Deň učiteľov – básničky

Deň učiteľov – básničky

Vďaka – Viktor Hujík

Už jej tvár zdobia mnohé vrásky,
určite má i šesťdesiat.
Pred rokmi učila nás hlásky,
počítať, kresliť, poznať krát.

Dnes navštívili sme ju z lásky...
K dobrým sa vracia každý rád.
Vedela, kto má aké vlásky,
začala všetkých menovať.

Dojalo nás to. Zas je milá,
žiari z nej láska, teplo, sila,
každému čo – to poradí.

Mnohé roky žila s nami, deťmi, 
vo sviatok tešíme ju kvetmi,
za všetku lásku, poklady.

Deň učiteľov 

Učiteľke – Helena Križanová-Brindzová

Staručká sedí nad albumom
v dumavom tichu večera,
žltkavé školské obrázky si
dojatá znova prezerá.

Tváričky detské, nežné kvety....
Uviť z nich vonné vence snáď?
Kdeže však v tej tichej izbe
všetky tie vence povešať?

Dala im svoju mladosť, silu.
No i dnes sú jej na ume.
Keď hladká rukou zvráskavenou
obrázky staré v albume.

Učiteľke – Eva Kopúnková

Na lúkach rozkvitli prvosienky,
jarní poslovia malí.
Uvi nás, Anka, do kytičky,
tíško mi zašepkali.

Nesmelo zbieram žlté kvietky
malé i veľké ,
zajtra všetky k sviatku zanesiem
mojej pani učiteľke.

I veršík ku kvietkom pripojím,
malý, no vrelý,
aby jej oči plné lásky
zármutkom nikdy nestemneli.

Vďaka učiteľom

Keď vchádzam znova do tej triedy,
kde kedysi som sedával,
cítim, že v srdci stále tlie mi
plameň, čo v nej ma zohrieval.

Bola vždy trpezlivá s nami,
učila s láskou, s úsmevom,
vedela vyčariť v tme rána
svetlo, čo svieti nad hlavou.

Dnes nesiem kvety do jej dlaní,
nech v nich tá vďaka zakvitne,
za všetky dni i za tie rany,
čo riekla láskou pokryté.

Učiteľka spomína

V izbe je ticho, večer padá,
v rukách drží starý list.
Na fotografii stojí trieda,
každý chcel byť niečím viac.

Usmeje sa. Ach, tie časy,
keď deťom sny vo hviezdach čítala.
Vedela, kto má aké vlásky,
kto sa smial a kto sa pýtal.

Dnes jej spomienky radosť dajú,
veď každý žiak raz vyrastie.
Však v srdci učiteľov stále
ostanú deti navždy len.

Kytička vďaky

Jarný vánok šepká v tráve,
prvosienky rozvoniava.
Deti bežia s jasnou tvárou,
v očiach radosť rozpráva.

"Pre Vás, pani učiteľka,"
Anka tíško povie jej.
"Nech Vám kvietky pripomínajú,
že Vás ľúbime čoraz viac."

Ku kvetom básničku pridáme,
nech v srdci láska zahorí.
Veď dobrý učiteľ vždy vie,
že v žiakoch jeho dielo žije.