Jeseň – Gabriela Spustová

Jeseň – Gabriela Spustová

Veverička po stromoch
hopká poskakuje
a vetríček v korunách
spieva, pohvizduje.

Horička je odetá
vo farebný šat
a kačičky na vode
sladko idú spať.

Stromy listy zhadzujú,
po vode ich púšťajú,
každý lístok nesie poštu,
jedno z malých tajomstiev,

každý lístok niečo nesie,
oznamuje že je jeseň,
každý lístok ševelí,
že jeseň vchádza do dverí.

Raz v jesenný deň,
na kríkoch je srieň.
No hmla kolo zeme,
prezerá si kmene,

či neostal jeden dutý,
či neostal prázdny,
no zakopla o kamienok
a tri poľné brázdy.

Ani jeden nebol voľný
a tobôž nie prázdny...

Vyhnali sme tú zlú hmlisko,
nech si ide na smetisko,
nech tam robí neplechy!

Potom sa hmla vyparila
do komínov na strechy.

Chladný mráz sadol na polia,
pažravé vrany krákoria,
trávu už zdobí jemný srieň
a je tu prvý zimný deň.

Zima sa vkráda do predsiene,
koniec je farebnej jesene,
vtáky si sadajú na drôty,
koniec je roľníckej roboty.

Sýpky sa plnia osivom,
zvieratká trasú sa pred zimou,
stromy sa babušia do machu,
trasú sa pred zimou od strachu.

Budú spať svoj zimný spánok,
kým neprebudí ich jarný vánok,
kým neprinesie vôňu kvetov
a nové, krásne, teplé leto.

Z knihy Rozprávky z vrecúška, HKPS (Hnutie kresťanských pedagógov Slovenska) 2005