenčiny ukazovacím zámenom.
!!! Žiadny člen nedávame pred podstatné meno s ukazovacím alebo privlastňovacím zámenom. napr.

- a book- this book
- the family – my family
- an English textbook – his English textbook

 
Bez člena sa používajú:
- vlastné mená – Prague, Jane, Europe, ..
- abstraktné a nepočítateľné – love, friendship, time
- látkové – coffee, flour, water
- dni v týždni – Monday, Tuesday, Wednesday, Thursday, ...
- mesiace – January, February, March
- ročné obdobia – spring, summer, autumn, winter
- denné jedlá – breakfast, lunch, dinne, supper
- členovia rodiny – Mother, Father
- jazyky – English, Spanish, Russian,...
- školské predmety- Maths, Biology, Chemistry, ...
- vedné odbory- linguistics, microbiology, medicine, ...
- športy – tennis, hockey, golf, ...
- farby – white, blue, red, black, ...
- ustálené slovné spojenia – at home, at school, at work, ...
 
PRONOUN-Zámeno
PERSONAL PRONOUNS/OSOBNÉ ZÁMENÁ
 
This is mine book. This book is mine.
!!! Svoj sa vyjadruje privlastňovacím zámenom príslušnej osoby.
 He has his book.
 She has her book
 
REFLEXIVE AND EMPHATIC PRONUNS/ZVRATNÉ A ZDOVOD)NOVACIE ZÁMENÁ

Používajú sa ako :
a) zvratné zámená – I´ve injured myself. – Poranila som sa.
b) na zvýraznenie podmetu – He repairs his car himself. Auto si opravuje on sám.
!!! SÁM vo význame NIKTO INÝ, JEDINÝ = ALONE
napr. I was there alone- Bol som tam sám.
!!! SI vo význame jeden druhému v angličtine = EACH OTHER (ak ide o dve osoby alebo veci), ONE ANOTHER (ak ide o viac osôb alebo vecí).
napr.   Jane and Mary helped each other.
  The boys in the classroom do not communicate with each other.
 
DEMOSTRATIVE PRONOUNS/UKAZOVACIE ZÁMENÁ
Ukazovacie zámená v angličtine sú zhodné pre všetky rody, majú však odlišné tvary v jednotnom a množnom čísle a líšia sa i podľa toho, či poukazujú na osoby, predmety a javy časovo alebo priestorovo bližšie alebo vzdialenejšie.

-  THIS/THESE – poukazujú na osoby, predmety a javy časovo alebo priestorovo blízke.
- THAT/THOSE - poukazujú na osoby, predmety a javy časovo alebo priestorovo vzdialenejšie.
 
INDEFINITE PRONOUNS/NEUČITÉ ZÁMENÁ

- SOME + podstatné meno (niektorý, nejaký), SOMEBODY, SOMEONE (niekto), SOEMWHERE, SOMETHING – používajú sa v kladných oznamovacích vetách a v otázkach, na ktoré očakávame kladnú odpoveď – Will you have some more coffee?
- ANY + podstatné meno (akýkoľvek, hociktorý), ANYBODY, ANYONE, ANYTHING, ANYWHERE - používajú sa v kladných vetách zovšeobecňujúcich, v otázkach namiesto SOME, vtedy znamenaj nejaký, niekto, niečo, niekam, a v záporných vetách (not any), vtedy znamenajú žiadny, nikto, nič, nikde, nikam
- NO + podstatné meno (žiadny) NONE (žiadny), NOBODY (nikto), NO ONE (žiadny), NOTHING (nič), NOWHERE (nikde, nikam)– používajú sa len v zápornom význame

!!! V anglickej vete môže byť len jeden zápor.
  Nobody was there. – Nikto tam nebol.
  I understand nothing. – Nerozumiem ničomu.

- EVERY+ podstatné meno (každý), EVERYBODY, EVERYONE, EVRYTHING, EVERYWHERE – používajú sa vkladných oznamovacích vetách i otázkach a záporných vetách

!!! EVERY =každý – nemôže sa používať samostatne, musí po ňom nasledovať podstatné meno, má funkciu prídavného mena
EVERYONE = každý – môže stáť samostatne, má funkciu podstatného mena
EVERYBODY = každý – môže stáť samostatne, má funkciu podstatného mena

- EACH – každý z určitého počtu (each of)
- ANOTHER – používa sa len s podstatným menom v jednotnom čísle – another book – iná, ďalšia, ešte jedna kniha
- THE OTHER – s podstatným menom v jednotnom čísle – the other book – tá druhá kniha
- OTHER – s podstatným menom v množnom čísle – the other books – iné knihy
- OTHERS - bez podstatného mena, samostatne – others were reading – ostatní čítali
- THE OTHERS – bez podstatného mena, samostatne – The others went home. – Tí ostatní šli domov.
- ELSE – používa sa po neurčitom, opytovacom zámene alebo po príslovke
- SOMEBODY ELSE – niekto iný (v kladnej oznamovacej vete)
- ANYBODY ELSE - niekto iný (v opytovacej vete)/

- ktokoľvek iný (vkladnej oznamovacej vete)

- NOTHING ELSE – nič iné
- SOMEWHERE ELSE – niekde inde
- BOTH – obaja, vo väzbe BOTH...AND znamená aj...aj

napr. I heard them both. –Počul som oboch.
Mary speaks both English and Spanish. – Mária hovorí aj po anglicky aj po španielsky.

- EITHER – ten i ten, každý (z dvoch) – vo väzbe EITHER...OR znamená buď ...alebo , v zápornej vete ani...ani

napr. Either of the two examples is correct. – Každý z týchto dvoch príkladov je správny.
You can either stay or go now. - Môžeš teraz zostať alebo odísť.

- NEITHER –žiadny (z dvoch), ani jeden – vo väzbe NEITHER...NOR znamená ani...ani

napr. Neither of the two men can speak English. – Ani jede z tých dvoch mužoch nehovorí po anglicky.

- MANY – mnoho, veľa HOW MANY – koľko – používa sa pred počítateľným podstatným menom v množnom čísle

napr. many houses, many streets, how many children

- MUCH – mnoho, veľa HOW MUCH – koľko – používa sa pred nepočítateľným podstatným menom v jednotnom čísle

napr. much work, much love, how much time

- FEW – málo – používa sa pred počítateľnými podstatnými menami v množnom čísle.

napr. few girls – málo dievčat, few people – málo ľudí
!!! a few girls –niekoľko dievčat

- LITTLE – málo – používa sa pred nepočítateľnými podstatnými menami v jednotnom čísle.

napr. little water – málo vody, little time – málo času
!!! a little water – trochu vody
 
INTERROGATIVE PRONOUNS/OPYTOVACIE ZÁMENÁ

- WHO – kto, koho, komu,  - používa sa pri osobách

napr.   Who is that man? – Kto je ten muž?
Who are you waiting for?- Na koho čakáš?
Who did you give the book to? – Komu si dal tú knihu?

- WHOM – koho –používa sa pri predložkách, len pre osoby, častejšie sa však používa WHO namiesto WHOM

napr.   From whom did you get that ring?=Who did you get that ring from? – Od koho si dostala ten prsteň.
For whom is thei pullover? = Who is this pullover for? - Pre koho je tento pulóver?

- WHOSE – čí – používa sa len pre osoby

napr. Whose address do you want? –Čiu adresu chceš?

- WHAT + sloveso –čo – používa sa pre veci a zvieratá

napr. What is this? – Čo je toto?

- WHAT + podstatné meno – aký – používa sa len pre veci a zvieratá

napr. What cars do you like? -  Aké autá sa ti páčia?

- WHICH (of) – ktorý – pri výbere z určitého počtu osôb i vecí.

napr. Which of these colours do you like best? – Ktorá z týchto farieb s ti najviac páči?
 
RELATIVE PRONOUNS/VZŤAŽNÉ ZÁMENÁ

- WHO – ktorý – len pri osobách

napr. That is the girl who lives in London. –To je to dievča, ktoré býva v Londýne.

- WHOM – od ktorého, ktorému, o ktorom, s ktorým – len pre osoby –používa sa po predložkách (FROM WHOM, TO WHOM, ABOUT WHOM, WITH WHOM).

napr. Is that the boy about who you were talking?= Is that the boy who you were talking about?- To je ten chlapec, o ktorom ste hovorili?

- WHICH- ktorý- len pre veci, používa sa po rôznych predložkách (OF WHICH, TO WHICH)

napr. Did you get the letter which we sent you from New York? – Dostali ste list, ktorý sme vám poslali z New Yorku?
The room into which we entered was very beautiful .– Miestnosť, do ktorej sme vstúpili, bola prekrásna.

- THAT – ktorý – pre osoby i veci. Nemožno použiť po predložke. Ak sa THAT má stretnúť s predložkou, predložka sa presúva na koniec vety. Používa sa hlavne po 3. stupni, po radových číslovkách a neurčitých zámenách.

Napr. Who is the man that is speaking?- Kto je ten muč, ktorý reční?
Shakespeare is the greatest dramatist that has ever lived. – Shakespeare je najväčší dramatik, ktorý kedy žil.
!!! Ak sú vzťažné zámená WHO, WHICH, THAT predmetom vzťažnej vety, možno ich vynechať. Vo vzťažných vetách v angličtine existujú presné pravidlá, kedy pred vzťažnými zámenami píšeme a nepíšeme čiarku. 4iarkou oddeľujeme napríklad vsunutú vetu.
napr. The boy, about whom you are talking, lives in Boston. – Chlapec, o ktorom hovoríme, býva v Bostone.
 
VERB- Sloveso
 
V angličtine rozoznávame pomocné, spôsobové a plnovýznamové slovesá.
 
AUXILIARY VERBS/POMOCNÉ SLOVESÁ
TO BE, TO HAVE, TO DO  sa používa pri tvorení rôznych ďalších gramatických konštrukcií, napr. TO BE pri tvorbe pasíva; TO HAVE pri tvorbe sekundárnych časov, akými sú predprítomný, predminulý čas; TO DO pri tvorbe záporu a otázky plnovýznamových slovies a pod.
 
MODAL VERBS/SPOSOBOVÉ SLOVESÁ
- majú tvar neurčitku. Samotné nemajú plný význam, ale vyjadrujú postoj hovoriaceho k deju.
CAN - môžem
MAY – smiem
MUST - musím

- Používajú sa s plnovýznamovými slovesami, ktoré sa k nim pripájajú bez častice to. napr. We must go there.
-  Pri časovaní v prítomnom čase majú vo všetkých osobách rovnaký tvar (can, may, must) a nepridávajú sa k nim žiadne koncovky.

napr. I can drive a car. He can drive a car.

-  Pri tvorení otázky je na prvom mieste spôsobové sloveso, potom nasleduje podmet a plnovýznamové sloveso.

napr. Can you swim well?
Záporná otázky sa pri spôsobových slovesách prakticky nevyskytuje. Výnimkou môže byť vyjadrenie počudovania, údivu a pod.

- Tvorenie záporu:

I can  môžem  I cannot - nemôžem
I must musím  I need not- nemusím
I may  smiem  I may not -nesmiem
I must not - nesmiem

- Spôsobové slovesá MUST a MAY majú i prenesený význam. Určitosť, istotu môžeme vyjadriť pomocou MUST+NEURČITOK plnovýznamového slovesa bez TO. Možnosť, pravdepodobnosť môžeme vyjadriť pomocou MAY+NEURČITOK plnovýznamového slovesa bez TO.

napr. He must come. – Určite príde.
  He may come. – Možno príde.

- Určitosť či istotu v minulom čase možno vyjadriť pomocou MUST+MINULÝ NEURČITOK plnovýznamového slovesa bez TO. Možnosť, pravdepodobnosť v minulom čase možno vyjadriť pomocou MAY + MINULÝ NEURČITOK plnovýznamového slovesa bez TO.

napr.   He must have come. – Určite prišiel
He may have come. - -Možno prišiel.

- Spôsobové sloveso MUST nemá tvary budúceho ani minulého času. Spôsobové slovesá CAN a MAY majú nepravidelný tvar minulého času – COULD a MIGHT. Je to zároveň podmienkový spôsob (I COULD = mohol som, mohol by som, I MIGHT= smel som smel by som). Na vyjadrenie minulých a budúcich dejov sa používajú opisné tvary spôsobových slovies.

can – to be able to
must – to have to
may – to be allowed to
Minulý čas:
I was able to do it. – Mohol/la som to urobiť.
I had to talk about it. – Musel/la som o tom hovoriť.
I was allowed to see him. – Smel/a som ho navštíviť.
 
Budúci čas:
I´ll be able to do it. – Budem to môcť urobiť.
I´ll have to talk about it. – Budem o to m musieť hovoriť.
I´ll be alllowed to see him. – Budem ho smieť navštíviť.
 
!!! Pri opisnom tvare TO HAVE TO  v prítomnom i minulom čase tvoríme zápor pomocou DO NOT, DOES NOT, DID NOT.
napr. I don´t have to go there. – Nemusím tam ísť.
  Peter doesn´t  have to go there. – Peter tam nemusí ísť.
  We didn´t have to go there. – Nemuseli sme tam ísť.
 
FULL VERBS/PLNOVÝZNAMOVÉ SLOVESÁ
 
- rozdeľujú sa na pravidelné (regular) a nepravidelné (irregular)
 
PRÍTOMNÝ ČAS (PRESENT TENSE)
 PRESENT SIMPLE (Jednoduchý prítomný čas)
  vyjadruje pravidelne sa opakujúci dej v prítomnosti
- spája sa výrazmievery day, twice a month, on Fridays, at weekends, in the morning, at night, never, usually, occasionally, rarely, sometimes, often, always, etc.
- napríklad – I play tennis every Friday.
PRESENT CONTINUOUS (Priebehový prítomný čas)
- vyjadruje dej, ktorý prebieha práva v tejto chvíli alebo v tomto období
 - spája sa výrazmi now, at the moment, nowadays, at present, currently, today, this week, always, still, etc.
- napríklad –I am playing tennis now.
 
PAST TENSE (MINULÝ ČAS)
PAST SIMPLE – Jednoduchý minulý čas
- vyjadruje skončený dej v minulosti
- spája sa výrazmiyesterday, last month, then, in 2003, five years ago, when
- napríklad – I played tennis yesterday.
PAST CONTINUOUS – Priebehový minulý čas
- vyjadruje  čo sa v dnom čase v minulosti odohrávalo
- spája sa výrazmiyesterday at 10 a.m., while, when as,
- napríklad- I was playing tennis yesterday at 10 a.m.
 
- vyjadruje dej, ktorý prebiehal naraz s iným krátkodobým minulým dejom
napríklad -  I was playing tennis when I broke my leg.
- vyjadruje dej, ktorý prebiehal naraz s inými dlhšie trvajúcim minulým dejom
napríklad – I was playing tennis while my brother was watching television.
 
PRESENT PERFECT TENSE – PREDPRÍTOMNÝ ČAS
PRESENT PERFECT – Jednoduchý predprítomný čas
- vyjadruje dej, ktorý sa nedávno udial, ale neurčuje presne kedy. Dôraz sa kladie na výsledok deja (pre nepravidelné slovesá používa 3.stĺpec)
- spája sa výrazmialready, recently, never, ever, since, for, how long, so far, just, yet (in negative sentences), today, etc.
- napríklad – I have played tennis for an hour. (Hral som, už nehrám.) – dej je ukončený
 
PRESENT PERFECT CONTINUOUS – Priebehový predprítomný čas
- vyjadruje dej, ktorý začal v minulosti a stále prebieha a má tendenciu pretrvávať i v budúcnosti. Doba trvania je bližšie určená. Dôraz sa kladie na priebeh deja.
- spája sa výrazmihow long, since, for
- napríklad –I am tired. I have been playing tennis for two hours. (Ešte stale hrám.) – dej ešte prebieha, kontext v prítomnosti
 
PAST PERFECT TENSE – PREDMINULÝ ČAS
PAST PERFECT –Jednoduchý predminulý čas
- vyjadruje dej v minulosti, ktorý sa skončil pred iným minulým dejom. (pre nepravidelné slovesá používa 3.stĺpec)
- spája sa výrazmialready, since, for, after, just, never, yet, before, by, by the time, etc.
- napríklad- I had played tennis before you came.
 
PAST PERFECT CONTINUOUS – Priebehový predminulý čas
- vyjadruje dej, ktorý trval až po určitý moment v minulosti. Doba trvania ja známa.
- spája sa výrazmihow long, since, for
- napríklad – I was tired yesterday. I had been playing tennis for two hours. (Hral som včera), kontext v minulosti
 
FUTURE TENSE – BUDÚCI ČAS
FUTURE SIMPLE – Jednoduchý budúci čas
- vyjadruje dej, ktorý sa určite stane v budúcnosti
- spája sa výrazmitomorrow, the  day after tomorrow, tonight, in two days, in a week, next month, soon, etc.
- napríklad- I will play tennis tomorrow.
- vyjadruje sa ním aj náhle rozhodnutie – I am humgry. I will eat something.
- vyjadruje sa ním aj nádej, sľub, predpovedanie, varovanie, žiadosť – I hope she will some in time. I am sure he will pass the test.
 
FUTURE CONTINUOUS – Priebehový budúci čas
- vyjadruje dej , ktorý bude prebiehať v bližšie určenej budúcnosti
- spája sa výrazmitomorrow, tomorrow at 6p.m., the day after tomorrow, tonight, in tow days, in a week, next month, this time next month, soon, etc.
- napríklad- I will be playing tennis tomorrow at 6 p.m.
 
Pozn. V 1. Osobe sing. sa používa shall aj will.
 
SYNTAX - SYNTAX
 
WORD ODRED - SLOVOSLED
 Slovosled anglickej vety je pevný. V kladnej vete musí byť na prvom  mieste podmet, na ním nasleduje prísudok a predmet. Príslovkové určenie času môže byť pred podmetom. Na samom začiatku vety alebo úplne na konci vety. Príslovkové určenie miesta a spôsobu býva často na konci vety.
  
SEQUENCE OF TENSES – SÚSLEDNOSŤ ČASOV
Súslednosť časov sa vyskytuje v angličtine len vtedy, keď je sloveso v hlavnej vete v minulom čase. Ak je sloveso v hlavnej vete v prítomnom čase, vo vedľajšej vete sa časy nemenia.
Napr. Viem, že sa mýli. - I know that she is wrong.
  Vedel som, že sa mýli - I knew that she was wrong.
 
Následnosť časov sa najčastejšie vyskytuje pri zmene  priamej reči na nepriamu a pri zmene priamej otázky na nepriamu.
 
V slovenčine sa priama reč mení na nepriamu veľmi ľahko. Mení sa len 1. Osoba na 3. osobu.
Napr. Hovorí: „Nemám čas.“ – Hovorí, že nemám čas.
  Povedal: „Nemám čas.“ – Povedal, že nemá čas.
 
V angličtine sa ľahko premieňa priama reč na nepriamu iba vtedy, ak je sloveso v hlavnej vete v prítomnom čase.
Napr. He says: “I have not time.“ –He says that he has no time.
 
Ak je sloveso v hlavnej vete v minulom čase, v nepriamej reči sa mení čas vedľajšej vety takto:
 
Priamu i nepriamu otázku uvádza sloveso to ask. Ak je v priamej otázke opytovacie zámeno – who, what, which – alebo opytovacia príslovka – when, where, ponechávame ich aj v nepriamej otázke. V ostaných prípadoch používame spojky if=či alebo whether= či.
Napr.  He asked: “Which do you like?“
  He asked which I liked – Spýtal sa, ktorá sa mi páči.
  He asked: “ Do you like it?”
  He asked whether I liked it. – Spýtal sa, či sa mi páči.
!!! V nepriamej otázke platia tie isté pravidlá slovosledu ako v oznamovacej vete, tzn. Podmet musí stáť pred prísudkom.
 !!! Nepriamy odkaz sa vyskytuje v angličtine po slovesách TO ASK= požiadať, TO ORDER= prikázať, TO TELL= povedať (aby niečo urobil). Tvorí sa pomocou  neurčitku plnovýznamového slovesa. Ide o skrátenie vedľajšej vety neurčitkom.
Napr. He ordered me: “Give me your book?”
  He ordered me to give him my book. = Prikázal mi, aby som mu dal svoju knihu.
  He told me: “Come at seven.”
  He told me to some at seven. = Povedal mi, aby som prišiel o siedmej.
 
CONDITIONAL SENTENCES= PODMIENKOVÉ VETY
 V angličtine existujú podmienky reálne a nereálne. Reálna podmienka sa týka budúcnosti (1.typ podmienkových viet). Nereálna podmienka môže byť v prítomnosti (2.typ podmienkových viet) alebo v minulosti (3.typ podmienkových viet).
 
1.typ podmienkových viet
- reálna podmienka v budúcnosti. V hlavnej vete sa používa budúci čas a vo vedľajšej vete, tzn. po spojke if prítomný čas.
If I have time, i shall do it.= I shall do it if I have time.
Ak budem mať čas, urobím to.
 
2.typ podmienkových viet
- nereálna podmienka v prítomnosti. V hlavnej vete sa používa podmieňovací spôsob a vo vedľajšej vete, tzn. po spojke if, minulý čas.
If I had time, I would do it.= I would do it if I had time.
Keby som mal čas, urobil by som to.
 
3.typ podmienkových viet
- nereálna podmienka v minulosti. V hlavnej vete sa používa minulý podmieňovací spôsob a vo vedľajšej vete, tzn. po spojke if, predminulý čas.
If I had had time, I would have done it. = I would have done it if I had had time.= Keby som bol mal/a čas, bol/a by som to urobil/a.
 
TIME CLAUSES= ČASOVÉ VETY
V časových vetách sa používajú v angličtine všetky časy okrem budúceho. Platí teda pravidlo, že vo vedľajšej vete po časových spojkách WHEN, TILL, AFTER, UNTIL, BEFORE, WHILE, AS SOON AS sa nesmie použiť budúci čas.
Napr. I´ll come as soon as I can. – Prídem hneď ako budem môcť.
  I´ll call you after I return. – zavolám ti, potom ako sa vrátim.
  Will you come to see us before you leave? – Prídeš nás navštíviť, skôr než odídeš?
 
PURPOSE CLAUSES – ÚČELOVÉ VETY
Účelové vety sú v angličtine uvedené výrazmi IN ORDER TO (za účelom, aby), AS TO(aby), TO(aby), NOT TO(aby nie), IN ORDER THAT(za tým účelom, aby), SO THAT(aby), THAT(aby).
 
Použitie: in order to/as to/to/not to + neurčitok
  in order that may/might
so that + podmet+ will/would  + neurčitok (bez to)
that  can/could
 
Ak je v obidvoch častiach súvetia rovnaký podmet, skracujeme vedľajšiu vetu pomocou neurčitku.
Napr. They went by car to be there in time. – Šli tam autom, aby tam boli včas.
  You must hurry up not to miss the train. – Musíte sa poponáhľať, aby ste nezmeškali vlak.
 
Ak majú obe časti súvetia rôzne podmety, používame po spojkách IN ORDER THAT, SO THAT a podmet a za nám sloveso MAY-MIGHT, CAN-COULD, WILL-WOULD, ktoré však do slovenčiny neprekladáme. Použitie MAY-MIGHT, CAN-COULD, WILL-WOULD závisí od toho, v akom čase je sloveso v hlavnej vete.
 
MAY, CAN, WILL sa používa, ak je sloveso hlavnej vety v prítomnom alebo budúcom čase.
Napr. She speaks more slowly so that I may understand her better.
  - Hovorí pomalšie, aby som jej lepšie rozumel/a.
 
MIGHT, COULD, WOULD sa používa, ak je sloveso hlavnej vety v minulom čase.
Napr. He gave me his address so that I might write to him.
  - dal mi svoju adresu, aby som mu mohol/a napísať.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Cudzie jazyky » Angličtina

:: Exchange Rates Euro

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.010