Sú básne, čo sa píšu deň
a iné pravidelne denne.
Sú básne, ktoré píše
deň
tak hrubozrnno jemne,
že atrament sa pretláča
späť a tiež na druhú stranu.
Tie isté písmená
aj slová...
A ako
dobre, že sa
dennodenne stanú.
Sú básne, ktoré píšu deň
(bez predprípravy v škôlke).
Len trojitou brázdou
v piesku
s
vedierkom na trojkolke.
...
Sú dni, ktoré píšu básne
a rozhadzujú ich ako stopy.
Odtlačky ticha ciest v
snehu,
ktoré jar každoročne stopí.
Sú dni, v ktorých sa píšu básne
a zamykajú do zásuviek.
Na srdce klopú
neisté,
a
atrament pre ne má liek.
Sú dni, čo sú básňou,
ktorá našla prázdnu stranu.
Tie isté písmená
aj slová...
A ako
dobre, že sa
dennodenne stanú.
...
Sú básne a sú dni,
kedy ich potrebuješ.
V albume dotykov
kdesi za
viečkami
ti každé slovo rezonuje.
Sú dni a sú básne
čo dospávajú v poličke.
Pod lacetou tajomstvá
veľké i tie celkom
maličké.
Založené na pamiatku
na každú jednu stranu.
Tie isté písmená
aj slová...
A ako dobre, že sa
dennodenne
stanú.
Sú básne denné
nočné,
pre deti
i pre dospelých.
A sú dni rozbásnené,
ktoré nás zhltnú
celých.
Sú dni básňami
a básne dňami.
Boli sme spolu
a nikdy viac sami.
Deň báseň dopísal
a noc ju našla
znova.
Tie isté písmená
aj slová...
A ako dobre, že sa
dennodenne stanú.
Kým príde niekto
kto pretočí
na
poslednú stranu.