Narnia – text na prednes

Narnia – text na prednes

C.S. LEWIS DOBRODRUŽSTVÁ LODE RANNÝ PÚTNIK  (úryvok)

Náš príbeh sa začína v jedno popoludnie, keď sa Edmundovi a Lucy podarilo nájsť si chvíľku iba pre seba. Pravdaže, rozprávali sa o svojej tajnej krajine – Narnii. Sedeli na kraji postele v Lucinej izbe a hľadeli na obraz zavesený na stene. Bol jediný zo všetkých v tomto čudnom dome, ktorý sa im páčil. Teta Alberta ho priam neznášala, no nemohla sa ho zbaviť, lebo ho dostala ako svadobný dar.

Na obraze bola loď plávajúca priamo k vám. 
     „Otázkou je,“ nadhodil Edmund, „či si to celé ešte nezhoršujeme, keď sa takto pozeráme na narnijskú loď s vedomím, že sa tam nemáme ako dostať.“
     „Aj takého pozeranie je lepšie ako nič,“ vyhlásila Lucy. „A táto loď naozaj vyzerá celkom ako z Narnie.“
     „Stále sa hráte na tú hlúposť?“ zaškriekal Clarence, ktorý počúval za dverami a teraz sa vrútil do izby. Vlani na návšteve začul, ako sa rozprávajú o svojej tajnej krajine, a hrozne rád si ich pre to doberal. Bol pravdaže presvedčený, že si ju iba vymysleli.
     „Nie si tu vítaný,“ oznámil mu Edmund stroho.
     „Snažím sa vymyslieť riekanku,“ nedal sa odbiť Clarence. „Mala by vyzerať asi takto: Deti, čo sa hrali na Narniu, stále iba nariekali a nariekali...“
     „Ak nič iné, Narnia a nariekali sa nerýmuje“ odvrkla Lucy.

Väčšina chlapcov by po takomto privítaní buď odišla, alebo sa nahnevala, no Clarence nespravil ani jedno ani druhé. Jednoducho ostal, uškŕňal sa a ďalej sa snažil nadviazať rozhovor.
     „Páči sa vám tento obraz?“
     „Áno, páči sa nám. Veľmi sa nám páči“
     „Je to obyčajný gýč,“ odvrkol Clarence.
     „Ak vyjdeš von a zavrieš za sebou dvere, neuvidíš ho“, radil mu Edmund.
     „A prečo sa vám vlastne tak veľmi páči?“ spýtal sa bratranec.
     „Nuž, ak pre nič iné,“ odvetila Lucy, „tak preto, lebo tá loď na ňom vyzerá, akoby sa naozaj pohybovala. Voda je naozaj mokrá a vlny vytvárajú dojem, akoby sa naozaj dvíhali a klesali.“
     Keď sa Clarence zahľadel na obraz, naozaj sa mu zdalo, akoby stúpali a klesali. Pohľad na vlny spôsobil, že mu prišlo nevoľno. Celý ozelenel, no odvážil sa tam pozrieť ešte raz. Vtedy už na obraz bez dychu hľadeli všetci traja.
     Na obraze sa totiž všetko pohybovalo. Zošit položený na posteli sa zdvihol a preletel k stene vo vetre, ktorý Lucy úplne rozstrapatil vlasy.
     „Prestaňte s tým!“ zvrieskol Clarence hlasom plným strachu a zlosti. „Čo je to za hlúpy trik, ha? Už aj s tým prestaňte, lebo to poviem Alberte a ..... Jaj!“
Z obrazu na nich vyšpľachla jedna vlna s takou silou, že im vyrazila dych.
     „Ja ten hnus rozbijem!“ skríkol bratranec. Vyskočil, aby ho strhol zo steny. Odrazu stál na jeho ráme. Pred sebou nemal sklo, ale more – skutočné more s vetrom a vlnami narážajúcimi do rámu. Celkom stratil hlavu a zúfalo sa chytil dvojice, ktorá sa na ráme ocitla spolu s ním. Pár sekúnd spolu s krikom zápasili. Potom ich zaliala ohromná vlna a všetci traja sa zrútili do spenenej vody.

Keď sa znovu vynorili, Lucy videla, ako z lode ktosi skáče do mora. Ľudia z lode im za veľkého pokrikovania spustili niekoľko lán. Po nej vytiahli Edmunda a Clarenca. Posledný šiel nahor ich záchranca – zlatovlasý chlapec.
„Ka...Ka... Kaspián!“ zvolala Lucy. Naozaj to bol on – mladučký kráľ Kaspián.

V tej chvíli si Lucy aj Edmund naraz kýchli.
„Som to ja ale hlupák, že vás tu nechávam v mokrých šatách!“ – zvolal Kaspián. „Poďte dolu do podpalubia. Lucy pravdaže dostane moju kajutu.“
A tak sa už o chvíľu Lucy ocitla v kapitánskej kajute na korme lode. Okamžite si ju zamilovala. Bola si istá, že ich čaká nádherné dobrodružstvo.