Voda, voda, vodička,
pršíš nám ty z nebíčka.
Malý dáždik poteší,
prírody smäd
uhasí.
Každý človek rád ťa má,
s tebou je aj zábava.
Ale aj tak šetriť ťa máme,
preto vodu stál nepúšťame.
Vodičku čistú ja rád mám,
každý deň si ju vychutnám.
Kvapká kvapka len sa leje,
kvapôčka
sa na nás smeje.
Pošteklí nás na líčka,
naša vzácna vodička.
Aj keď padá z neba,
chrániť nám ju
treba.
Voda dar pre život ľudí.
V nej sa kúpem, surfujem ,
umyjem aj člnkujem.
Voda,
vodička, tečieš z potôčka.
Kvapka, kvapka, kde si spadla?
Do vedierka, umývadla a či do jazierka?
Spadla som na kvet, polejem ho
hneď.
Rozžiarim záhradu vytvorím parádu.
Kde si v zime spala, vodička studená?
Po kvapkách som mrzla, ľad som urobila ,
aby
som makovským deťom radosť spôsobila.
Na jar sa roztopím, záhrady pokropím,
veď som dar života, to moja robota.
Len so mnou
neplytvajte, ale ma šetrite,
budem slúžiť všetkým, veď to vidíte.
Napojím zvieratá, osviežim rastliny,
naplním studničky, len
nech neodtekám
zbytočné hodiny.
Voda, to je kamarát,
preto ju má každý rád.
Tečie, tečie
ponad vŕšky,
ponad lúky, ponad briežky.
Vodička je vzácny dar,
vzácnejší než drahokam.
Vodu nám nič nenahradí,
preto ona radí,
ako ňou neplytvať,
len stále ju milovať.
Na tráve je rosa,
chodím po nej
bosá.
Keď sa slnko zavčas rána
na prechádzku poberá,
kvapky sú mu zrkadielka,
rado sa v nich pozerá.