Báseň o vode

Báseň o vode

Voda, voda, vodička,
pršíš nám ty z nebíčka.
Malý dáždik poteší,
prírody smäd uhasí.

Každý človek rád ťa má,
s tebou je aj zábava.

Ale aj tak šetriť ťa máme,
preto vodu stál nepúšťame.
Vodičku čistú ja rád mám,
každý deň si ju vychutnám.

Kvapka

Kvapká kvapka len sa leje,
kvapôčka sa na nás smeje.
Pošteklí nás na líčka,
naša vzácna vodička.
Aj keď padá z neba,
chrániť nám ju treba.

Voda – Básnička

Voda dar pre život ľudí.
V nej sa kúpem, surfujem ,
umyjem aj člnkujem.
Voda, vodička, tečieš z potôčka.

Kvapka, kvapka, kde si spadla?
Do vedierka, umývadla a či do jazierka?
Spadla som na kvet, polejem ho hneď.
Rozžiarim záhradu vytvorím parádu.

Kde si v zime spala, vodička studená?
Po kvapkách som mrzla, ľad som urobila ,
aby som makovským deťom radosť spôsobila.
Na jar sa roztopím, záhrady pokropím,
veď som dar života, to moja robota.

Len so mnou neplytvajte, ale ma šetrite, 
budem slúžiť všetkým, veď to vidíte.
Napojím zvieratá, osviežim rastliny,
naplním studničky, len nech neodtekám
zbytočné hodiny. 

Voda

Voda, to je kamarát,
preto ju má každý rád.
Tečie, tečie ponad vŕšky,
ponad lúky, ponad briežky.

Vodička je vzácny dar, 
vzácnejší než drahokam.
Vodu nám nič nenahradí,
preto ona radí,
ako ňou neplytvať,
len stále ju milovať. 

Rosa

Na tráve je rosa,
chodím po nej bosá.
Keď sa slnko zavčas rána
na prechádzku poberá,
kvapky sú mu zrkadielka,
rado sa v nich pozerá.