Naši starkí – báseň

Naši starkí – báseň

Naši starkí – báseň

Babička ma naučila variť si čaj s medom,
opravovať čo je treba, to zas robím s dedom.
Moji starkí šikovní sú a všeličo vedia,
aj keď niečo vyparatím, našim nepovedia.

Sú to verní kamaráti, rada u nich bývam,
raz im všetko s láskou splatím,
v srdiečku ich skrývam.

Chvíle s mojimi starkými

Často sa mi doma stáva, že nuda so mnou prudko máva,
vtedy nápad skrsne v hlave, čo porába starká práve.
Vezmem mobil, rýchlo zistím... Koniec nudy, som si istý!
Starká, starký, nápad majú pripravený,
s úsmevom ma privítajú... pozitívne naladení.

Pre mňa kopec lásky majú,
z úprimného srdca mi ju rozdávajú.

Samé srandy, dobré jedlo, starkina je výsada,
u starkých je proste skvele a vždy dobrá nálada.

Starký, to je kutil veľký, všetko spraviť hravo zvládne,
od neho sa veľa učím, pomáham mu nenápadne.

Dobrých starkých veru mám,
či sa učím a či hrám,
poradia a pomáhajú,
trpezlivosť so mnou majú.

Síce mám len 13 ale,
pomáhať, sa snažím stále.
Aj keď sem-tam robím hluk,
snažím sa byť dobrý vnuk.

Najlepších ja starkých mám,
s NIMI nikdy nie som sám...!

Ďakujem, starkí moji...

Ľudia s úsmevom večným, so srdcom dobrým no aj krehkým.
Ľudia, ktorí lásku rozdávajú, no neľahké dni aj oni sami majú.
Ľudia, ktorí mi vždy vyčaria úsmev na tvári, aj keď sa mi práve nedarí.
Túto báseň chcem venovať práve im, mojím starkým.

Za všetko im poďakovať veľmi chcem, dúfam že jedného dňa im aj všetko opätujem.
Starká, žena ktorá vždy pri mne stála, otvorenú náruč vždy pre mňa mala.
So sladkým obedom ma čaká, no to nie je jediný dôvod, prečo ma to k nej tak láka.
Veľa vecí ma naučila, slušné správanie mi vždy rada vysvetlila.
Pagáče napiecť, periny prezliecť, či ako chlieb správne upiecť.
Kvety do kvetináču dať, no od malička až dodnes sa stále nejakú hru zahrať.
Láskou každého zahŕňať, vždy vrúcne každému pomáhať.

Starký, človek, ktorý, keď som sa trápila, ma rád objal, neraz ma svojimi slovami dojal.
Nad knihami strávil so mnou hodiny, no najviac mu aj tak šli naše dejiny.
Vždy vo všetkom pravdu mal, do života mi toho naozaj veľa dal.
Do lesa ma brával, jeho tajné chodníčky mi s radosťou ukázal.
Pesničky ma učil rôzne, naše vymyslené básničky zneli niekedy naozaj hrozne.
Naučil ma aj klince pribíjať, s kosačkou trávu posekať či všetky huby v lese pozbierať.
Rozosmial ma vždy keď bolo treba, vtipných chvíľ zažívame naozaj veľmi veľa.

Ďakujem za nich každý deň, už len poslednú vetu povedať chcem,
že ľúbiť ich budem navždy,
ale to vie predsa každý...!