Short summary of English grammar

Short summary of English grammar

MORPHOLOGY

NOUN – Podstatné meno
GENDER/ROD
V angličtine existuje tzv. prirodzený rod podstatných mien. Podstatné mená označujúce mužské osoby sú mužského rodu (osobné zámeno – he). Podstatné mená označujúce ženské osoby sú ženského rodu (osobné zámeno – she). Podstatné mená označujúce veci a zvieratá sú stredného rodu (osobné zámeno – it).

· John is my friend. – He is my friend.

·  Where is your sister? – Where is she?

· This book is new. – It is new.

· The dog is small. – It is small.

GENDER/ČÍSLO
Počitateľné podstatné mená (napr. book, flower, friend, car, table) majú v angličtine jednotné i množné číslo. Nepočítateľné podstatné mená (napr. time, milk, air, work, athletics, physics) majú v angličtine len jednotné číslo.
Množné číslo sa tvorí pridaním koncovky - s (book-books, flower-flowers, table-tables) alebo koncovky – es pri podstatných menách končiacich sykavkou (class-classes, bus-buses).

Nepravidelné množné číslo:

a) tomato- tomatoes ale: piano-pianos
potato-potatoes dynamo-dynamos
hero-heroes photo-photos
b) lady-ladies ale: key-keys
body-bodies monkey-monkeys
c) life-lives ale: cliff-cliffs
wife-wives roof-roofs
knife-knives proof-proofs
shelf-shelves
d) child-children ale: Roman-Romans
tooth-teeth German-Germans
foot-feet
man-men

– niektoré podstatné mená sa používajú len v množnom čísle – people, glasses, jeans, trousers, clothes a pod.

– Kolektívne podstatné mená napr. – audience, team, police, army, family, sa viažu so slovesom v jednotnom čísle (ak máme na mysli skupinu ako celok) alebo v množnom čísle (ak máme na mysli jednotlivých členov skupiny).

– Jednotné číslo niektorých anglických podstatných mien je totožné s množným číslom. Napr. fish, sheep, means (prostriedok i prostriedky), Japanese (Japonec i Japonci), Chinese (Číňan i Číňania).

CASE/PÁD

Anglické podstatné mená sa neskloňujú. Jednotlivé pády sa vyjadrujú predložkami v spojení podstatným menom, ktoré zostáva bezo zmeny a postavením podstatného mena vo vete.

1.pád – nominatív – podstatné meno sa nachádza pred slovesom
2.pád – genitív – tvorí sa pomocou predložiek OF, FROM, WITHOUT, (napr. the street of the city). Privlastňovací pád životných podstatných mien (Possessive case) sa tvorí v jednotnom čísle pridaním apostrofu a –s (Jane´s coat, Jim´s book, Charles´s bike), v množnom čísle pridaním apostrofu za koncové –s (the pupils´textbook, my parents´home). Privlastňovací pád neživotných podstatných mien sa tvorí v týchto prípadoch:

– pri zemepisných názvoch a výrazoch určujúcich mieru, veľkosť, čas a pod.- London´s bridge, ten minutes´ walk, today´s newspaper

– pri názvoch obchodov, inštitúcií, domov, podľa ich vlastníka, napr. the baker´s (shop), at my aunt´s
3.pád – datív – vyjadruje sa predložkou TO/FOR alebo postavením podstatného mena vo vete za slovesom.

– Give the book to Jane.

– Give Jane the book.

–  Help John, please.

4.pád – akuzatív – bez predložky, vyjadruje sa postavením vo vete.

– He is studying arts.

– I´ll bring you coffee.

5.pád – vokatív – podstatné meno je na začiatku alebo n konci vety, oddelené čiarkou – Come here, pupils.
6.pád – lokál – vyjadruje sa predložkami ABOUT, OF, ON

– They were talking about their work.

– Who gave the lecture of Shakespeare?

– I haven´t heard of him recently.

7.pád – inštrumentál – vyjadruje sa predložkami WITH, BY, THROUGH

– I went with my sister.

– I went by bus. The book was written by Charles Dickens.

– I went through the woods.

ARTICLES/ČLENY
Pred podstatným menom v angličtine sa spravidla používa člen.
Neurčitý člen má tvar A pred slovom, ktoré sa začína vyslovenou spoluhláskou (a day, a dog, a univeristy) a tvar AN pred slovom, ktoré začína vyslovenou samohláskou (an apple, an English textbook, an hour).
Neurčitý člen sa požíva pred podstatnými menami v jednotnom čísle vtedy, keď o veciach, osobách alebo pojmoch hovoríme všeobecne alebo po prvý krát. Používa sa vo väzbe THERE IS a vo výrazoch A LITTLE, A FEW, A LOT OF, po výrazoch HALF, SUCH, QUITE, WHAT, ak väzbe nasleduje podstatné meno počítateľné v jednotnom čísle.
!!! Neurčitý člen sa nepoužíva pred podstatnými menami v množnom čísle.

Určitý člen THE sa používa s podstatnými menami v jednotnom aj množnom čísle vtedy, ak ide o pojmy, osoby a veci známe z kontextu. Požíva sa pred názvami niektorých krajín, pohorí, oceánov, riek, pred názvami národov, múzeí, divadiel, kín, hotelov, reštaurácií, pred názvami jedinečných vecí, pred prídavnými vo funkcii podstatných mien a v mnohých frázach s predložkou OF. Anglický určitý člen sa niekedy prekladá do slovenčiny ukazovacím zámenom.
!!! Žiadny člen nedávame pred podstatné meno s ukazovacím alebo privlastňovacím zámenom. napr.

– a book- this book

– the family – my family

– an English textbook – his English textbook

Bez člena sa používajú:

– vlastné mená – Prague, Jane, Europe, ..

– abstraktné a nepočítateľné – love, friendship, time

– látkové – coffee, flour, water

– dni v týždni – Monday, Tuesday, Wednesday, Thursday, ...

– mesiace – January, February, March

– ročné obdobia – spring, summer, autumn, winter

– denné jedlá – breakfast, lunch, dinne, supper

– členovia rodiny – Mother, Father

– jazyky – English, Spanish, Russian,...

– školské predmety- Maths, Biology, Chemistry, ...

– vedné odbory- linguistics, microbiology, medicine, ...

– športy – tennis, hockey, golf, ...

– farby – white, blue, red, black, ...

– ustálené slovné spojenia – at home, at school, at work, ...

PRONOUN-Zámeno
PERSONAL PRONOUNS/OSOBNÉ ZÁMENÁ

This is mine book. This book is mine.
!!! Svoj sa vyjadruje privlastňovacím zámenom príslušnej osoby.
 He has his book.
 She has her book

REFLEXIVE AND EMPHATIC PRONUNS/ZVRATNÉ A ZDOVOD)NOVACIE ZÁMENÁ

Používajú sa ako :

a) zvratné zámená – I´ve injured myself. – Poranila som sa.

b) na zvýraznenie podmetu – He repairs his car himself. Auto si opravuje on sám.
!!! SÁM vo význame NIKTO INÝ, JEDINÝ = ALONE
napr. I was there alone- Bol som tam sám.
!!! SI vo význame jeden druhému v angličtine = EACH OTHER (ak ide o dve osoby alebo veci), ONE ANOTHER (ak ide o viac osôb alebo vecí).
napr. Jane and Mary helped each other.
The boys in the classroom do not communicate with each other.

DEMOSTRATIVE PRONOUNS/UKAZOVACIE ZÁMENÁ
Ukazovacie zámená v angličtine sú zhodné pre všetky rody, majú však odlišné tvary v jednotnom a množnom čísle a líšia sa i podľa toho, či poukazujú na osoby, predmety a javy časovo alebo priestorovo bližšie alebo vzdialenejšie.

– THIS/THESE – poukazujú na osoby, predmety a javy časovo alebo priestorovo blízke.

– THAT/THOSE – poukazujú na osoby, predmety a javy časovo alebo priestorovo vzdialenejšie.

INDEFINITE PRONOUNS/NEUČITÉ ZÁMENÁ

– SOME + podstatné meno (niektorý, nejaký), SOMEBODY, SOMEONE (niekto), SOEMWHERE, SOMETHING – používajú sa v kladných oznamovacích vetách a v otázkach, na ktoré očakávame kladnú odpoveď – Will you have some more coffee?

– ANY + podstatné meno (akýkoľvek, hociktorý), ANYBODY, ANYONE, ANYTHING, ANYWHERE – používajú sa v kladných vetách zovšeobecňujúcich, v otázkach namiesto SOME, vtedy znamenaj nejaký, niekto, niečo, niekam, a v záporných vetách (not any), vtedy znamenajú žiadny, nikto, nič, nikde, nikam

– NO + podstatné meno (žiadny) NONE (žiadny), NOBODY (nikto), NO ONE (žiadny), NOTHING (nič), NOWHERE (nikde, nikam)– používajú sa len v zápornom význame

!!! V anglickej vete môže byť len jeden zápor.
Nobody was there. – Nikto tam nebol.
I understand nothing. – Nerozumiem ničomu.

– EVERY+ podstatné meno (každý), EVERYBODY, EVERYONE, EVRYTHING, EVERYWHERE – používajú sa vkladných oznamovacích vetách i otázkach a záporných vetách

!!! EVERY =každý – nemôže sa používať samostatne, musí po ňom nasledovať podstatné meno, má funkciu prídavného mena
EVERYONE = každý – môže stáť samostatne, má funkciu podstatného mena
EVERYBODY = každý – môže stáť samostatne, má funkciu podstatného mena

– EACH – každý z určitého počtu (each of)

– ANOTHER – používa sa len s podstatným menom v jednotnom čísle – another book – iná, ďalšia, ešte jedna kniha

– THE OTHER – s podstatným menom v jednotnom čísle – the other book – tá druhá kniha

– OTHER – s podstatným menom v množnom čísle – the other books – iné knihy

– OTHERS – bez podstatného mena, samostatne – others were reading – ostatní čítali

– THE OTHERS – bez podstatného mena, samostatne – The others went home. – Tí ostatní šli domov.

– ELSE – používa sa po neurčitom, opytovacom zámene alebo po príslovke

– SOMEBODY ELSE – niekto iný (v kladnej oznamovacej vete)

– ANYBODY ELSE – niekto iný (v opytovacej vete)/

– ktokoľvek iný (vkladnej oznamovacej vete)

– NOTHING ELSE – nič iné

– SOMEWHERE ELSE – niekde inde

– BOTH – obaja, vo väzbe BOTH...AND znamená aj...aj

napr. I heard them both. –Počul som oboch.
Mary speaks both English and Spanish. – Mária hovorí aj po anglicky aj po španielsky.

– EITHER – ten i ten, každý (z dvoch) – vo väzbe EITHER...OR znamená buď ...alebo , v zápornej vete ani...ani

napr. Either of the two examples is correct. – Každý z týchto dvoch príkladov je správny.
You can either stay or go now. – Môžeš teraz zostať alebo odísť.

– NEITHER –žiadny (z dvoch), ani jeden – vo väzbe NEITHER...NOR znamená ani...ani

napr. Neither of the two men can speak English. – Ani jede z tých dvoch mužoch nehovorí po anglicky.

– MANY – mnoho, veľa HOW MANY – koľko – používa sa pred počítateľným podstatným menom v množnom čísle

napr. many houses, many streets, how many children

– MUCH – mnoho, veľa HOW MUCH – koľko – používa sa pred nepočítateľným podstatným menom v jednotnom čísle

napr. much work, much love, how much time

– FEW – málo – používa sa pred počítateľnými podstatnými menami v množnom čísle.

napr. few girls – málo dievčat, few people – málo ľudí
!!! a few girls –niekoľko dievčat

– LITTLE – málo – používa sa pred nepočítateľnými podstatnými menami v jednotnom čísle.

napr. little water – málo vody, little time – málo času
!!! a little water – trochu vody

INTERROGATIVE PRONOUNS/OPYTOVACIE ZÁMENÁ

– WHO – kto, koho, komu, – používa sa pri osobách

napr. Who is that man? – Kto je ten muž?
Who are you waiting for?- Na koho čakáš?
Who did you give the book to? – Komu si dal tú knihu?

– WHOM – koho –používa sa pri predložkách, len pre osoby, častejšie sa však používa WHO namiesto WHOM

napr. From whom did you get that ring?=Who did you get that ring from? – Od koho si dostala ten prsteň.
For whom is thei pullover? = Who is this pullover for? – Pre koho je tento pulóver?

– WHOSE – čí – používa sa len pre osoby

napr. Whose address do you want? –Čiu adresu chceš?

– WHAT + sloveso –čo – používa sa pre veci a zvieratá

napr. What is this? – Čo je toto?

– WHAT + podstatné meno – aký – používa sa len pre veci a zvieratá

napr. What cars do you like? - Aké autá sa ti páčia?

– WHICH (of) – ktorý – pri výbere z určitého počtu osôb i vecí.

napr. Which of these colours do you like best? – Ktorá z týchto farieb s ti najviac páči?

RELATIVE PRONOUNS/VZŤAŽNÉ ZÁMENÁ

– WHO – ktorý – len pri osobách

napr. That is the girl who lives in London. –To je to dievča, ktoré býva v Londýne.

– WHOM – od ktorého, ktorému, o ktorom, s ktorým – len pre osoby –používa sa po predložkách (FROM WHOM, TO WHOM, ABOUT WHOM, WITH WHOM).

napr. Is that the boy about who you were talking?= Is that the boy who you were talking about?- To je ten chlapec, o ktorom ste hovorili?

– WHICH- ktorý- len pre veci, používa sa po rôznych predložkách (OF WHICH, TO WHICH)

napr. Did you get the letter which we sent you from New York? – Dostali ste list, ktorý sme vám poslali z New Yorku?
The room into which we entered was very beautiful .– Miestnosť, do ktorej sme vstúpili, bola prekrásna.

– THAT – ktorý – pre osoby i veci. Nemožno použiť po predložke. Ak sa THAT má stretnúť s predložkou, predložka sa presúva na koniec vety. Používa sa hlavne po 3. stupni, po radových číslovkách a neurčitých zámenách.

Napr. Who is the man that is speaking?- Kto je ten muč, ktorý reční?
Shakespeare is the greatest dramatist that has ever lived. – Shakespeare je najväčší dramatik, ktorý kedy žil.
!!! Ak sú vzťažné zámená WHO, WHICH, THAT predmetom vzťažnej vety, možno ich vynechať. Vo vzťažných vetách v angličtine existujú presné pravidlá, kedy pred vzťažnými zámenami píšeme a nepíšeme čiarku. 4iarkou oddeľujeme napríklad vsunutú vetu.
napr. The boy, about whom you are talking, lives in Boston. – Chlapec, o ktorom hovoríme, býva v Bostone.

VERB– Sloveso

V angličtine rozoznávame pomocné, spôsobové a plnovýznamové slovesá.

AUXILIARY VERBS/POMOCNÉ SLOVESÁ

TO BE, TO HAVE, TO DO sa používa pri tvorení rôznych ďalších gramatických konštrukcií, napr. TO BE pri tvorbe pasíva; TO HAVE pri tvorbe sekundárnych časov, akými sú predprítomný, predminulý čas; TO DO pri tvorbe záporu a otázky plnovýznamových slovies a pod.

MODAL VERBS/SPOSOBOVÉ SLOVESÁ

– majú tvar neurčitku. Samotné nemajú plný význam, ale vyjadrujú postoj hovoriaceho k deju.
CAN – môžem
MAY – smiem
MUST – musím

– Používajú sa s plnovýznamovými slovesami, ktoré sa k nim pripájajú bez častice to. napr. We must go there.

– Pri časovaní v prítomnom čase majú vo všetkých osobách rovnaký tvar (can, may, must) a nepridávajú sa k nim žiadne koncovky.

napr. I can drive a car. He can drive a car.

– Pri tvorení otázky je na prvom mieste spôsobové sloveso, potom nasleduje podmet a plnovýznamové sloveso.

napr. Can you swim well?
Záporná otázky sa pri spôsobových slovesách prakticky nevyskytuje. Výnimkou môže byť vyjadrenie počudovania, údivu a pod.

– Tvorenie záporu:

I can môžem I cannot – nemôžem
I must musím I need not- nemusím
I may smiem I may not -nesmiem
I must not – nesmiem

– Spôsobové slovesá MUST a MAY majú i prenesený význam. Určitosť, istotu môžeme vyjadriť pomocou MUST+NEURČITOK plnovýznamového slovesa bez TO. Možnosť, pravdepodobnosť môžeme vyjadriť pomocou MAY+NEURČITOK plnovýznamového slovesa bez TO.

napr. He must come. – Určite príde.
He may come. – Možno príde.

– Určitosť či istotu v minulom čase možno vyjadriť pomocou MUST+MINULÝ NEURČITOK plnovýznamového slovesa bez TO. Možnosť, pravdepodobnosť v minulom čase možno vyjadriť pomocou MAY + MINULÝ NEURČITOK plnovýznamového slovesa bez TO.

napr. He must have come. – Určite prišiel
He may have come. – -Možno prišiel.

– Spôsobové sloveso MUST nemá tvary budúceho ani minulého času. Spôsobové slovesá CAN a MAY majú nepravidelný tvar minulého času – COULD a MIGHT. Je to zároveň podmienkový spôsob (I COULD = mohol som, mohol by som, I MIGHT= smel som smel by som). Na vyjadrenie minulých a budúcich dejov sa používajú opisné tvary spôsobových slovies.

can – to be able to
must – to have to
may – to be allowed to
Minulý čas:
I was able to do it. – Mohol/la som to urobiť.
I had to talk about it. – Musel/la som o tom hovoriť.
I was allowed to see him. – Smel/a som ho navštíviť.

Budúci čas:
I´ll be able to do it. – Budem to môcť urobiť.
I´ll have to talk about it. – Budem o to m musieť hovoriť.
I´ll be alllowed to see him. – Budem ho smieť navštíviť.

!!! Pri opisnom tvare TO HAVE TO v prítomnom i minulom čase tvoríme zápor pomocou DO NOT, DOES NOT, DID NOT.
napr. I don´t have to go there. – Nemusím tam ísť.
Peter doesn´t have to go there. – Peter tam nemusí ísť.
We didn´t have to go there. – Nemuseli sme tam ísť.

FULL VERBS/PLNOVÝZNAMOVÉ SLOVESÁ

– rozdeľujú sa na pravidelné (regular) a nepravidelné (irregular)

PRÍTOMNÝ ČAS (PRESENT TENSE)

PRESENT SIMPLE (Jednoduchý prítomný čas)
vyjadruje pravidelne sa opakujúci dej v prítomnosti

– spája sa výrazmi – every day, twice a month, on Fridays, at weekends, in the morning, at night, never, usually, occasionally, rarely, sometimes, often, always, etc.

– napríklad – I play tennis every Friday.

PRESENT CONTINUOUS (Priebehový prítomný čas)

– vyjadruje dej, ktorý prebieha práva v tejto chvíli alebo v tomto období
 - spája sa výrazmi – now, at the moment, nowadays, at present, currently, today, this week, always, still, etc.

– napríklad –I am playing tennis now.

PAST TENSE (MINULÝ ČAS)

PAST SIMPLE – Jednoduchý minulý čas

– vyjadruje skončený dej v minulosti

– spája sa výrazmi – yesterday, last month, then, in 2003, five years ago, when

– napríklad – I played tennis yesterday.

PAST CONTINUOUS – Priebehový minulý čas

– vyjadruje čo sa v dnom čase v minulosti odohrávalo

– spája sa výrazmi – yesterday at 10 a.m., while, when as,

– napríklad- I was playing tennis yesterday at 10 a.m.

– vyjadruje dej, ktorý prebiehal naraz s iným krátkodobým minulým dejom
napríklad – I was playing tennis when I broke my leg.

– vyjadruje dej, ktorý prebiehal naraz s inými dlhšie trvajúcim minulým dejom
napríklad – I was playing tennis while my brother was watching television.

PRESENT PERFECT TENSE – PREDPRÍTOMNÝ ČAS

PRESENT PERFECT – Jednoduchý predprítomný čas

– vyjadruje dej, ktorý sa nedávno udial, ale neurčuje presne kedy. Dôraz sa kladie na výsledok deja (pre nepravidelné slovesá používa 3.stĺpec)

– spája sa výrazmi – already, recently, never, ever, since, for, how long, so far, just, yet (in negative sentences), today, etc.

– napríklad – I have played tennis for an hour. (Hral som, už nehrám.) – dej je ukončený

PRESENT PERFECT CONTINUOUS – Priebehový predprítomný čas

– vyjadruje dej, ktorý začal v minulosti a stále prebieha a má tendenciu pretrvávať i v budúcnosti. Doba trvania je bližšie určená. Dôraz sa kladie na priebeh deja.

– spája sa výrazmi – how long, since, for

– napríklad –I am tired. I have been playing tennis for two hours. (Ešte stale hrám.) – dej ešte prebieha, kontext v prítomnosti

PAST PERFECT TENSE – PREDMINULÝ ČAS

PAST PERFECT –Jednoduchý predminulý čas

– vyjadruje dej v minulosti, ktorý sa skončil pred iným minulým dejom. (pre nepravidelné slovesá používa 3.stĺpec)

– spája sa výrazmi – already, since, for, after, just, never, yet, before, by, by the time, etc.

– napríklad- I had played tennis before you came.

PAST PERFECT CONTINUOUS – Priebehový predminulý čas

– vyjadruje dej, ktorý trval až po určitý moment v minulosti. Doba trvania ja známa.

– spája sa výrazmi – how long, since, for

– napríklad – I was tired yesterday. I had been playing tennis for two hours. (Hral som včera), kontext v minulosti

FUTURE TENSE – BUDÚCI ČAS

FUTURE SIMPLE – Jednoduchý budúci čas

– vyjadruje dej, ktorý sa určite stane v budúcnosti

– spája sa výrazmi – tomorrow, the day after tomorrow, tonight, in two days, in a week, next month, soon, etc.

– napríklad- I will play tennis tomorrow.

– vyjadruje sa ním aj náhle rozhodnutie – I am humgry. I will eat something.

– vyjadruje sa ním aj nádej, sľub, predpovedanie, varovanie, žiadosť – I hope she will some in time. I am sure he will pass the test.

FUTURE CONTINUOUS – Priebehový budúci čas

– vyjadruje dej , ktorý bude prebiehať v bližšie určenej budúcnosti

– spája sa výrazmi –tomorrow, tomorrow at 6p.m., the day after tomorrow, tonight, in tow days, in a week, next month, this time next month, soon, etc.

– napríklad- I will be playing tennis tomorrow at 6 p.m.

Pozn. V 1. Osobe sing. sa používa shall aj will.

SYNTAX – SYNTAX

WORD ODRED – SLOVOSLED

Slovosled anglickej vety je pevný. V kladnej vete musí byť na prvom mieste podmet, na ním nasleduje prísudok a predmet. Príslovkové určenie času môže byť pred podmetom. Na samom začiatku vety alebo úplne na konci vety. Príslovkové určenie miesta a spôsobu býva často na konci vety.

SEQUENCE OF TENSES – SÚSLEDNOSŤ ČASOV

Súslednosť časov sa vyskytuje v angličtine len vtedy, keď je sloveso v hlavnej vete v minulom čase. Ak je sloveso v hlavnej vete v prítomnom čase, vo vedľajšej vete sa časy nemenia.
Napr. Viem, že sa mýli. – I know that she is wrong.
Vedel som, že sa mýli – I knew that she was wrong.

Následnosť časov sa najčastejšie vyskytuje pri zmene priamej reči na nepriamu a pri zmene priamej otázky na nepriamu.

V slovenčine sa priama reč mení na nepriamu veľmi ľahko. Mení sa len 1. Osoba na 3. osobu.
Napr. Hovorí: „Nemám čas.“ – Hovorí, že nemám čas.
Povedal: „Nemám čas.“ – Povedal, že nemá čas.

V angličtine sa ľahko premieňa priama reč na nepriamu iba vtedy, ak je sloveso v hlavnej vete v prítomnom čase.
Napr. He says: “I have not time.“ –He says that he has no time.

Ak je sloveso v hlavnej vete v minulom čase, v nepriamej reči sa mení čas vedľajšej vety takto:

Priamu i nepriamu otázku uvádza sloveso to ask. Ak je v priamej otázke opytovacie zámeno – who, what, which – alebo opytovacia príslovka – when, where, ponechávame ich aj v nepriamej otázke. V ostaných prípadoch používame spojky if=či alebo whether= či.
Napr. He asked: “Which do you like?“
He asked which I liked – Spýtal sa, ktorá sa mi páči.
He asked: “ Do you like it?”
He asked whether I liked it. – Spýtal sa, či sa mi páči.
!!! V nepriamej otázke platia tie isté pravidlá slovosledu ako v oznamovacej vete, tzn. Podmet musí stáť pred prísudkom.
 !!! Nepriamy odkaz sa vyskytuje v angličtine po slovesách TO ASK= požiadať, TO ORDER= prikázať, TO TELL= povedať (aby niečo urobil). Tvorí sa pomocou neurčitku plnovýznamového slovesa. Ide o skrátenie vedľajšej vety neurčitkom.
Napr. He ordered me: “Give me your book?”
He ordered me to give him my book. = Prikázal mi, aby som mu dal svoju knihu.
He told me: “Come at seven.”
He told me to some at seven. = Povedal mi, aby som prišiel o siedmej.

CONDITIONAL SENTENCES= PODMIENKOVÉ VETY

V angličtine existujú podmienky reálne a nereálne. Reálna podmienka sa týka budúcnosti (1.typ podmienkových viet). Nereálna podmienka môže byť v prítomnosti (2.typ podmienkových viet) alebo v minulosti (3.typ podmienkových viet).

1.typ podmienkových viet

– reálna podmienka v budúcnosti. V hlavnej vete sa používa budúci čas a vo vedľajšej vete, tzn. po spojke if prítomný čas.
If I have time, i shall do it.= I shall do it if I have time.
Ak budem mať čas, urobím to.

2.typ podmienkových viet

– nereálna podmienka v prítomnosti. V hlavnej vete sa používa podmieňovací spôsob a vo vedľajšej vete, tzn. po spojke if, minulý čas.
If I had time, I would do it.= I would do it if I had time.
Keby som mal čas, urobil by som to.

3.typ podmienkových viet

– nereálna podmienka v minulosti. V hlavnej vete sa používa minulý podmieňovací spôsob a vo vedľajšej vete, tzn. po spojke if, predminulý čas.
If I had had time, I would have done it. = I would have done it if I had had time.= Keby som bol mal/a čas, bol/a by som to urobil/a.

TIME CLAUSES= ČASOVÉ VETY

V časových vetách sa používajú v angličtine všetky časy okrem budúceho. Platí teda pravidlo, že vo vedľajšej vete po časových spojkách WHEN, TILL, AFTER, UNTIL, BEFORE, WHILE, AS SOON AS sa nesmie použiť budúci čas.
Napr. I´ll come as soon as I can. – Prídem hneď ako budem môcť.
I´ll call you after I return. – zavolám ti, potom ako sa vrátim.
Will you come to see us before you leave? – Prídeš nás navštíviť, skôr než odídeš?

PURPOSE CLAUSES – ÚČELOVÉ VETY

Účelové vety sú v angličtine uvedené výrazmi IN ORDER TO (za účelom, aby), AS TO(aby), TO(aby), NOT TO(aby nie), IN ORDER THAT(za tým účelom, aby), SO THAT(aby), THAT(aby).

Použitie: in order to/as to/to/not to + neurčitok
in order that may/might
so that + podmet+ will/would + neurčitok (bez to)
that can/could

Ak je v obidvoch častiach súvetia rovnaký podmet, skracujeme vedľajšiu vetu pomocou neurčitku.
Napr. They went by car to be there in time. – Šli tam autom, aby tam boli včas.
You must hurry up not to miss the train. – Musíte sa poponáhľať, aby ste nezmeškali vlak.

Ak majú obe časti súvetia rôzne podmety, používame po spojkách IN ORDER THAT, SO THAT a podmet a za nám sloveso MAY-MIGHT, CAN-COULD, WILL-WOULD, ktoré však do slovenčiny neprekladáme. Použitie MAY-MIGHT, CAN-COULD, WILL-WOULD závisí od toho, v akom čase je sloveso v hlavnej vete.

MAY, CAN, WILL sa používa, ak je sloveso hlavnej vety v prítomnom alebo budúcom čase.
Napr. She speaks more slowly so that I may understand her better.

– Hovorí pomalšie, aby som jej lepšie rozumel/a.

MIGHT, COULD, WOULD sa používa, ak je sloveso hlavnej vety v minulom čase.
Napr. He gave me his address so that I might write to him.

– dal mi svoju adresu, aby som mu mohol/a napísať.